Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/82/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Marekom Bujňákom v právnej veci žalobcov: X./. I. T., L.. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX Ľ., občan SR, X./. I. T., L.. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX Ľ., občan SR, X./. D. T., L.. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX Ľ., občan SR, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., Jahodová č. 6748/8, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928 proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, o zaplatenie 21.234,30 eura,. takto

rozhodol:

I. žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 7.515,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.515,02 eura od 1.6.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 54,67 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcov sa žalobou doručenou súdu dňa 10.3.2009 domáhal zaplatenia sumy 21.234,30 eura s príslušenstvom z dôvodu toho, že žalovaný je v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení zmien o pozemných komunikáciách ( cestný zákon ) vlastníkom stavby - cesty III. triedy, vedenej ako C. - X s evidenčným číslom W., ktorá v celom rozsahu zaberá parcelu č. XXX/XXX o výmere 2776 m2, druh pozemku orná pôda a parcelu č. XXX/XXX o výmere 865 m2, druh pozemku orná pôda, obe zapísane na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľubotice, ktorých vlastníkom bol v čase podania žaloby právny predchodca žalobcov. Právny predchodca žalobcov prejavil vôľu uzavrieť vec mimosúdne dohodou už v roku 1995 a činil tak aj doposiaľ výsledkom čoho boli opakované prísľuby zo strany kompetentných orgánov z roku 1996 a odpovede žalovaného z roku 2009. Svoj nárok právne podoprel o rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa 21.8.1997, sp. zn. X Q. XXX/XX, podľa ktorého ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom pozemku nedošlo k žiadnej dohode, vzniká dňom účinnosti zákona č. 229/199 Zb. medzi nimi nájomný vzťah. Žalobca si vo svojej žalobe uplatnil nájomné za obdobie od 1.3.2006 do 1.3.2009. V priebehu konania žalobca zomrel preto súd pokračoval v konaní s dedičmi žalobcu. Počas konania zobral žalobu späť najprv v časti prevyšujúcej sumu 11.272,53 eura a neskôr právny nástupcovia žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 7.515,02 eura, pričom požadovali vydanie bezdôvodného obohatenia za dva roky. Odôvodnili to tým, že bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa preto nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho

úkonu. Pre vznik bezdôvodného obohatenia (ďalej len ) vyžaduje objektívnu skutočnosť, a to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Je tiež irelevantné, či k bezdôvodnému obohateniu u povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby. Predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia nie je zodpovednosť povinného subjektu, ale existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto právneho vzťahu. Preto tvrdenia žalovaného, že tento stav nezavinil, sú bezpredmetné.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že mestská komunikácia bola vybudovaná v rokoch 1978 - 1987, pričom na žalovaného prešlo vlastnícke právo k stavbe cesty III. triedy zo zákona a žalovaný nemohol rozhodovať, či túto stavbu do vlastníctva preberie alebo nie, vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom pozemkov zastavaných touto cestou bol niekto iný ako vlastník stavby. Žalovaný takýto stav nezavinil. Žalovaný ďalej uviedol, že ako vlastník cesty sa žiadnym spôsobom neobohacuje na tom, že má túto cestnú komunikáciu vo vlastníctve, práve naopak, údržba tejto cesty ho stojí niekoľko desiatok tisíc eur ročne, vykonáva ju na základe platných právnych predpisov a vo verejnom záujme. Z užívania cesty nemá žiadny príjem, má iba výdavky na údržbu a opravy. Právny predchodca žalobcov nemal a ani teraz nemá uzavretú s odporcom žiadnu nájomnú zmluvu a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohacoval. Pozemky boli zastavané stavbou cesty a odvtedy sa nemohli užívať na poľnohospodárske účely a vlastník ich nemohol dať inému do nájmu. Žalovaný zároveň uviedol, že výška nájomného nie je vzhľadom na charakter stavby v súlade s dobrými mravmi, čo v obdobnom prípade konštatoval aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí zo dňa 25.4.2000, sp. zn. W. A. XXX/XXXX.

Okresný súd Prešov o základe uplatneného nároku rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa 13.12.2011, č.k. XXC/XX/XXXX - XXX, podľa ktorého žalovaný je povinný platiť peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 23.10.2012, č.k. XCo XX/XXXX zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa musí právne posúdiť nárok žalobcov. Právne sa vyrovná v prvom rade s tým, či žalovanému vzniklo oprávnenie užívať cudziu nehnuteľnosť na základe platnej legislatívy. Posúdi, či sú splnené zákonné podmienky pre vznik nájomné vzťahu podľa Ak takýto vzťah nevznikol, bude možné posudzovať náhradu za užívanie cudzej nehnuteľnosti podľa . V takom prípade, vlastníckemu právu konkuruje vlastnícke právo iného subjektu k stavbe na tomto pozemku. Oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce z sú potom obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby a v dôsledku toho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby, prípadne pre jeho potreby. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že nie je povinný poskytovať náhradu za užívanie pozemku. Zo žiadneho zákonného predpisu nevyplýva, aby vlastník pozemku bol povinný strpieť užívanie pozemku bezplatne, a preto, ak nie je pre bezplatné užívanie pozemku iný právny dôvod (zmluva) platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie korešponduje povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za to náhradu. Ak neplní túto svoju povinnosť, obohacuje sa tak na úkor vlastníka pozemku, aj keď sa nezmenšuje jeho majetok, pretože by sa tak v prípade plnenia uvedenej povinnosti nepochybne dialo.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.5.2013 uviedol, že bezdôvodné obohatenie je potrebné posudzovať v dvoch časových rovinách. Prvou je vznik bezdôvodného obohatenia v čase prevzatia veci štátom v čase výstavby komunikácie a druhou je uplatňované obdobie od 1.3.2007 do 1.3.2009. V tomto období už bol vlastníkom pozemnej komunikácie Prešovský samosprávny kraj. Právny predchodca žalovaného sa dopustil obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, ak nehnuteľnosti, na ktorých zriadil komunikácie, pred výstavbou nevyvlastnil alebo neodkúpil za náhradu. Prevzal tak nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čo tvorí právny základ pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Ten, na úkor koho obohatenie vzniklo, teda subjektom vecne aktívne legitimovaným pre uplatnenie nároku je osoba, ktorej vlastníctvo bolo odňaté. Subjekt pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa takéhoto konania dopustil. Preto vydanie je možné žiadať len od subjektu, ktorému zákon ukladá povinnosť vyplatiť protihodnotu nehnuteľnosti, či už z titulu vyvlastnenia alebo kúpy. Žalovaný ďalej uviedol, že súdy odôvodnili svoje rozhodnutia o zamietnutí žalobného nároku predovšetkým dvoma dôvodmi a to neexistenciou bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného a rozpor výkonu práv na vydanie bezdôvodného obohatenia s dobrými mravmi. Nemožnosť vzniku bezdôvodného obohatenia spočíva v tom, že parcela je zastavaná štátnou cestou, ktorá slúži širokej verejnosti a žalovanému,

ktorý sa stará o jej údržbu neprináša žiadne bezdôvodné obohatenie. Priznanie nárokov v súvislosti s užívaním tejto stavby by bolo v rozpore s princípom dobrých mravov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho predchodcu žalobcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom W.. G. C. a zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely Č.. XXX/XXX o výmere 2776 m2, druh pozemku orná pôda a parcely č. XXX/XXX o výmere 865 m2, druh pozemku orná pôda, obe zapísane na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľubotice. Na týchto parcelách je postavená cesta III. triedy, C. - X s evidenčným číslom W., ktorej vlastnícke právo prešlo na žalovaného od 1.1.2004. Tieto parcely užíva žalovaný a v minulosti užíval jeho právny predchodca bez akéhokoľvek právneho titulu. Právny predchodca žalobcov vyzval právneho predchodcu žalovaného v roku 1996 a neskôr aj žalovaného na majetkovoprávne vysporiadanie, avšak bezúspešne.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol alebo majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa veta prvá predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobcovia v 1. - 3. rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej je postavená cesta III. triedy, ktorej vlastníkom je žalovaný. Pôvodne žalobca uplatňoval nárok ako nájomné, ktoré vzniklo dňom účinnosti o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Neskôr svoj návrh upravil ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Otázkou vzniku bezdôvodného obohatenia na strane vlastníka stavby postaveného na cudzom pozemku sa vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal Najvyšší sud ČR. Vo svojej rozhodovacej praxi došiel k záveru, že k obohateniu vlastníka stavby na úkor vlastníka pozemku dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu na cudzom pozemku užívať, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo k stavbe realizuje. Teda v prípade, že žalovaný vlastní cesty, ktoré sú postavené na nehnuteľnostiach žalobcov, získava v dôsledku užívania pozemku bez akejkoľvek zmluvy na úkor žalobcu majetkový prospech (plnenie bez právneho dôvodu), ktorý je povinný žalobcom vydať (, ). Z hľadiska nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia je preto právne irelevantná obrana, že žalovaný sa žiadnym spôsobom neobohacuje na tom, že má túto cestnú komunikáciu vo vlastníctve a údržba tejto cesty ho stojí niekoľko desiatok tisíc eur ročne a vykonáva ju vo verejnom záujme, keďže je nesporné, že žalovaný užíva nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalobcov a obohatenie spočíva v tom, že žalovaný užíva určitú vec vo vlastníctve žalobcov, čím získava majetkový prospech, a je nerozhodné, či v súkromnom alebo vo verejnom záujme ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 4.2.2010, sp. zn. XX Q. XXXX/ XXXX ). Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na to, že priznanie bezdôvodného obohatenia by bolo v rozpore s dobrými mravmi, tak súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že rovnako právny predchodca žalovaného, tak samotný žalovaný vo svojich listoch adresovaných právnemu predchodcovi žalobcov vyjadril ochotu riešiť vzniknutú situáciu avšak do podania žaloby, ale ani v priebehu konania nedošlo k vyriešeniu tohto sporu. Teda ubezpečovanie právneho predchodcu žalobcov už od roku 1996, že bude s ním uzatvorená kúpna zmluva, pričom po viac 10 rokov sa tak nestalo a teda bezplatne užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov, možno hodnotiť ako konanie, ktoré je samo osebe v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto

zastáva názor, že dožadovať sa ochrany podľa ustanovení o dobrých mravoch nemôže ten, kto sám koná v rozpore z dobrými mravmi.

Pokiaľ ide o výšku náhrady za užívanie nehnuteľnosti, tak súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca pribratého v súdnom konaní, ktorý určil výšku nájmu za rok na m2 vo výške 1,032 eur. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.4.2011 uviedol, aby súd počítal s výmerou vo výške 1454 m2 z dôvodu toho, že cestné ochranné pásmo, nie je súčasťou

cestného telesa, keďže sa jedná o pozemok, ktorý je v zastavanej časti obci, pričom ochranné pásmo sa zriaďuje pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo zastavaného územia alebo územia určeného na súvisle zastavenie. Súd pri stanovení výmery vychádza jednak zo znaleckého posudku znalca W.. C., ktorý v znaleckom posudku určil, že parcely sú zastavané bezozbytku a vo výpočte nájmu je uvažované s výmerou zapísanou na B. Č.. XXXX a taktiež znaleckého posudku W.. V. C., ktorý zhodne uviedol, že parcely sú zastavané dopravnou infraštruktúrou v celom rozsahu a vrátane ochranného pásma sú bezozbytku nepoužiteľné. Vzhľadom na uvedené súd nevykonal dôkaz dať preveriť znalecký posudok inštitútu Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, prípadne znalcovi, ktorý bude mať oprávnenie s príslušného odporu komunikácii. Súd nakoniec uvádza, že aj v prípade, ak by cesta nezaberala celú parcelu, tak by súd priznal bezdôvodné obohatenie v plnej výške vzhľadom k tomu, že takéto pozemky nemôžu slúžiť ku svojmu pôvodnému účelu, teda ako orná pôda a taktiež sa nemôžu slúžiť k iným účelu, pretože by sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti frekventovaných komunikácii, preto len ťažko môžu slúžiť inému účelu, ako práve k prevádzke na týchto komunikáciách, a preto aj za ne by malo patriť bezdôvodné obohatenie ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 2.12.2009, sp. zn. XX Q. XXXX/XXXX). Vzhľadom na uvedené priznal žalobcom právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto nehnuteľnosti, a to za dva roky spätne od podania žaloby vo výške 7.515,02 eura.

V zmysle , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd žalobcom priznal aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne za obdobie od 1.6.2009 do zaplatenia, keďže žalovaný sa dostal do omeškania až doručením platobného rozkazu, pretože dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je podľa názoru súdu dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný podľa povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Právny predchodca žalobcov síce vyzýval žalovaného na zaplatenie 27.617,- eur dňa 12.2.2009, avšak išlo o pohľadávku z titulu nájomného a nie z titulu bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo v spojení s prvá veta , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Žalobcovia si podanou žalobou uplatňovali proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 21.234,30 eura s príslušenstvom. Žalobcovia boli úspešní v časti 7.515,02 eura s príslušenstvom a v prevyšujúcej sume zobrali žalobu späť, čím zavinili zastavenie konania. Žalobcovia boli úspešní v rozsahu 7.515,02 eura z 21.234,30 eura, teda v rozsahu 35,40 %. Žalovaný bol úspešný vo zvyšných 64,60 %. Úspech žalovaného, ktorý prevyšuje úspech žalobcov je preto 29,2 %, preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 54,67 eura ( 29,2% zo sumy 187,22 eura ). Žalovaný si uplatnil náhradu trov vo výške 200,- eur, ktorá predstavovala preddavok na

trovy znaleckého dokazovania. Znalcovi bola priznaná odmena vo výške 187,22 eura, pričom zvyšná suma bude žalovanému vrátená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).