Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_33T-107-2013.pdf
PDF · 79.43 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/107/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného O. O., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 13.01.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
O. O. , narodený XX.XX.XXXX v I., trvale bytom G. XX, adresa na doručovanie písomností O., I. N.. I. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
ako otec maloletého dieťaťa N. O., narodenej v roku XXXX, zverenej do osobnej starostlivosti matky S. O., bytom E. XXX, hoci má k nej vyživovaciu povinnosť zo Zákona o rodine, ktorej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/264/2011 zo dňa 27.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 08.03.2012, v sume 150 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplní od októbra 2012 do 13.01.2014 a tak dlhuje k rukám matky dieťaťa sumu 1.233,72 eura,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného,
t ý m s p á ch a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné podľa svojich schopností.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému O. O. a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním jeho výpovede z prípravného konania, výsluchom svedkyne S. O. ako i prečítaním listinných dôkazov. Obžalovaný O. O. sa po tom, ako vzal termín hlavného pojednávania na vedomie, na súd nedostavil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom ani neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania, či nevyslovil sa, že by chcel byť na hlavnom pojednávaní prítomný. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Takto súd zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a uviedol, že výživné by chcel zaplatiť čo najskôr a tiež, že je mu to ľúto.
Svedkyňa S. O. na hlavnom pojednávaní dňa 13.01.2014 uviedla, že to, čo sa uvádza v obžalobe, je pravda, nakoľko obžalovaný jej na dieťa pravidelne a riadne neplatí od mesiaca október 2012. Ku dňu hlavného pojednávania predstavuje dlh na výživnom k jej rukám sumu 1.233,72 eura, pretože na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní prevzala od obžalovaného sumu 200 eur, ktorú z celkového dlhu na výživnom odrátala.
Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/264/2011, rodného listu dieťaťa a správ o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného ako aj zo správ o jeho povesti a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný je otcom školopovinného dieťaťa N. O., ktorá je vo veku 15 rokov a bola zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom vyživovacia povinnosť obžalovaného na dcéru stále trvá a bola mu súdom určená na sumu 150 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Obžalovaný bol v kritickom období samostatne zárobkovo činnou osobou, nie je majiteľom cenných papierov a nemá ani žiadne iné majetkové práva, v rozhodnom období nebol poberateľom nemocenských dávok, dávok v hmotnej núdzi a nie je ani poberateľom dôchodku. Za zažalované obdobie zaplatil k rukám matky na súde dňa 02.12.2013 sumu 200 eur. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/96/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2012, pričom mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 120 hodín pre prečin úverového podvodu. Podľa správy z Ústrednej evidencie priestupkov ako aj podľa správy z Obvodného oddelenia PZ v Lužiankach nikdy nebol priestupkovo riešený ani sankcionovaný.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obdobie, v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku zanedbaného výživného a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o nedbanlivostné zavinenie obžalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov (od mesiaca október 2012 do 13.01.2014) neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala získať príjmy v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.
Hoci sa obžalovaný ku spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní, na svoju obranu celkom nezmyselne a právne bezvýznamne uviedol, že výživné nemohol a nemôže platiť pravidelne, pretože
nemal z čoho platiť. Zároveň na svoju obranu uviedol, že sa nachádza v sekundárnej platobnej neschopnosti, požiadal o odročenie hlavného pojednávania a chcel svoju vyživovaciu povinnosť splniť dodatočne, pričom svedkyni dňa 02.12.2013 zaplatil sumu 200 eur. Na odročené hlavné pojednávanie sa však dňa 13.01.2014 bez ospravedlnenia nedostavil a dlh na výživnom tak ani dodatočne nezaplatil. Z výpovede svedkyne S. O., ktorú táto učinila na hlavnom pojednávaní, mal súd za preukázané, že obžalovaný si skutočne v kritickom období až ku dňu konania hlavného pojednávania vyživovaciu povinnosť riadne a pravidelne neplnil a zo vzniknutého dlhu na výživnom uhradil k jej rukám len 200 eur, pričom dlh zostal vo výške1.233,72 eura.
Výpoveď tejto svedkyne a priznanie obžalovaného však neboli jedinými, samostatnými usvedčujúcimi dôkazmi, pretože súd ich výpovede vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak pravidelne nerobil. Súd tak jednak nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti a keďže obžalovaný nepredložil súdu doklad o splnení si tejto povinnosti v celom rozsahu ku dňu konania termínu hlavného pojednávania, pre súd zostala nespochybnená i výška zanedbaného výživného.
Obžalovaný bol naviac súdom písomne ale i ústne upozornený na ustanovenie § 86 Trestného zákona o účinnej ľútosti a poučený, že v dôsledku dodatočného splnenia vyživovacej povinnosti by mohlo prísť k zániku trestnosti činu, samozrejme za predpokladu, že neprišlo k trvale nepriaznivým následkom v dôsledku riadneho neplnenia tejto povinnosti. Avšak, pokiaľ sa obžalovaný nedostavil sa bez ospravedlnenia na súd, niet žiadneho dôvodu usudzovať, že by v danom prípade boli vznikli dodatočne nejaké pochybnosti ohľadne samotného skutku, alebo jeho právnej kvalifikácie.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd obžalovanému uznal, že spáchanie skutku priznal a oľutoval (písmeno l/), pričom z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u neho žiadnu nezistil. Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 16 písmeno a) Trestného zákona, teda že konal vo vedomej nedbanlivosti, kedy vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. V danom prípade nebolo možné usudzovať na úmyselné zavinenie obžalovaného podľa § 15 Trestného zákona, pretože konanie obžalovaného sa vyznačovalo skôr ľahostajnosťou k následku, keďže výživné aspoň čiastočne matke dieťaťa zaplatil a zároveň od začatia trestného stíhania prejavoval aspoň slovne snahu zaplatiť celý dlh.
Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý jedine uložením trestu odňatia slobody, a to vo výmere päť mesiacov, teda v blízkosti spodnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon bolo možné s ohľadom na splnenie podmienok upravených v ustanovení § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložiť na skúšobnú dobu pätnástich mesiacov, počas plynutia ktorej súd uložil obžalovanému aj povinnosť, aby zameškané výživné podľa svojich schopností zaplatil.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.