Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/145/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: Y.. N. U., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou, Tvrdošín, Medvedzie 45/19, proti odporcovi: K. U., nar XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, Dolný Kubín, Radlinského 1729, v konaní o zaplatenie 33.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke čiastku 33.000,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.980,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.863,82 Eur, ich zaplatením na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Veroniky Leppovej, advokátky, Tvrdošín, Medzvedzie 45/19, vedený vo U., a.s., č.ú.: XXXXXXXXX/ XXXX, VS: XXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka žiadala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej čiastku 33.000,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 20.02.2013 do zaplatenia z titulu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zo dňa XX.XX.XXXX.

Súd vo veci vydal dňa 17.07.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor. Namietol, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je neplatnou, pretože bola uzavretá ešte pred dňom 30.04.2012 kedy rozsudok o rozvode manželstva účastníkov nadobudol právoplatnosť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, spisom tunajšieho súdu sp. zn. XP/XX/XXXX a výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovné:

Manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.04.2012 č.k. -14. Na pojednávaní dňa 03.04.2012 sa účastníci po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať vo veci odvolanie. Písomné vyhotovenie rozsudku podľa pripojených doručeniek prevzala navrhovateľka dňa 17.04.2012. Odporca písomné vyhotovenie rozsudku prevzal počas úložnej doby dňa 30.04.2012, čomu predchádzal prvý pokus o doručenie dňa 17.04.2012 a následne druhý pokus o doručenie dňa 18.04.2012 kedy bola zásielka uložená na pošte. Na základe toho rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2012.

Ešte pred rozvodom manželstva účastníci dňa 17.02.2012 uzavreli ako manželia dohodu o uzavretí budúcej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode. V tejto sa dohodli, že do

jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva uzavrú dohodu o vyporiadaní BSM, pričom v čl. III špecifikovali veci, ktoré nadobudne navrhovateľka a ktoré odporca a v čl. II dohody odporca prehlásil, že do 6 mesiacov po podpise dohody o vyporiadaní BSM vyplatí navrhovateľke v hotovosti čiastku 33.000,- Eur, nakoľko navrhovateľka vložila väčší obnos finančných prostriedkov do dokončenia rodinného domu súp. č. 311 na parcele registra „C“ č. XXX/X vedeného na LV č. XXXX k.ú. Q., ktorého je vlastníkom.

Následne v zmluve o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva datovanej dňom XX.XX.XXXX si účastníci konania rozdelili hnuteľné veci rovnakým spôsobom ako bol dojednaný v dohode zo dňa XX.XX.XXXX (okrem osobného automobilu a satelitného kompletu), pričom v čl. II odporca opätovne prehlásil, že do 6 mesiacov po podpise tejto zmluvy o vyporiadaní BSM vyplatí navrhovateľke v hotovosti čiastku XX.XXX,- Eur, nakoľko navrhovateľka vložila väčší obnos finančných prostriedkov do dokončenia rodinného domu súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. XXX/X vedeného na LV č. XXXX k.ú. Q., ktorého je odporca vlastníkom.

Navrhovateľka sa následne v konaní tunajšieho súdu sp. zn. domáhala voči odporcovi zaplatenia čiastky 33.000,- Eur z predmetnej dohody o vyporiadaní BSM. Konanie bolo zastavené uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pre nezaplatenie súdneho poplatku. Navrhovateľka v žalobnom návrhu v tejto súvislosti uviedla, že ešte pred zaplatením súdneho poplatku jej odporca oznámil, že za krátky čas bude mať vybavený úver na vyplatenie celej čiastky, pričom odporca po dotaze súdu potvrdil, že si skutočne v tom čase vybavoval úver, aby mohol navrhovateľku vyplatiť, no úver nezískal.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že dohoda o vyporiadaní BSM je síce datovaná dňom 20.04.2012, avšak ide o deň kedy si ju ona iba pripravila po tom, ako jej bol doručený rozvodový rozsudok. Dohoda bola podpísaná až po 01.05.2012, pretože odporca pracoval v zahraničí a v tej dobe sa na Slovensku nenachádzal. Predložila o tom výpisy telefonických hovorov, podľa ktorých boli v dňoch 21.04., 22.04., 23.04., 24.04., 25.04., 27.04., 02.05., 04.05., 05.05. a aj v neskoršom období realizované medzinárodné telefonické hovory a SMS správy na rakúske telefónne číslo. Nepamätala si presne kde dohodu podpisovali, no s istotou odporca dňa 20.04.2012 nebol na Slovensku o čom svedčia telefonické výpisy a tiež skutočnosť, že si hneď nevyzdvihol rozvodový rozsudok.

Odporca potvrdil, že dohodu o vyporiadaní BSM pripravila navrhovateľka. Podpísali ju u nej v podnájme dňa XX.XX.XXXX. Nespochybnil, že v predložených výpisoch hovorov sa jedná o jeho rakúske telefónne číslo, ktoré používal. Na druhej strane si ale nepamätal, kde presne sa zdržiaval v období konca apríla roku 2012 čo vysvetľoval tým, že v tom čase „pendloval“ medzi prácou v C. a L., kde vybavoval veci ohľadne rozvodu. Uviedol, že v Rakúsku pracoval od pondelka do piatku, no keď bolo potrebné niečo vybaviť, sadol do auta a išiel na Slovensko a vracal sa do práce v nedeľu. Pracovnú dobu mal v závislosti od množstva práce, spravidla od siedmej ráno do deviatej večer, keď bolo práce menej, robil do šiestej večer. Niekedy bol doma raz mesačne, niekedy aj dva-tri razy do mesiaca a stávalo sa, že prišiel aj cez týždeň, keď napríklad bolo niečo treba vybaviť v banke. Po dotaze súdu ohľadne úložnej doby rozvodového rozsudku uviedol, že si nepamätá či bol v období od 17.04.2012 do 30.04.2012 v Rakúsku alebo na Slovensku, no spomenul si, že mu matka hovorila, že má nejakú zásielku, ktorú si musí prevziať osobne lebo jej ju nechcú vydať.

Vyhodnotením uvedených dôkazov v zmysle ust. , a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomných súvislostiach vrátane toho čo uviedli účastníci konania mal súd za preukázané, že zo strany odporcu nedošlo k podpisu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov v deň, ktorý je na nej uvedený, t.j. 20.04.2012. Súd uveril navrhovateľke, že v tento deň dohodu iba pripravila, pretože jej výpoveď celkovo pôsobila na súd presvedčivejšie ako výpoveď odporcu, keď súčasne ďalšie nepriame dôkazy svedčia o tom, že odporca vtedy nemohol dohodu podpísať. Výpoveď odporcu ohľadne dňa podpisu dohody bola protirečivá, keď na jednej strane uviedol, že bola podpísaná dňa 20.04.2012 v byte navrhovateľky, no na strane druhej si v rámci dotazu súdu ohľadne prevzatia rozvodového rozsudku nepamätal kde sa zdržiaval počas úložnej doby od 18.04.2012 do 30.04.2012. Ďalej je faktom, že od uloženia zásielky na pošte v stredu 18.04.2012 si odporca písomné vyhotovenie rozsudku prevzal až v pondelok 30.04.2012. Logickým vysvetlením môže byť iba to, že sa prevažnú väčšinu tejto doby nachádzal v práci v Rakúsku, keď aj sám sa vyjadril, že ešte matka mu hovorila, že má na pošte zásielku určenú do vlastných rúk. S tým korešponduje aj uskutočnená telefonická komunikácia navrhovateľky a odporcu prostredníctvom jeho rakúskeho

telefónneho čísla. Táto síce začína dňom 21.04.2012 (čo bola sobota) no od tohto dňa je zrejmý takmer každodenný telefonický kontakt navrhovateľky s odporcom až do 27.04.2012 (SMS správa s časom 19:45), čo len potvrdzuje pravdivosť vyjadrenia navrhovateľky, že s odporcom komunikovali v podstate o každej jednej veci súvisiacej s ukončením ich doterajšieho vzťahu vrátane toho, kedy odporca príde na Slovensko a kedy podpíše dohodu o vyporiadaní BSM. Ak si potom odporca prevzal rozsudok v pondelok 30.04.2012, možno potom pripustiť, že v neskorých večerných hodinách dňa 27.04.2012 sa už mohol nachádzať v mieste bydliska na Slovensku a teda mohol podpísať dohodu v zásade už tento deň. Podľa názoru súdu však nie je za existencie ďalších okolností, ktoré vyplynuli z dokazovania rozhodujúce, kedy odporca pripojil svoj podpis na dohodu o vyporiadaní, či to bolo niekoľko dní pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva alebo až po právoplatnosti rozsudku 30.04.2012, ktorým dňom podľa bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu zaniklo. Ust. určuje, že ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa potom jeho vyporiadanie. Zákon na prvom mieste uvádza vyporiadanie dohodou podľa . Už z tohto je zrejmá preferencia zákonodarcu usporiadať vzájomné majetkové vzťahy manželov na základe ich slobodnej vôle bez potreby akejkoľvek ingerencie štátu, keď súčasne ust. nestanovuje žiadne špecifické požiadavky týkajúce sa formy dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, iba určuje, že manželia sú si povinní vydať na požiadanie písomné potvrdenie o tom ako sa vyporiadali. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva preto možno uzavrieť ústne, písomne alebo aj konkludentne a iba v prípade, ak sa dohoda týka nehnuteľnosti tvoriacej masu BSM, musí mať písomnú formu a je k nej potrebný vklad do katastra nehnuteľností ( ). Možnosť uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je z časového hľadiska obmedzená len tým, že k nej musí dôjsť do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, lebo inak nastáva zákonná domnienka jeho vyporiadania podľa , ak súčasne v tejto lehote nebol podaný návrh na vyporiadanie na súd. Pod vplyvom doterajšej judikatúry (R XX/ XXXX) potom v právnej praxi prevláda názor, že dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno uzavrieť len ak už došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva a preto dohody o vyporiadaní uzavreté pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva sú automaticky pokladané za neplatné podľa (zrejme pre rozpor s ust. ). S takýmto v zásade kategorickým záverom sa však nemožno stotožniť, keď podľa vedomosti súdu ani neexistuje judikát, ktorý by uspokojivo neplatnosť takto uzavretých dohôd vyargumentoval. O absolútnu neplatnosť podľa ide totiž v prípade, ak právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor so zákonom znamená, že právny úkon odporuje kogentnému zákonnému ustanoveniu (príkazu či zákazu), obchádzanie zákona zasa znamená, že právny úkon síce neodporuje zákonnému ustanoveniu, avšak svojimi dôsledkami predstavuje vylúčenie zákonom určeného záväzného pravidla. Napokon rozpor s dobrými mravmi znamená, že právny úkon sa prieči spoločensky všeobecne uznávaným nepísaným pravidlám morálky a slušnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio. Pri posudzovaní (ne)platnosti právneho úkonu z hľadiska je ale najskôr potrebné podrobiť analýze dotknuté zákonné ustanovenie z hľadiska jeho účelu, významu a zmyslu a až v prípade, že prevažuje zákonom chránená hodnota nad právom, ktoré bude neplatnosťou dotknuté, bude namieste konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Potom treba uviesť, že žiadne ustanovenie upravujúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov explicitne nestanovuje sankciu neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretej pred zánikom manželstva a takisto z ustanovení nemožno vyvodiť ani žiaden zákaz uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM ešte pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva. V súdenej veci nesporne k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov došlo potom čo už bol dňa 03.04.2012 vyhlásený rozsudok o rozvode ich manželstva a obaja sa vzdali práva podať voči nemu odvolanie. Ich dohoda o vyporiadaní iba nadväzovala na už prv uzavretú zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní zo dňa 17.02.2012, v ktorej už vtedy účastníci prejavili vôľu vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo okrem iného tak, že odporca poskytne navrhovateľke do 6 mesiacov výplatok v čiastke 33.000,- Eur. Takto záväzne prejavená vôľa účastníkov sa v podstate rovnako pretransformovala do dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva čo ani sám odporca nijako nespochybnil potvrdiac, že ešte aj počas konania sp. zn. robil kroky k tomu, aby svoj záväzok z dohody voči navrhovateľke splnil. Celý čas, teda nielen pred zánikom ich bezpodielového spoluvlastníctva ale aj potom mali účastníci vôľu vyporiadať spoluvlastníctvo spôsobom uvedeným v dohode, podľa ktorej sa aj správali, keďže ešte aj hnuteľné veci si ponechali tak ako si to v dohode dojednali. Preto ak zákon

favorizuje vôľu bezpodielových spoluvlastníkov v podstate neformálne sa dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a nijaký zákonný zákaz či príkaz ich neobmedzuje v tom, aby sa dohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva už v čase kedy je jasné, že dôjde k jeho zániku, súd dospel k záveru, že považovať účastníkmi uzavretú dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva za neplatnú podľa pre rozpor s ust. by bolo čistým formalizmom vedúcim k ústavne nekonformnému výkladu , podľa ktorého každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané. Podľa názoru súdu záverom o neplatnosti účastníkmi uzavretej dohody by bol popretý základný princíp zmluvnej autonómie účastníkov občianskoprávnych vzťahov aj napriek tomu, že žiaden zákonný predpis účastníci svojim postupom v súvislosti s uzavretím dohody o vyporiadaní BSM neporušili. Súd preto uzatvára, že predmetná dohoda je platným právnym úkonom, z obsahu ktorého vyplýva platný záväzok odporcu zaplatiť z titulu investícií do dostavby jeho rodinného domu navrhovateľke do šiestich mesiacov od podpisu dohody čiastku 33.000,- Eur. Keďže súdu nebol predložený žiaden dôkaz o zániku tohto záväzku odporcu voči navrhovateľke, súd návrhu čo do zaplatenia tejto sumy vyhovel. Bolo už potom bezpredmetné vykonávať navrhovateľkou predložené listinné dôkazy, ktorými mala byť preukázaná v tejto výške jej investícia do stavby domu odporcu.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. a v spojení s ust. a nariadenia vlády č. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013. Odporca sa do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dostal uplynutím 6 mesiacov od podpisu dohody o vyporiadaní BSM, pričom z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že bola podpísaná v presne nezistený deň v období koncom apríla a začiatkom mája 2012. Do omeškania sa tak odporca dostal najskôr niekedy začiatkom novembra 2012, kedy bola platná výška úroku z omeškania 8,75 % ročne (sadzba ECB 0,75 % plus 8 percentuálnych bodov), pričom navrhovateľka požadovala úrok z omeškania v tejto výške až od 20.02.2013. Súd preto navrhovateľke priznal úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 33.000,- Eur od 20.02.2013 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu obsiahnutej v ustanovení . Vzhľadom na to, že navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná, prislúcha jej náhrada trov konania. Tieto pozostávajú z trov konania za zaplatený súdny poplatok za žalobný návrh v sume 1.980,- Eur a z trov právneho zastúpenia za nasledovné uplatnené úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 17.06.2013 v uplatnenej čiastke 353,52 Eur (pri základe určenom podľa a a č. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „“) však jeden úkon predstavuje hodnotu 486,34 Eur) + 7,81 Eur režijný paušál ( cit. ), spolu 361, Eur

- vyhotovenie žalobného návrhu dňa 19.06.2013 v čiastke 353,52 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, spolu 361,33 Eur,

- vyjadrenie zo dňa 13.09.2013 k odporu v 353,52 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, spolu 361,33 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 13.11.2013 v čiastke 353,52 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + náhrada cestovných výdavkov 2,06 Eur ( ) za cestu na trase TU.n - W. a späť (2 x 1, Eur ako cena jednej cesty prostriedkom verejnej dopravy) + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,01 Eur ( a ), spolu 389, Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 13.01.2014 v čiastke 353,52 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + náhrada cestovných výdavkov 2,06 Eur za cestu na trase M. - W. a späť + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,40 Eur, spolu 390,42 Eur, čo spolu na trovách právneho zastúpenia predstavuje 1.863,82 Eur. Podľa je odporca povinný prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky. Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie zo dňa 26.11.2013, pretože to bol úkon neúčelný, zbytočne vykonaný bez akejkoľvek výzvy súdu, ktorý si navrhovateľka musí znášať sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.