Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-262-2013.pdf
PDF · 92.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/262/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Centrum detí pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu, Y. X, XXX XX F., dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX F., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou X. M., zamestnankyňou Okresného súdu Senica a otec L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX F. o nariadenie ústavnej starostlivosti a jej predĺženie, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e nad maloletým L. ústavnú starostlivosť s tým, že maloletý sa umiestňuje do Centra detí pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu, Y. Č..X, XXX XX F., s účinnosťou od 12.6.2013.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. L. sumou mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, a to Centru detí pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu, Y. Č..X, XXX XX F., s účinnosťou od 12.6.2013.
Nedoplatok na výživnom za čas od 12.6.2013 do 31.12.2013 na mal. L. v sume 179,66 eur je matka povinná zaplatiť Centru detí pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu, Y. Č..X, XXX XX F. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L. sumou mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, a to Centru detí pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu, Y. Č..X, XXX XX F., s účinnosťou od 12.6.2013.
Nedoplatok na výživnom za čas od 12.6.2013 do 31.12.2013 na mal. L. v sume 179,66 eur je otec povinný zaplatiť Centru detí pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu, Y. Č..X, XXX XX F. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r e d l ž u j e ústavnú starostlivosť nad maloletým L. vykonávanú v Centre detí pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu, Y. Č..X, XXX XX F., a to do 10.2.2015.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici podal na tunajší súd dňa 4.12.2013 návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti a zároveň jej predĺženie do 10.2.2015. Návrh odôvodnil tým, že mal. L. pochádza z partnerského vzťahu L. B. a L. B.. Z ich partnerského vzťahu pochádza aj mal. R. B.. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 1P/54/2008 zo dňa 06.05.2008 bola maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Matka deťom dlhodobo nezabezpečovala žiadnym spôsobom výchovu a starostlivosť. Otec si podal návrh na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/213/2011 zo dňa 19.04.2012 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca. Matke bolo určené výživné. Matka sa dlhodobo o deti nezaujíma. Pracuje v zahraničí na neznámom mieste, výživné neplatí. Mal. sa nachádza v Centre detí pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu na základe predbežného opatrenia, pričom o maloletého matka dlhodobo neprejavuje záujem a otec výchovu maloletého nezvládal. Maloletý bol riešený z dôvodu záškoláctva a výchovných problémov, túlal sa, nerešpektoval otca, dopustil sa aj krádeže peňazí a drobnej elektroniky v domácnosti. Maloletý sa v zariadení v Centre detí pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu adaptoval veľmi dobre, prejavoval sa ako pracovitý, optimistický, dodržiava disciplínu. Počas letných prázdnin v domácnosti otca sa postupne začalo jeho správanie zhoršovať, s otcom majú narušený vzťah, nemajú medzi sebou vybudovanú dôveru. Maloletý L. nastúpil SOŠ kysucká v F. na denné štúdium odbor autoopravár, kde dosahuje dobré hodnotenie. Otec nesúhlasil, aby maloletý šiel domov na jesenné prázdniny z dôvodu nedostatku financií. Maloletý L. vyjadril túžbu ostať v zariadení ústavnej starostlivosti až do osamostatnenia sa, chce si dokončiť začaté štúdium.
Maloletý je umiestnený v zariadení od 12.6.2013.
Predmetom konania je nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. a zároveň jej predĺženie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a zástupcu kolízneho opatrovníka, predbežným opatrením, správami Centra detí a zistil tento skutkový stav veci:
Okresný súd Skalica uznesením (predbežným opatrením) č.k. 6P/94/2013-10 zo dňa 4.6.2013 dočasne zveril maloletého L. do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Centra detí pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu, Y. Č..X, XXX XX F.. Súčasne súd matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Z výsluchu otca súd zistil, že trvá na tom, aby súd nariadil nad mal. L. ústavnú starostlivosť, pričom žiada súd, aby zároveň vzhľadom na vek mal. predĺžil ústavnú starostlivosť. So všetkými skutočnosťami uvedenými v návrhu súhlasil. Je v záujme mal. aby bola nariadená ústavná starostlivosť, aby si riadne ukončil školu. Samotný mal. chce naďalej zostať v Centre detí. S mal. v minulosti nemali dobrý vzťah, nerešpektoval ho, neposlúchal otca. Boli s ním problémy, aj cez letné prázdniny keď bol na chvíľu doma, jeho správanie mal. sa vrátilo do starých koľají, boli medzi nimi konflikty. Teraz cez Vianoce to bolo lepšie, ale je potrebné, aby zostal v ústavnej starostlivosti a dokončil si vzdelanie. Pokiaľ ide o matku mal. nemá o nej žiadne vedomosti, nevie kde žije. Otec je zamestnaný vo X. F., kde zarába priemerne cca 430 eur. Okrem mal. L. má ešte v starostlivosti mal. R.. Starostlivosť o mal. R. zvláda, tu problémy nie sú.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka súd zistil, že trvajú na nariadení ústavnej starostlivosti nad mal. L., je potrebné, aby maloletý naďalej zostal v ústavnej starostlivosti, mal možnosť ukončiť školu. Samotný mal. chce naďalej zostať v ústavnej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska
starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci bolo preukázané, že výchova maloletého bola vážne ohrozená. Rodičia starostlivosť o maloletého nezvládali, s otcom má maloletý narušený vzťah, samotný otec i maloletý žiadajú, aby maloletý zostal naďalej v ústavnej starostlivosti, ktorá si podľa názoru súdu plní svoj účel. Matka sa dlhodobo o maloletého nezaujíma. Výchovný proces u maloletého sa v podmienkach ústavnej starostlivosti uberá pozitívnym smerom, maloletý má snahu na sebe pracovať. V podmienkach ústavnej starostlivosti má maloletý predpoklady zvládnuť štúdium. Súd zároveň rozhodol o predĺžení ústavnej starostlivosti, nakoľko maloletý nadobudne plnoletosť pred riadnym ukončením štúdia. Súd má za to, že je v záujme maloletého, aby ukončil začaté vzdelanie, získal výučný list a následne tak mala možnosť zamestnať sa v živote ako kvalifikovaná pracovná sila.
Súd v zmysle ust. § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol o uložení povinnosti rodičom poskytovať maloletému výživné, s tým, aby určené výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť maloletý umiestnený. Pri určovaní výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, pričom súd určil rodičom povinnosť platiť na maloletého výživné v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého je každý rodič (bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery) povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima (od 1.7.2013 výška minimálneho výživného je 27,13 eur).
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len opatrovník matky, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)