Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2455-1997.pdf
PDF · 70.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/2455/1997
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Považská Bystrica, IČO: 00317667, Centrum 2/3, Považská Bystrica, v konaní zastúpené JUDr. Františkom Michalcom, M. R. Štefánika 148/27, Považská Bystrica proti povinnému: V. K., I.. XX.XX.XXXX, I. XXX/X, B. Z. o vymoženie 345,42 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Bernarda Janíka, náhradníka Mgr. Martina Čekana so sídlom Daniela Dlabača 2/978, Žilina takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom podaným dňa 06.08.1997 na Exekútorskom úrade Mgr. Martina Čekana proti povinnému domáhal vymoženia peňažnej pohľadávky s príslušenstvom na základe vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 6C/753/1995-20 zo dňa 19.06.1995.
Súd vydal dňa 5. 11. 1997 poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.
Dňa 27.12.2013 bol na tunajší súd doručený návrh na zastavenie exekúcie a na priznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Z uzn. tunajšieho súdu č.k. 10D/195/2006-15 vyplýva, že povinný zomrel dňa 28.01.2006 a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť.
Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 37 ods. 1 Ex. por. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 203 Ex.por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Povinný zanikol, jeho dlhy neprešli na jeho právnych nástupcov, súd teda konanie zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení.
Ohľadom uplatnených trov exekúcie súd podotýka, že Súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov, uvedených v citovaných zákonných ustanoveniach. Je ponechané na úvahu súdu, či trovy prizná. Pri rozhodovaní o priznaní trov skúmal procesnú zodpovednosť oprávneného na zastavení exekúcie. Súd nezistil procesnú zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by v zmysle § 203 Ex. por. odôvodňovala jeho zaviazanie na zaplatenie trov exekúcie. Oprávnený totiž nevzal návrh na vykonanie exekúcie späť, nežiadal vymôcť už uhradenú pohľadávku a zo spisu nevyplývajú iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že v dôsledku konania oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Súd podotýka, že oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe rozhodnutia oprávneného zo dňa 9. 6. 1997. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému je datovaný dátumom 6. 8. 1997. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 15. 10. 1997. Exekučné konanie sa teda začalo viac ako 10 rokov predtým, ako bolo došlo k smrti povinného. Oprávnený teda ani pri náležitej starostlivosti nemohol predvídať, že dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného.
Súd poukazuje i na nález Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 12/05 zo dňa 13.1.2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ustanovenie § 203 ods. 1 Ex. por. obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie za predpokladu, že súd po uvážení dospeje k záveru, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Takýto výklad §-u 203 Ex. por. podľa Ústavného súdu SR nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto zákonného ustanovenia. Okrem toho súd prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora, ktorého práca spadá do skupiny slobodných povolaní (ustálené v uznesení Súdneho dvora ES z 21.5.2008 vo veci C 8209, 456/07), a v ktorého prípade riziko neuspokojenia zákonných nárokov má protihodnotu v podstate v jeho monopolnom postavení pri nútenom výkone rozhodnutí.
Keďže na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať ani povinného, ktorý zanikol bez právneho nástupcu a ani oprávneného, nakoľko na to neboli splnené zákonné dôvody, súd exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa preto ani správnosťou vyúčtovania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na neho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.