Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_3T-8-2013.pdf
PDF · 177.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/8/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej proti obžalovaným C.. J.Ó. H. Z. M. Ž., pre trestný čin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 256 odsek 1 písmeno c/, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. januára 2014 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
C.. J. H. nar. XX.XX.XXXX D. H., trvale bytom H., D. O.. Č.. X, a
M. Ž. nar. XX.XX.XXXX D. H., trvale bytom H., W. O.. Č.. XX
sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j ú
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 24.05.2013, č. k. 3 Pv 420/11-23, pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 256 odsek 1 písmeno c/, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, ktorého sa mali obžalovaní dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 17.06.2005 v presne nezistenom čase v Bratislave na Banskobystrickej ulici č. 16 na notárskom úrade JUDr. Dezidera Ravluka ako členovia predstavenstva Stavebného bytového družstva Trenčianska za uvedené družstvo uznali neexistujúci dlh vo výške 106.220,54 Eur (3.200.000,-Sk) v prospech spoločnosti Danubia Telekom - Real, s. r. o., napriek svojej vedomosti o existencii dlhu Stavebného bytového družstva Trenčianska voči poškodenej spoločnosti A. J. P. Petrus, s. r. o. v celkovej výške 22.522,84 Eur (678.523,20 Sk) na základe zmluvy o sprostredkovaní a reklame zo dňa 06.08.2001, jej dodatku zo dňa 30.06.2002, ako aj faktúr č. 4/2003, č. 5/2003, č. 7/2003, č. 9/2003, č. 10/2003, č. 11/2003, č. 12/2003, vystavených dňa 02.04.2003, splatných dňa 07.04.2003, faktúry č. 4/2003 vystavenej dňa 20.03.2003, splatnej dňa 31.03.2003 a faktúry č. 19/2003 vystavenej dňa 22.05.2003, splatnej dňa 31.05.2003, pričom Stavebné bytové družstvo Trenčianska poškodenému do dňa 17.06.2005 predmetný dlh neuhradilo, a tohto konania sa dopustili v úmysle znemožniť vymoženie pohľadávky poškodeného od Stavebného bytového družstva Trenčianska, čím spôsobili poškodenej spoločnosti A. J. P. Petrus, s. r. o. spoločným konaním škodu v celkovej výške 22.522,84 Eur (678.523,20 Sk),
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 28.05.2013 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 24.05.2013, č. k. 3 Pv 420/11-23 na obvinených C.. J. H. Z. M. Ž., pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 256 odsek 1 písmeno c/, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obaja obžalovaní urobili vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku (teda že sú nevinní), vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných C.. J. H. Z. M. Ž., výsluchom svedka - poškodeného N.. C. N. za poškodenú spoločnosť A.J.P. PETRUS spol. s r.o., svedkov I. Y. a Ing. arch. S. Y., so súhlasom obžalovaných a prokurátora v súlade s § 268 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku čítaním znaleckého posudku č. 15/2012 zo dňa 14.11.2012 vypracovaného znalkyňou Ing. Dášou Koraušovou, čítaním listinných dôkazov: Výpis z listu vlastníctva č. 5387, Výpis z listu vlastníctva č. 6118, Čestné vyhlásenie V.. H. Š., Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (Stavebné bytové družstvo Trenčianska), Zmluva o sprostredkovaní a reklame zo dňa 06.08.2001, Dodatok k zmluve o sprostredkovaní a reklame zo dňa 06.08.2001, Faktúry č. 4/2003, č.19/2003, č. 12/2003, č. 11/2003, č. 5/2003, č. 10/2003, č. 9/2003, č. 7/2003 a č. 4/2003, Návrh na vydanie predbežného opatrenia, Faktúry dodávateľa Ing. arch. S. Y., Výzva na úhradu faktúr - pokus o zmier, Uznanie dlhu podpísaného obžalovanými C.. J. H. Z. M. Ž., Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 25 Cb 156/05-36 zo dňa 30.08.2005, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie, Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (spoločnosť DANUBIA TELECOM - REAL s. r.o.), Rozsudky Okresného súdu Bratislava II týkajúce sa nárokov spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o. voči Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska, vrátane rozhodnutí odvolacieho súdu, Listy na č. l. 215 - 218, Zmluva o zabezpečení odbornej pomoci zo dňa 01.01.2003, Zmluva o dielo a ich dodatky uzavreté medzi Stavebné bytové družstvo Trenčianska a DANUBIA TELECOM - REAL s. r.o., Listy vlastníctva na č. l. 290 - 308, Záznamy o priestupkoch, Odpis RT obžalovaných C.. J.B.T. H. Z. M. Ž., Výpis listu vlastníctva č. 5387 na č. l. 362 - 365, Výpoveď zmluvy o sprostredkovaní a reklame zo dňa 25.03.2003, Stanovisko k vypovedaniu zmluvy o sprostredkovaní a reklame zo dňa 30.04.2003, Odpor proti platobnému rozkazu na č. l. 422, Čestné prehlásenie zo dňa 10.12.2003, List na č. l. 427, Zmluva o sprostredkovaní o obstaraní bytu doručenú súdu dňa 07.01.2014 uzavretú medzi SBD Trenčianska a I. Č.Ó.Y., Zmluva o obstaraní bytu uzavreté medzi SBD Trenčianska a Ing. Branislav Štuk, Zmluva o obstaraní bytu uzavretá medzi SBD Trenčianska a N.. B. W., ktorých predmetom bol záväzok družstva obstarať pre uvedených členov výstavbu bytu, s dohodnutým časom plnenia, povinnosťami družstva a povinnosťami člena ako aj s dojednanou cenou za obstaranie bytu, List zo strany C.. J. H. adresovaný JUDr. N. prostredníctvom E- mailu dňa 12.07.2001, Uznesenie KS v BA zo dňa 30.11.2011, č. k. 18CoE 641/2010-47, Uznesenie KS v BA zo dňa 06.07.2011, č. k. 18CoE 640/2010-50, Uznesenie KS v BA zo dňa 30.11.2011, č. k. 18CoE 629/2010-44, Poskytnutie informácie Magistrátom Hlavného mesto SR Bratislavy - oznámenie, súčasťou ktorého je platobný rozkaz sp. zn. 33Rob/1364/2007, v ktorom bolo rozhodnutie vo veci navrhovateľa Bratislavská Teplarenská proti SBD Trenčianska, Platobný rozkaz sp. zn. 33Rob/1363/2007, Rozsudok OS BA II č. k. 25Cb/71/2006-69 zo dňa 29.01.2009, Oznámenie zo dňa 24.09.2010 Miestneho úradu MS Bratislava - Ružinov o uložení pokuty, Rozsudok OS BA II č. k. 51C/58/2007-55, List spoločnosti Nodema s.r.o., Výpis z Obchodného registra OS BA I týkajúci sa spol. Nodema s.r.o. a spol. Nolin s.r.o. ako aj spol. Polykomerc spol. s.r.o., Výpis z Obchodného registra SBD Jašíková, Výpis z Obchodného registra Terakom a spol. Alfa A s.r.o., Dodatok č. 1 zmluvy o obstarávaní bytu, garáže zo dňa 19.4.2005, Dokument týkajúci sa záväzkov SBD Trenčianska ako aj list zo dňa 08.11.2006, ktoré sa taktiež týka záväzkov SBD Trenčianska, Zápisnica zo dňa 22.03.2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Borisa Sobolovského, Platobné rozkazy OS BA II a Rozsudok OS BA II, súčasne bol oboznámený podstatný obsah pripojeného spisu z OS BA II sp. zn. 25Cb/204/05, a to návrh na začatie konania zo dňa 11.10.2005, vyjadrenie k návrhu na začatie konania z č. l. 95, popis k jednotlivým faktúram č. l. 98-121, komentár k faktúre č. 5201030405 ktorá zahŕňa uznanie dlhu vrátane príloh č. l. 122-141, faktúry č. l. 142-281, komentár k vyjadreniu odporcu z č. l. 318, faktúra 5201030405. . Obžalovaná J. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase kedy došlo k uznaniu dlhu, spoločnosť A.J.P. PETRUS spol. s r.o. nemala žiadny právoplatný rozsudok a podľa jej názoru menovaná spoločnosť tieto spory vyhrala na základe neplatných zmlúv, na ktorých bol naskenovaný podpis obžalovaného M. Ž.. Boli presvedčení, že civilné spory vyhrajú. Čo sa týka ich pôsobenia v družstve Stavebné bytové družstvo Trenčianska uviedla, že v predstavenstve mali byť iba formálne, nakoľko projekt, týkajúci sa Stavebného bytového družstva Trenčianska už bol pripravený zo strany iných osôb. Vo vzťahu k projektu
a výstavbe bytového domu na Polárnej ulici potom uviedla, že sa im začali sťažovať dodávatelia ich generálneho dodávateľa služieb a prác, chodili za nimi s otázkou, či je pravda, že Stavebné bytové družstvo Trenčianska neplatí dodávateľovi, nakoľko z ich strany bolo uvedené, že Ing. Arch. S. Y.Č. týmto svojim dodávateľom neplatí faktúry. Stavebné bytové družstvo Trenčianska si vzalo pôžičku 8 miliónov korún, z ktorej týmto subdodávateľom platili za dodané služby faktúry. V.. Z.. Y. im uviedol, že momentálne nemá peniaze, ale z iných svojich aktivít vyplatí dodávateľov, pričom sa vyjadril v tom smere, že ho jeho dodávatelia chcú dať do konkurzu. Takisto mal uviesť, že svoje dlhy voči nim vyrovná, avšak požiadal ich o formálne podpísanie papiera - uznania dlhu, aby mal od nich pokoj. K notárovi, kde došlo k podpisu došiel s vlastným napísaným papierom s tým, že ho nemieni použiť inde, ani na iné účely. V dobrej viere sme uznanie dlhu podpísali. Následne zistili, že by sme nášmu dodávateľovi V.. Z.. Y. konajúcim za DANUBIA TELECOM - REAL s.r.o. mali zaplatiť 400 000 SK, čo mu aj ku koncu roka 2005 vyplatili, on však následne išiel s uznaním dlhu na kataster, na základe čoho zistili, že nechtiac napomohli k tomu, že spoločnosť A.J.P. PETRUS spol. s r.o. sa mohla k blokácii vykonanej v rámci konania na katastri pripojiť. Zo strany V.. Y. boli zavádzaný. U notára, kde došlo k podpísaniu uznania dlho V.. Y. doniesol doklad - papier, obsahom ktorého malo byť uznanie dlhu, avšak vo vzťahu k inému podnikateľskému subjektu, kde Ing. Y.O. vystupuje ako živnostník - fyzická osoba podnikateľ. Tu chcel podpísať uznanie dlhu, čo však oni nepodpísali s argumentom, že ak to má byť len formálne, prečo chce podpísať uznanie dlhu za iný subjekt. Podľa obžalovanej dňa 17.06.2005 existoval dlh SBD voči spoločnosti DANUBIA TELECOM - REAL s.r.o. vo výške asi 400.000,-Sk. Vo vzťahu k sume, ktorá bola uvedená v uznaní dlhu sa vyjadrila v tom smere, že túto nikdy nemali v úmysle vyplatiť. Pred notárom za Stavebné bytové družstvo Trenčianska iné uznania fiktívnych dlhov za účelom učičíkania niekoho nepodpísala. Platby, ktoré vyplácali subdodávateľom ich dodávateľa, boli vykonávané asi v roku 2005. Došlo k tomu z dôvodu sťažností subdodávateľa, že im Ing. Z.. Y. neuhrádzal faktúry. Týchto subdodávateľov vyplácala obžalovaná a je to uvedené v účtovníctve. Zo strany V.. Z.. Y. v čase pred podpisom uznania dlhu nedošlo k vystaveniu faktúry a uplatneniu si nárokov vo výške približne zodpovedajúcej sume uznaného dlhu. Takisto zo strany V.. Z.. Y. dochádzalo k predkladaniu faktúr, v ktorých si však uplatňoval to isté a tieto faktúry sme neuznávali. Tieto faktúry totiž neobsahovali skutočnosti, na ktoré bol v zmysle zmluvy povinný, t. j. položkovité vyčíslenie v zmysle vykonaných prác a služieb. Faktúry im doručoval poštou, pričom tieto odmietli prevziať, nakoľko kládli dôraz na to, aby obsahovali všetky náležitosti. Obžalovaná tiež uviedla, že na niektorej členskej schôdzi, približne v roku 2003-2004, sa navyšoval rozpočet, avšak podľa nej nesprávne, keďže to robila osoba so stredoškolským vzdelaním. V.. Z.. S. Y. na tejto schôdzi vyhlásil, že navýšenie je posledné. V predkladaných faktúrach to však skákalo, raz to bolo 7,6 raz 7,2 milióna a aj nad 10 miliónov korún. V jednom súdnom konaní bola z jeho strany predložená ešte jedna faktúra na niekoľko miliónov, a teda obžalovaná vlastne nevie, čo si v skutočnosti Ing. arch. Y. X.hcel vyúčtovať.
Ďalej sa obžalovaná podrobnejšie vyjadrovala k okolnostiam podpisovania zmlúv so spoločnosťou A.J.P. PETRUS spol. s r.o. (ktoré s ohľadom na nižšie uvedené dôvody, pre ktoré súd po vykonanom dokazovaní oslobodil oboch obžalovaných spod obžaloby, nepovažuje za nevyhnutné bližšie rozoberať. Okrem toho, tieto okolnosti boli predmetom posudzovania v občianskych súdnych konaniach, v ktorých bolo právoplatné rozhodnuté). Možno však poukázať na to, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o. bolo za právne poradenstvo pre Stavebné bytové družstvo Trenčianska vyplatených asi štvrť milióna korún. Čo sa týka predaja bytov, v 10 prípadoch došlo k úhrade priebežne, v 11 prípadoch došlo k úhrade až následne. Celkovo išlo o sumu vyše 2 miliónov korún. Dôvodom, pre ktorý prestali vyplácať A.J.P. PETRUS spol. s r.o. ďalšie faktúry, bolo podľa obžalovanej to, že mali nezhody, nakoľko išlo o neprijateľné podmienky pre ďalšiu spoluprácu a oni s nimi už nechceli spolupracovať. Nezhody mali spočívať v tom, že poškodený N.. C.U. N. (za A.J.P. PETRUS spol. s r.o.) žiadal províziu v rozpore s dohodou medzi ním a družstvom a oni mu nechceli uznať exkluzivitu, v ktorej rámci ho aj bez jeho pričinenia mali vyplatiť. V čase uznania dlhu nepreberali faktúry doručované zo strany poškodeného.
Ohľadne majetku družstva - Stavebné bytové družstvo Trenčianska obžalovaná uviedla, že v súčasnosti je družstvo vlastníkom časti pozemku, na ktorý je blokácia proti Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska, ale z 38 vlastníkov bytov sú asi 5 vlastníkmi aj časti pozemku, na základe úspešných súdnych rozhodnutí v civilnom konaní. V čase uznania dlhu bolo Stavebné bytové družstvo Trenčianska vlastníkom pozemku, pričom následne na upresnenie obžalovaná uviedla, že aj vlastníkom bytov. K prevodu vlastníctva na člena družstva malo prísť len za splnenia úhrady za tieto byty. V období po uznaní dlhu došlo k predaju „výmenikovej“ stanice, z ktorej vyplynul pre družstvo príjem asi 1 milión korún.
Priemerná cena predávaných bytov bola približne 1,5 milióna Sk, nakoľko to záviselo od charakteru bytu, a to v závislosti od toho, či išlo dvojizbový, trojizbový alebo štvorizbový byt, prípadne väčší. Stavebné bytové družstvo Trenčianska okrem záväzku voči spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o. a DANUBIA TELECOM - REAL s.r.o. mohlo mať napríklad voči elektrárňam, je možné, že aj voči iným subjektom. Uvedený záväzok mohol predstavovať približne 50.000,-Sk, bol však dohodnutý splátkový kalendár a podľa obžalovanej bol uvedený záväzok uhradený. Výška týchto platieb bola výsledkom nadmernej spotreby elektriny.
Obžalovaný M. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vykonával pre družstvo funkciu člena predstavenstva. Má za to, že poškodeného N.. N. (A.J.P. PETRUS spol. s r.o.) nepoškodili a ani to nemali v úmysle. K uznaniu dlhu došlo v strese, nakoľko V.. Z.M.. S. Y. na nich tlačil, aby mu to podpísali na upokojenie jeho dodávateľov. Vôbec ho nenapadlo, že by uznanie dlhu bolo použité na niečo iné. Svojich dodávateľov mal vyrovnať z iných platieb, oni voči nemu mali dlh asi 400 000 Sk, z tej sumy 3,2 milióna Sk mu nemali nič vyplatiť. DANUBIA TELECOM - REAL s.r.o. určite nemala pohľadávku voči Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska vo výške 3,2 mil. Sk. Obžalovaný nemal vedomosť, že by Stavebné bytové družstvo Trenčianska malo dlhy, resp. záväzky voči niekomu inému. Čo sa týka nárokov A.J.P. PETRUS spol. s r.o. v inkriminovanom čase obžalovaný uviedol, že mali za to že Družstvo nie je nič dlžné, nakoľko v civilných konaniach ešte nebolo rozhodnuté. Podľa jeho vedomostí mu oznámili, že s ním ukončujú spoluprácu. Ohľadne uznania dlhu taktiež uviedol, že V.. Z.. Y. si to takto nazval. Vedel, že mu niečo zaplatiť mali, avšak toto nebolo vyčíslené reálne, nevyplývalo to z konkrétnej faktúry. Spolupráca s ním mala trvať naďalej a na základe reálne vykonaných prác a služieb mu malo byť zaplatené. V akej výške obžalovaný nevedel uviesť. Dôvodom tohto uznania dlhu bolo učičíkanie jeho dodávateľov. K notárovi išli z dôvodu, aby to bolo úradne podložené, nakoľko V.. Z.. Y. uviedol, že bez notárskeho overenia by si mohol takýchto papierov vytlačiť niekoľko. Chceli mu vyjsť po vôli a čo sa týka súm, ktorá by mu mala byť vyplatená obžalovaný zopakoval, že táto nebola vyčíslená. DANUBII TELECOM
- REAL s.r.o. bola zo strany Stavebného bytového družstva Trenčianska do roku 2005 uhradená suma vo výške 400 000 Sk, iný dlh podľa obžalovaného voči uvedenej spoločnosti nevznikol. Uznanie dlhu pripravil V.. Z.. Y., z ich strany do toho nebol robený nejaký zásah. Tlačil na nich (nakoľko malo ísť len o upokojenie dodávateľov Ing. arch. Y. pričom vo vzťahu k sume 3,2 milióna Sk uvedenej v spísaní dlhu obžalovaný ešte uviedol, že reálny dlh neexistoval, avšak v budúcnosti mohli byť vykonané práce a poskytnuté služby, z ktorých by mohlo Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska vzniknúť povinnosť tieto uhradiť. Na základe tohto uznania dlhu nebolo V.. Z.. Y., okrem uvedenej sumy 400.000,-Sk, nič uhradené.
Ohľadne majetku Družstva sa obžalovaný vyjadril tak, že v súčasnosti má Stavebné bytové družstvo Trenčianska pozemky, ktoré nie sú zavkladované. Ide o pozemky pod domom na Polárnej ulici 10, z ktorej by mohol byť poškodený uspokojený. V čase uznania dlhu bola časť pozemku prenajatá, veľkú časť mali odkúpenú. Majetok Stavebného bytového družstva Trenčianska sa na základe uznania dlhu nezmenšil.
Obžalovaný sa tiež na hlavnom pojednávaní vyjadril k okolnostiam podpisovania Dodatku so spoločnosťou A.J.P. PETRUS spol. s r.o., pričom poukázal na to, že väčšinu komunikácie s uvedenou spoločnosťou uskutočňovala C.. H., on sa na stretnutiach C.. H. Z. N.. N. nezúčastňoval.
Svedok - poškodený N.. C. N. (za poškodenú spoločnosť A.J.P. PETRUS spol. s r.o.) na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy v súlade s § 265 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku vypovedal, že zmluva o sprostredkovaní a reklame bola uzatvorená v sídle Stavebného bytového družstva Trenčianska na Bajkalskej 22 v prítomnosti C.. H. Z. V.. Ť.. Dodatok k zmluve bol uzatvorený v jeho kancelárii v prítomnosti C.. H. Z. Ž.. Bola naviazaná spolupráca s jeho spoločnosťou a dňa 6.8.2001 bolo predložené na podpis znenie zmluvy. Nakoľko došlo k zhode s jej obsahom, túto podpísal. Pri podpise bol prítomný Ing. Ťažký, ktorý sa vyhlasoval za investora a teda, že bude zabezpečovať financovanie výstavby bytového domu na Polárnej ulici. Spočiatku boli uvádzané rôzne verzie financovania, pôvodne mala financie poskytnúť Deutsche Bank, potom zahraničné fondy. Stavebné bytové družstvo Trenčianska nemalo okrem základného imania vo výške 50.000,-Sk žiadne iné prostriedky. Záujemcovia bytov mali vkladať členské vklady na vinkulovaný účet, ktorý mal byť znehybnený a mal slúžiť ako zábezpeka pre poskytnutie financií, teda mali slúžiť na vyplatenie. Ku dňu 3.4.2002 zabezpečili na 37 bytov 32 záujemcov, ktorí aj vstúpili do družstva a z ktorých 17 vložili členské vklady na účet Stavebného bytového družstva Trenčianska v SLSP na základe zmluvy, ktorý mal byť znehybnený až do skolaudovania budovy.
Družstvo cez Ing. Ťažkého spolupracovalo s pánom G., s ktorým C.. H. uzatvorila zmluvu o financovaní. kde sa mal zaviazať poskytnúť 59 miliónov korún. Členovia družstva mali pochybnosti o tomto účte, resp. o jeho vlastníkovi. Kontaktovali ho s otázkou, komu tento účet patrí. On sa obrátil na C.. H.R.U., ktorá mu neuviedla, že vlastníkom účtu je pán G.. Až keď osoba pán Lendel z jeho kancelárie volal C.. H., táto na opakované naliehanie priznala, že je to účet G., ktorý finančné prostriedky previedol na svoj účet, na ktorom naskakovali úroky, ktoré si Ing. Ťažký a pán G. aj vybral. C.. H. pochopila, že sú ohrození a požiadali ho o spoluprácu, na ich žiadosť uzavrel zmluvu o ekonomickom a právnom poradenstve. Rokovali s pánom G.J.M., kde ho upozornil na nesprávnosť jeho postupu a na základe tohto naliehania boli finančné prostriedky prevedené na účet Stavebného bytového družstva Trenčianska v Tatra Banke. C.. H. mala obavy, ako to vysvetlí, preto ho požiadala, aby bol spoludisponentom tohto účtu, a to za účelom poskytnutia garancie dôvery. Osem členov družstva podali dňa 27.10.2003 trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR, ohľadne vyššie písaného postupu, k čomu zástupca poškodenej spoločnosti založil fotokópiu písomného podania zo dňa 22.10.2003.
Svedok sa tiež vyjadril k otázkam podpisovania zmluvy a dodatku s obžalovanými tým, že nikoho zmluvu ani dodatok podpisovať nenútil (ktoré, vzhľadom aj na už vyššie uvedené, ako aj vyjadrenie poškodeného, že tieto okolnosti boli predmetom občianskych súdnych konaní, ktoré všetky skončili právoplatným a vykonateľným rozsudkom nie je pre účely tohto konania bližšie rozvádzať). Z jeho strany došlo na základe týchto zmlúv k plneniu, na základe čoho mu vznikol nárok na protiplnenie zo strany Stavebného bytového družstva Trenčianska. Uprostred roka 2002 dochádzalo zo strany Stavebného bytového družstva Trenčianska k plneniu na základe uvedených zmlúv. Ohľadne doručovania faktúr Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska svedok - poškodený uviedol, že družstvo vedome a úmyselne nepreberalo tieto faktúry. K vypovedaniu zmluvy s jeho spoločnosťou došlo zo strany Stavebného bytového družstva Trenčianska výpoveďou zo dňa 25.3.2003, ktorá mu bola doručená 3.4.2003. Podľa vyjadrenia poškodeného obžalovaná spôsobili poškodenému škodu tým, že nezaplatili vystavené faktúry, pričom poukázal na to, že obžalovaní konali v mene Stavebného bytového družstva Trenčianska. Taktiež uviedol, že voči Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska a sa vedie exekučné konanie, ktoré však vzhľadom na poznámku v katastri, ku ktorej došlo na základe uznania dlhu, neumožňuje exekútorovi efektívne konať. K uvedenému ďalej dodal, že vo vzťahu k tejto exekúcii bolo zo strany obžalovanej C.. H. požiadané o odklad, v dôsledku čoho súdy tento odklad povolili až do zániku predbežného opatrenia. Taktiež sa vyjadril v tom smere, že Ing. Ťažký hral v danej veci významnú rolu, lebo pripravoval zmluvy v mene C.. H.. O predbežných opatreniach ohľadne pozemkov na Polárnej ulici sa dozvedel v jednom z civilných konaní na prelome rokov 2005-2006. Na základe informácií o vzťahu medzi PhDr. H. Z. V.. Y. sa domnievali, že uvedené predbežné opatrenie vyplýva zo zinscenovaných okolností.
K otázke, či v čase uznania dlhu a následne v rokoch 2005-2007 do momentu upovedomenia o začatí exekúcie bolo Stavebné bytové družstvo Trenčianska vlastníkom majetku svedok uviedol, že uvedené družstvo bolo vlastníkom pozemku, ako aj budovy resp. bytov v tomto období, pričom podotkol, že vložením členského vkladu bolo vlastníkom aj týchto finančných. prostriedkov. Na upresnenie ďalej uviedol, že v roku 2007 už Stavebné bytové družstvo Trenčianska nebolo vlastníkom všetkých bytov, ale v čase upovedomenia o začatí exekúcie bolo vlastníkov približne 20 bytov.
Čo sa týka hodnoty konkrétneho bytu sa svedok vyjadriť nevedel, ale z podkladov, ktoré mal k dispozícii mu vyplýva, že celá nehnuteľnosť by mala mať hodnotu 91 miliónov Sk, z čoho by mohlo vychádzať, že priemerne na jeden byt môže vychádzať suma 2,5 milióna. Cena bytu oscilovala medzi 1,7 - 7 miliónov, resp. aj viac. Podľa svedka nižšia cena bytu ako 1,7 milióna k nebola. Z členských vkladov, ktoré mali slúžiť na nadobudnutie bytu, družstvo financovalo celú svoju činnosť, a to celý servis, telefóny, nájomné, ktoré sa vyplácalo spoločnosti Polikomerc, v ktorej je konateľom C.. H.. Poukázal tiež na to, že žiadne ocenenie bytov neprebehlo a asi ani žiadne záverečné vyúčtovanie stavby. Podľa svedka - poškodeného Stavebné bytové družstvo Trenčianska nadobudlo pozemok (pod stavbou bytového domu na Polárnej ulici v roku 2002 za sumu približne 1,6 milióna Sk.
Svedkyňa I. Y. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy v súlade s § 265 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku vypovedala, že so Stavebným bytovým družstvom Trenčianska bola uzatvorená dodávateľsko-odberateľská zmluva, na základe ktorej vykonávala pre toto družstvo účtovníctvo, ako aj daňové priznania. Išlo o obdobie od roku 2003, kedy bola podpísaná zmluva a rok 2005 bol posledným rokom. Za Stavebné bytové družstvo Trenčianska pri podpise vystupovali C.. H. Z. Ž.. Pripustila, že v
účtovníctve sa nachádzali aj faktúry A.J.P. PETRUS spol. s r.o., avšak účtovnú dokumentáciu nemala k dispozícii. Uznanie dlhu zo strany družstva voči spoločnosti DANUBIA TELECOM - REAL s.r.o. sa jej nedostalo do rúk, nakoľko na to nebol dôvod, keďže nevykonávala finančné operácie. Stavebné bytové družstvo Trenčianska malo voči DANUBII TELECOM - REAL s.r.o. určité záväzky, k ich výše sa však svedkyňa nevedela vyjadriť. Čo sa týka skončenia spolupráce medzi ňou a týmto družstvom svedkyňa uviedla, že zmluva je stále platná, avšak v spolupráci sa nepokračuje. Išlo o ukončenie reálnej spolupráce, nie k ukončeniu zmluvy, ktorá je stále platná. Platobná disciplína uvedeného družstva voči jej osobe bola taká, že sú jej doteraz dlžný asi 14.000.-Sk. Vo vzťahu k iným subjektom sa ohľadne platobnej disciplíny nevedela vyjadriť. Podklady pre vedenie účtovníctva jej doručovala C.. H. Z. Ž.. Svedkyňa tiež pripustila, že je možné, že Stavebné bytové družstvo Trenčianska malo záväzky voči DANUBII TELECOM - REAL s.r.o., nakoľko sa v stavbe naďalej pokračovalo. Faktúr od spoločnosti DANUBII TELECOM - REAL s.r.o. bolo viac, avšak v súčasnosti sa k nim nevedela vyjadriť. Počas jej pôsobenia Stavebné bytové družstvo Trenčianska nevlastnilo žiaden majetok, disponovalo len členskými vkladmi a pôžičkami. Nemala vedomosť o nadobudnutí nejakého majetku. Uviedla však, že z účtovného hľadiska Stavebné bytové družstvo Trenčianska evidovala ako realizátora a investora stavby, nie ako vlastníka tejto nehnuteľnosti. Za jej éry cez jej ruky neprešli žiadne doklady ohľadne predaja bytov v tomto objekte. Ohľadne možnosti nejakej manipulácie účtovníctva zo strany tretej osoby svedkyňa uviedla, že k niečomu takému prísť mohlo. Ing. arch. Y. jej raz doniesol faktúry vystavené na DANUBIU TELECOM
- REAL s.r.o.. V období keď odsúhlasovali saldo - neuhradené faktúry zistila, že v ich zozname figurovali faktúry ktoré nekorešpondovali s faktúrami Stavebného bytového družstva Trenčianska. Ing. Y. chcel, aby ich zaevidovala, čo odmietla s odôvodnením, že na niečo také nie je kompetentná. Čo sa týka platieb za práce, resp. služby dodávateľom DANUBIA TELECOM - REAL s.r.o., teda či boli realizované len vo vzťahu k tomuto dodávateľovi alebo aj k jeho subdodávateľom, svedkyňa uviedla, že tieto platby boli uskutočňované aj subdodávateľom spoločnosti DANUBIA TELECOM - REAL s.r.o.. Dôvodom týchto platieb, ako je to bolo uvedené zo strany C.. H.,N. mali byť nezrovnalosti medzi subbdodávateľmi a dodávateľom - DANUBIA TELECOM - REAL s.r.o., ktorý by ich (subdodávateľov) mohol nezaplatením úhrad poškodiť. Tieto platby sa mali započítať resp. odpočítať od záväzku voči spoločnosti DANUBIA TELECOM - REAL s.r.o.. Doklad o takomto zápočte jej nebol daný k dispozícii.
Svedok V.. Z.. S. Y. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy v súlade s § 265 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku vypovedal, že v roku 2005 bola rozostavaná stavba na Polárnej ulici, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby koncom roka 2004, aby sa ľudia mohli nasťahovať do bytov, aj keď stavba nebola celkom ukončená. V roku 2005 pokračovali stavebné práce a keďže neboli kompletne ukončené a nevedel uviesť komplexnú fakturáciu (nakoľko mal viacerých subdodávateľov) z dôvodu, aby mal istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená, dohodol s C.. H. Z. Ž. uznanie dlhu, ktoré malo zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávky. Uznanie dlhu sa podpísalo u notára oproti Medickej záhrade, za účasti C.. H. Z. Ž. a jeho osoby. Zo strany obžalovaných neboli výhrady k zneniu uznania dlhu. Dlh uvedený v uznaní dlhu bol reálny, pretože ním fakturované práce boli fakturované len v sumách, ktoré mu fakturovali iba subdodávatelia. Išlo o obdobie od približne marca 2004, on ich refakturoval bez svojej marže, ktorá mu mala byť priznaná v zmysle dodatku číslo 1. Práce boli reálne vykonané a teda aj dlh reálne existoval. Z jeho strany bola následne vystavená celková faktúra za realizáciu prác na budove. V tejto faktúre bola zohľadnená aj jeho marža. Predmetné uznanie dlhu napísal on, nechal si ho odobriť svojím obchodným zástupcom. Pred podpisom to prejednal s obžalovanými, oni s tým súhlasili. Tento dlh nebol zo strany Stavebného bytového družstva Trenčianska uhradený. Faktúry, ktoré vystavil v roku 2005 mu odmietla C.. H. prevziať, preto ich doručoval poštou. V máji roku 2005 mu vyplatila nejaké peniaze, odvtedy už žiadne peniaze nedostal. Neboli mu uhradené ani faktúry vystavené za realizáciu prác na parkoviskách. Svojej pohľadávky sa domáha cestou občianskeho súdneho konania, pričom dodal, že reálna pohľadávka jeho spoločnosti voči Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska bola vyššia. Výška sumy 3,2 milióna Sk sa odvíjala z fakturácie približne do prvého polroka 2004. V čase uznania dlhu ešte nemal všetko pripravené, čo bolo dôvodom, že suma bola len v uvedenej výške. V súdnom konaní si uplatnil sumu 3,2 milióna Sk. Vyššiu sumu si neuplatnil z dôvodu, že nemal na zaplatenie súdneho poplatku, resp. rozšíril žalobu, ale súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Uznanie dlhu malo pokrývať sumu, ktorú mal fakturovať v budúcnosti, ale za práce vykonané ešte pred uznaním dlhu. Účtovne v čase uznania dlhu takúto pohľadávku neevidoval. Uznanie dlhu malo pokryť jeho pohľadávku, ale súčasťou jeho pohľadávky boli aj pohľadávky jeho subdodávateľov. Subdodávatelia mohli vidieť, že je aspoň nejaká istota, že im bude ich pohľadávka uhradená. Podľa svedka je ťažko sa vyjadriť, či to malo slúžiť aj pre účely upokojenia týchto subdodávateľov, nakoľko subdodávateľ je totiž upokojený až keď má peniaze uhradené na účte. Následne pripustil, že to bol tiež
jeden z dôvodov, pre ktorý žiadal podpísať uznanie dlhu, nemohlo to mať však povahu dokladu pre jeho subdodávateľov v právnom zmysle. Podľa svedka samozrejme hrozilo, že zo strany jeho subdodávateľov bude voči jeho spoločnosti dochádzať k uplatneniu si svojich nárokov aj súdnou cestou. Nemal vedomosť o tom, že by sa to malo týkať konkurzného konania. Zo sumy, ktorá bola uvedená na uznaní dlhu, nebolo nič zaplatené. Tá suma sa opiera o faktúru, ktorú C.. H. ani neprevzala. Ide o zúčtovaciu faktúru číslo 5201030405, ktorá bola vystavená dňa 08.12.2005 a ktorej splatnosť bola dňom 15.12.2005 Bola vystavená na sumu 8.442.877,-Sk vrátane DPH. Z čoho základná suma bola vo výške 7.094.854,50 Sk a DPH 1.348.022,40 Sk. Uznanie dlhu sa v podstate opiera o faktúru vystavenú o 5 mesiacov neskôr. Svedok nevedel uviesť dôvod, pre ktorý mu suma vyplývajúca z uznania dlhu nebola doteraz uhradená. Hoci ešte začiatkom roka 2006 zrealizoval pre Stavebné bytové družstvo Trenčianska predaj odbernej stanice tepla za ktorú zinkasovalo cca 1,5 milióna Sk. Do uvedeného momentu t.j. do začiatku roka 2006 bolo vlastníkom tejto odbernej stanice tepla SBD Trenčianska. Ďalej uviedol, že po tom, čo s ním nechcela C.. H. komunikovať, resp. komunikácia s ňou neviedla k výsledku, sa obrátil na ostatných členov družstva, ktorí mu uviedli, že jeho pohľadávku uhradia v prípade, ak poskytne zľavu a k tejto úhrade by pravdepodobne došlo, pokiaľ by sa koncom roku 2006 a začiatkom roku 2007 nezačali zavkladovávať byty budovy na Polárnej ulici bez podielov na pozemkoch pod uvedeným objektom. Mená členov družstva, s ktorými komunikoval už svedok uviesť nevedel. K rokovaniu došlo na schôdzi v jednej z garáži domu na Polárnej ulici, kde pripravil podklady a teda zo strany družstva bol záujem jeho dlh uhradiť. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že podľa jeho informácií na jeseň roku 2006 neboli predané ešte všetky byty, išlo asi o 4 alebo 5 bytov.
Ohľadne hodnoty pozemku v čase uznania dlhu, prípadne v inom období sa svedok vyjadril tak, že nepozná kompletnú výmeru tohto pozemku. V roku 2003-2005 sa jeho vedomosť týka trhovej ceny, nie ceny úradného odhadu, a teda v roku 2003 bola trhová cena za m2 v danej oblasti približne 6000,- Sk za m2. Ohľadne hodnoty bytu uvedeného objektu na Polárnej ulici uviedol, že cena 1 izbového bytu bola približne 1 až 1,5 mil. Sk. Pri viac izbových bytoch bola suma vyššia.
Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2012 zo dňa 14.11.2012 vypracovaného znalkyňou Ing. Dášou Koraušovou vyplýva, že záväzky Stavebného bytového družstva Trenčianska, so sídlom Bajkalská 22, Bratislava voči spoločnosti DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o., Bratislava vznikali z viacerých zmlúv o dielo (a ich viacerých dodatkov) uzatvorených v priebehu rokov 2001 a ž 2004. Ich kompletnosť, ako aj vecný obsah nie je možné v znaleckom posudku s určitosťou odvodiť, pretože v dokumentácii predloženej a vyžiadanej pre znalecké dokazovanie existuje nesúrodosť vyhotovení. Prehľad fakturácie a realizovaných úhrad ku dňu, ku ktorému je určené znalecké dokazovanie (t. j. 17.06.2005) bol spracovaný z prvotnej účtovnej dokumentácie, ktorú k znaleckému dokazovaniu poskytlo Stavebné bytové družstvo Trenčianska. Účtovná dokumentácia poskytnutá k znaleckému dokazovaniu spoločnosťou DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o., bola pre tento proces dokazovania použiteľná len čiastočne z dôvodu jej nekompletnosti a nepreukaznosti.
Ďalej zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že v čase podpísania „uznania dlhu“ členmi predstavenstva Stavebného bytového družstva Trenčianska voči firme DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o. (dňa 17.06.2005) záväzok vo výške 3.200.000,-Sk v účtovnej evidencii zmluvných strán nebol evidovaný. Podľa celkového znaleckého skúmania takýto záväzok ani neexistoval, pretože k termínu „uznania dlhu“ Stavebné bytové družstvo Trenčianska uhradilo spoločnosti DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o., Bratislava úhrnom 38.242.373,50 Sk, pričom došlých faktúr evidovalo len za 38.239.265,-Sk (teda uhradilo o 3.108,50 Sk naviac). Znalkyňa pritom poukázala na tú skutočnosť, že uznanie dlhu zo dňa 17.06.2005 smeruje len k cene diela za realizáciu stavby zo Zmluvy o dielo 01/2003, ktorá bola zazmluvnená len na čiastku 27.431.442,-Sk (verzus úhrn úhrad Stavebného bytového družstva Trenčianska 38.242.373,50 Sk).
Z písomnosti „Uznanie dlhu“ zo dňa 17.06.2005 vyplýva, že C.. J. H.R.U. ako predseda SBD Trenčianska (Stavebné bytové družstvo Trenčianska) a člen predstavenstva a M. Ž. ako podpredseda SBD Trenčianska a člen predstavenstva uznali dlh SBD Trenčianska, Bajkalská ul. č. 22, Bratislava voči firme DANUBIA TELECIM - REAL, spol. s. r. o., so sídlom Riazanská ul. č. 7, Bratislava, IČO: 31 376 339, skladajúci sa zo základnej celkovej sumy 3.200.000,-Sk a príslušenstva vyplývajúceho zo zmlúv o dielo a ich dodatkov vzniknutý neuhradením faktúr za tieto vykonané práce na akcii Polyfunkčný dom na Polárnej ulici v Bratislave. K uvedenému je následne pripísané: Realizácia stavby, ZoD 01/2003. K uznaniu dlhu došlo v notárskom úrade notára JUDr. Dezidera Ravluka.
Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 25 Cb 156/05-36 zo dňa 30.08.2005 bolo v právnej veci navrhovateľa v I. rade: V.. Z.. S. Y. - COMPACT INTERIER, Tehelná 11, Bratislava, IČO: 11 806 389, a navrhovateľa v II. rade: DANUBIA TELECIM . REAL, s. r. o., Bratislava, Riazanská 7, Braislava, IČO: 31 376 339, proti odporcovi: Stavebné bytové družstvo Trenčianska, Bajkalská 22, Bratislava, IČO: 35 814 021, nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa odporcovi zakázalo vykonávať dispozičné úkony (uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia) k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. 5387 ako parc. č. 1225/81 - ostatné plochy o výmere 37 m2 a prac. č. 1240/228 o výmere 213 m2 - zastavaná plocha a nádvorie do právoplatnosti rozhodnutia súdu o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi v I. rade sumu 351.142,-Sk s prísl. a navrhovateľovi v II. rade sumu 3.200.000,-Sk.
Z výpisu z listu vlastníctva č. 5387 vyhotoveného ku dňu 18.01.2006 vyplýva, že Stavebné bytové družstvo Trenčianska bolo aj k uvedenému dňu vlastníkom pozemku na parcelnom čísle 1225/81 o výmere 37 m2 - ostatná plocha a na parcelnom čísle 1240/228 o výmere 213 m2 - zastavaná plocha a nádvorie. V časti C: Ťarchy bolo zaznamenané vyššie uvedené predbežné opatrenie Okresného súdu Bratislava II.
Z výpisu z listu vlastníctva č. 6118 vyhotoveného ku dňu 24.04.2007 bolo vlastníkom bytu č. 202-1 v bytovom dome na Polárnej ulici - 2. poschodie, ako aj bytu č. 403-2 v bytovom dome na Polárnej ulici
- 4. poschodie, ku ktorému bola vyznačená poznámka - upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti EX 5996/2007-3 zo dňa 02.04.2007 (Mg. Boris Sobolovský, súdny exekútor).
Z jednotlivých rozsudkov Okresného súdu Bratislava II v spojení s rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave (ktoré sú súčasťou spisového materiálu) v právnych veciach medzi navrhovateľom: A.J.P. PETRUS spol. s r.o., so sídlom Drobného č. 22, Bratislava, IČO: 31 342 663 proti odporcovi: Stavebné bytové družstvo Trenčianska, so sídlom Bajkalská 22, Bratislava, IČO: 35 814 021, vyplýva, že vo všetkých občiansko-súdnych konaniach bolo právoplatne rozhodnuté v prospech navrhovateľa a odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi ním uplatňované sumy, ktoré vo svojom súhrne mali tvoriť výšku škody spôsobenej spoločnosti A. J. P. Petrus s. r. o., ktorú si uplatnila aj v tomto trestnom konaní.
Z ďalších listinných dôkazov je potrebné poukázať na poskytnutie informácie Magistrátom Hlavného mesto SR Bratislavy zo dňa 21.12.2010, z ktorého vyplýva, že jeho finančné oddelenie eviduje voči Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska ku dňu 15.12.2010 dlžobu vo výške 10.543,-Eur, vo výške 17.536,15 Eur, vo výške 1.831,84 Eur (v celkovom objeme 29.910,99 Eur), a oddelenie miestnych daní a poplatkov eviduje dlh za komunálny odpad v celkovej výške 340,56 Eur.
Platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 33Rob/1364/2007 zo dňa 28.11.2007, právoplatného dňa 08.05.2008 a Platobným rozkazom toho istého súdu zo dňa 28.11.2007, sp. zn. 33Rob/1363/2007, právoplatného dňa 08.05.2008 bolo Stavebné bytové družstvo Trenčianska, so sídlom Bajkalská 22, Bratislava, IČO: 35 814 021, ako odporca zaviazané zaplatiť navrhovateľovi: Bratislavská teplárenská, a. s., so sídlom Čulenova 7, Bratislava, IČO: 35 823 542, sumy 78.176,70 Sk a 3.192,-Sk, v oboch prípadoch spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 25Cb/71/2006-69 zo dňa 29.01.2009 bola Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska, so sídlom Bajkalská 22, Bratislava uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi: In
- Real, s. r. o., so sídlom Vígľašská 10, Bratislava, IČO: 35 680 326 sumu 1.106,02 Eur spolu úrokom z omeškania a trovami konania vo výške 409,44 Eur a Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 51C/58/2007-55 zo dňa 21.09.2007, právoplatného dňa 14.11.2007 bola Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska, so sídlom Bajkalská 22, Bratislava uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi: H.. Ľ. R., Y. XXXX/XX, H. H. 65.000,-Sk s úrokom z omeškania a trovami konania vo výške 30.407,50 Sk.
Rozhodnutím mestskej časti Bratislava - Ružinov pod č. j. RSP-2004/14598/GAŠ bola Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska, so sídlom Bajkalská 22, Bratislava uložená pokuta vo výške 4.979,08 Eur (150.000,-Sk), z ktorej bola uhradená časť 1.659,69 Eur a zvyšok je predmetom exekučného konania.
Z listiny označenej ako „Záväzky SBD Trenčianska - ešte neuhradené“ vyplýva, že záväzky družstva ku dňu 31.12.2004 mali predstavovať sumu 2.790.000,-Sk a záväzky družstva od 01.01.2005 (nie je zrejmé dokedy) sumu 14.602.300,-Sk.
Obsahom písomnosti zo dňa 08.11.2006 je výpočet nákladov družstva (Stavebné bytové družstvo Trenčianska) od jeho vzniku až do 31.12.2005, ktoré mali predstavovať sumu 91.538.797,-Sk.
Z oboznámeného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/204/05 je zrejmé, medzi navrhovateľom: spoločnosť DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o. a odporcom: Stavebným bytovým družstvom Trenčianska, je vedené súdne konanie o zaplatenie 3.200.000,-Sk s príslušenstvom, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Z jednotlivých faktúr spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o., ktoré sú špecifikované aj v skutkovej vete tohto rozsudku, vyplývajú jednotlivé sumy, ktorých zaplatenie si uvedená spoločnosť voči Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska uplatňovala.
Obsahom ostatných listinných dôkazov sú predovšetkým skutočnosti vzťahujúce sa k obsahu a predmetu zmlúv medzi Stavebným bytovým družstvom Trenčianska a spoločnosťou A.J.P. PETRUS spol. s r.o., vypovedanie zmluvy a vyjadrenie k nemu zo strany A.J.P. PETRUS spol. s r.o., ako aj k obsahu a predmetu zmluvy a jej dodatkov medzi Stavebným bytovým družstvom Trenčianska a spoločnosťou DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o., ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré však boli, resp. mali byť predmetom posudzovania v právoplatne skončených občianskych súdnych konaniach.
Úvodom odôvodnenia súd uvádza, že poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody nepripustil do trestného konania v súlade s § 256 odsek 4 Trestného poriadku s odkazom na § 46 odsek 4 Trestného poriadku, nakoľko o nároku poškodenej spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o. bolo rozhodnuté v občianskych súdnych konaniach. Na tom nič nemení skutočnosť, že si poškodená spoločnosť uplatňovala svoj nárok na náhradu škody voči obžalovaným, nakoľko uvedené je podmienené tým, že Trestný zákon č. 140/1961 Zb. neupravoval trestnú zodpovednosť právnických osôb (aj v Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z. je upravená iba tzv. „nepráva“ trestná zodpovednosť právnických osôb) a teda k uplatneniu nároku na náhradu škody voči právnickej osobe je v rámci trestného konania v podstate vylúčené.
Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, že skutok, ktorého spáchanie je obžalovaným kladené za vinu a ktorý je právne kvalifikovaný ako trestný čin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 256 odsek 1 písmeno c/, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, nie je trestným činom tak po objektívnej, ako ani po subjektívnej stránke. Z hľadiska vykonávaného dokazovania a jeho hodnotenia súd zdôrazňuje, že predmetom dokazovania a právneho posudzovania boli okolnosti popísané v skutkovej vete obžaloby a v jej rámci uvedený spôsob konania obžalovaných, ktorým mali naplniť predmetnú skutkovú podstatu. Súd sa pri hodnotení dôkazov nezaoberal tými okolnosťami, ktoré by z hľadiska dokazovania išli nad rámce popisu skutku a ktoré by vybočovali z medzí nevyhnutných pre zachovanie totožnosti skutku.
Aj v zmysle skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 odsek 1 písmeno a/ až d/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. je objektom tohto trestného činu právo veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi, pričom veriteľom je osoba, ktorá má voči páchateľovi, resp. voči inej osobe, právo na plnenie na základe existujúceho záväzkového právneho vzťahu. Tak ako to predpokladá predmetná skutková podstata, dlžník zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zmenší svoj majetok konaním uvedeným v § 256 odsek 1 písmeno a/ až d/ Trestného zákona tak, že veriteľ nemôže ani čiastočne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 23.11.1989, sp. zn. 6Tz 33/89 publikované v Zbierke rozhodnutí trestných pod č. 41/1990 sa nedopúšťa trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 odsek 1 Trestného zákona, ak dlžník predajom svojho majetku alebo jeho časti iba sťaží alebo oddiali uspokojenie veriteľa, ktorému ostáva možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného dlžníkovho majetku. Uvedený právny názor sa v plnej miere vzťahuje aj na predmetnú trestnú vec, napriek tomu, že obžalovaným nie je z hľadiska popisu skutku kladené za vinu konanie spočívajúce v predaji majetku, ale v uznaní neexistujúceho práva, resp. záväzku, nakoľko podstata je v oboch prípadoch rovnaká.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že dlžník: Stavebné bytové družstvo Trenčianska v čase uznania dlhu, ako aj ku dňu, kedy si poškodená spoločnosť A.J.P. PETRUS spol. s r.o. už mohla uplatňovať svoju pohľadávku vyplývajúcu z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní (čo aj urobila), a aj v súčasnosti disponuje majetkom, z ktorého bolo a je možné uspokojiť pohľadávku veriteľa - poškodenej spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o. Ide o pozemok na parcelnom čísle 1225/81 o výmere 37 m2 - ostatná plocha a na parcelnom čísle 1240/228 o výmere 213 m2 - zastavaná plocha a nádvorie zapísaného na Liste vlastníctva č. 5387. Na tomto liste vlastníctva sú zapísané poznámky o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v prospech oprávneného A.J.P. PETRUS spol. s r.o. Skutočnosť, že v daných exekučných konaniach bol rozhodnutiami všeobecných súdov povolený odklad exekúcie predajom pozemku zapísanom na Liste vlastníctve č. 5387 až do zániku alebo zrušenia už uvedeného predbežného opatrenia, nemôže ísť na vrub obžalovaných, a to bez ohľadu na to, či na takéto rozhodnutie dali návrhom v exekučnom konaní podnet. Bolo čisto vecou súdov, ako takýto návrh posúdia a k akému záveru, o ktorý svoje rozhodnutiu opierajú na základe takéhoto posúdenia, dospejú.
Je pritom zrejmé, že ku dňu 24.04.2007 bolo Stavebné bytové družstvo Trenčianska zapísané na Liste vlastníctva č. 6118 ako vlastník bytov bytového domu na Polárnej ulici, a to bytu č. 202-1 a bytu č. 403-2, vo vzťahu ku ktorému bola zaznamenaná poznámka - upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti EX 5996/2007-3 zo dňa 02.04.2007 (Mgr. Boris Sobolovský, súdny exekútor - v prospech oprávneného A.J.P. PETRUS spol. s r.o., čo vyplýva aj z písomné podania na č. l. 22). Poškodená spoločnosť tak v uvedenom čase mala možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči uvedenému družstvu z iného majetku družstva (a reálne cestou súdneho exekútora aj boli vykonávané úkony k jej uspokojeniu). Chybou správy katastra však došlo k zapísaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. 403-2 v prospech manželov V.. V. I. Z. Ľ. I.. Táto naposledy uvedená okolnosť opäť nemôže ísť na ťarchu obžalovaných, ktorí na pochybenie správy katastra nemohli mať vplyv a je len zrejmé, že k uspokojeniu pohľadávky poškodeného predajom tejto nehnuteľnosti došlo z dôvodu na strane iného subjektu, nie pre zavinené konanie obžalovaných.
Pritom ako vyplýva z výpovedí svedkov, Stavebné bytové družstvo Trenčianska bolo v čase po uznaní dlhu vlastníkom aj iných bytov, ktorých hodnota sa podľa týchto výpovedí pohybovala v sume oveľa vyššej, ako je pohľadávka poškodeného. Sám poškodený vo vzťahu k cene pozemku uviedol, že jeho nadobúdacia cena bola približne 1,6 milióna Sk. Ďalej poškodený uviedol, že do momentu upovedomenia o začatí exekúcie bolo SBD vlastníkom pozemku, ako aj budovy resp. približne 20 bytov, pričom podotkol, že vložením členského vkladu bolo vlastníkom aj týchto finančných. prostriedkov. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že cena bytu oscilovala medzi 1,7 - 7 miliónov Sk, resp. aj viac. Z výpovede svedka Ing. arch. S. Y. je okrem iného zrejmé, že Stavebné bytové družstvo Trenčianska malo príjem približne 1,5 milióna Sk z predaj odbernej stanice tepla. Podľa jeho vyjadrenia cena jedného jednoizbového bytu mohla byť 1 - 1,5 milióna Sk. Aj keď z jednotlivých výpovedí o počte bytov, ktoré v čase upovedomenia o začatí exekúcie v prospech poškodenej spoločnosti možno vidieť rozpory, táto skutočnosť nič nemení na tom, že Stavebné bytové družstvo Trenčianska v čase, kedy si poškodená spoločnosť vymáhala svoju pohľadávku, disponovalo dostatočným majetkom na to, aby táto pohľadávka mohla byť zo strany poškodenej spoločnosti uspokojená (v tomto smere preto argumentácia obžaloby ohľadne nedostatku finančných prostriedkov nemôže obstáť, nakoľko k uspokojeniu pohľadávky veriteľa môže dôjsť aj predajom iného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku dlžníka). Z tohto dôvodu sú potom súdu predložené písomnosti ohľadne záväzkov družstva vyplývajúcich z rôznych právnych skutočností, alebo na základe rôznych právnych titulov právne bezpredmetné, nakoľko k ich vymáhaniu, resp. uspokojeniu (a to platí aj v prípade úspechu spoločnosti DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o. v občianskom súdnom konaní ohľadne sumy, ktorá bola predmetom „Uznania dlhu“) mohlo, alebo by mohlo dôjsť v zásada až následne po uspokojení pohľadávky poškodenej spoločnosti, pričom ďalším dôvodom neopodstatnenosti týchto dokumentov je skutočnosť, že k reálnemu zmenšeniu majetku Stavebného bytového družstva Trenčianska na základe uznania dlhu vôbec nedošlo, ako na to bude poukázané nižšie. Ako už bolo uvedené, skutočnosť, že k uspokojeniu pohľadávky poškodenej spoločnosti nedošlo napríklad aj pre pochybenie správy katastra, nemožno v žiadnom ohľade pripísať obžalovaným. Avšak aj v súčasnosti je uvedené družstvo vlastníkom pozemku - majetku, z ktorého stále môže byť pohľadávka poškodenej spoločnosti uspokojená. Čo sa týka vyjadrenia svedkyne I. Y. ohľadne skutočnosti, že predmetné družstvo neevidovala ako vlastníka nejakého majetku je potrebné uviesť,
že to bolo dané účtovným hľadiskom, nakoľko ako sama následne uviedla, z účtovného hľadiska SBD evidovala ako realizátora a investora stavby, nie ako vlastníka tejto nehnuteľnosti.
Súd nepovažoval za nevyhnutné vykonávať znalecké dokazovanie čo do otázky hodnoty celého majetku Stavebného bytového družstva Trenčianska v rozhodnom čase (a dokazovanie v tomto smere ani žiadna z procesných strán nenavrhovala), nakoľko z už vykonaných dôkazov bolo dostatočne evidentné, že hodnota majetku menovaného družstva prevyšovala pohľadávku poškodeného (v čase, kedy si už túto pohľadávku mohla vymáhať, resp. kedy už bola vedená v jej prospech exekúcia za účelom jej uspokojenia). Znalecké dokazovanie v tomto smere by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a čo najrýchlejšieho prejednania veci a v konečnom dôsledku by len viedlo k navýšeniu trov trestného konania.
V kontexte rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 41/1990 Zb. roz. tr. a uplatnenia zásady „ultima ratio“ by všetky vyššie uvedené skutočnosti sami osebe mali mať za následok nemožnosť vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovaným v tejto trestnej veci.
Okrem toho, podľa českej aj slovenskej trestnoprávnej teórie za neexistujúce práva alebo záväzky v zmysle § 256 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (§ 239 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.) nie je možné považovať sporné práva alebo záväzky, o ktorých doposiaľ nebolo príslušným orgánom rozhodnuté.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/204/2005 vyplýva, že v tomto občianskom súdnom konaní sa vedie spor medzi navrhovateľom: spoločnosť DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o. a odporcom: Stavebným bytovým družstvom Trenčianska, o zaplatenie sumy 3.200.000,-Sk s príslušenstvom, ktoré malo byť predmetom uznania dlhu zo dňa 17.06.2005, podpísaných za odporcu obžalovanými C.. J. H. Z. M. Ž., pričom doposiaľ nebolo v tomto konaní právoplatne rozhodnuté.
V tomto kontexte možno súhlasiť s argumentáciou obhajoby, že zo strany obžalovaných, konajúcich v mene Stavebného bytového družstva Trenčianska, nedošlo k takému konaniu, ktorým by na základe uvedeného uznania dlhu došlo k zmenšeniu majetku družstva, nakoľko uznanú pohľadávku nikdy nezaplatili. Z ich strany teda nedošlo k takému konaniu odvíjajúceho sa od uznania dlhu, ktorým akýmkoľvek spôsobom zmenšili majetok družstva a na tom základe čo aj len čiastočne zmarili uspokojenie veriteľa - poškodenú spoločnosť A.J.P. PETRUS spol. s r.o. Z tohto hľadiska nebolo ani povinnosťou súdu konajúceho v tejto trestnej veci vyčkať na právoplatné skončenie daného občianskeho súdneho konania (dôvod na prerušenie trestného stíhania z dôvodu prebiehajúceho iného súdneho konania Trestný poriadok neupravuje), nakoľko výsledok tohto konania (vzhľadom na to, že zo strany družstva k zaplateniu uznaného dlhu doposiaľ ani len čiastočne nedošlo) nemôže mať vplyv na otázku trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaných. Ak by totiž bol v danom občianskom súdnom konaní úspešný navrhovateľ, úplne by bol vylúčený záver, že zo strany obžalovaných bol uznaný neexistujúci záväzok alebo právo. Naopak, ak by bol úspešný odporca, nebol by žiaden dôvod na plnenie zo strany Stavebného bytového družstva Trenčianska a teda ani k zmenšeniu jeho majetku v priamej príčinnej súvislosti s čo aj len čiastočným zmarením uspokojenia veriteľa - poškodenej spoločnosti. V tomto smere nebolo potrebné otázky, ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania, posudzovať v tomto trestnom konaní ani ako predbežné otázky v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku.
Skutočnosť, že obžalovaní konajúci v mene družstva Stavebné bytové družstvo Trenčianska uznali neexistujúci dlh sa opiera predovšetkým o závery znaleckého posudku č. 15/2012 zo dňa 14.11.2012 vypracovaného znalkyňou Ing. Dášou Koraušovou, o ktorého správnosti v zásade nemožno mať pochybnosti, avšak z toho hľadiska, že sama znalkyňa poukázala na nesúrodosť vyhotovení predloženej dokumentácie, ako aj z toho hľadiska že účtovná dokumentácia poskytnutá spoločnosťou DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o., bola pre tento proces dokazovania použiteľná len čiastočne z dôvodu jej nekompletnosti a nepreukaznosti. Tieto skutočnosti by preto nemohli byť odstránené ani výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní, preto mal súd za to, že predmetný znalecký posudok bolo možné prečítať za podmienok § 268 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku, ktoré boli podľa náoru súdu splnené. Podľa celkového znaleckého skúmania záväzok vo výške 3.200.000,-Sk v čase podpísania „uznania dlhu“ členmi predstavenstva SBD Trenčianska voči firme DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o. (dňa 17.06.2005) ani neexistoval, pričom v účtovnej evidencii zmluvných strán nebol evidovaný.
Znalkyňa taktiež poukázala na tú skutočnosť, že uznanie dlhu zo dňa 17.06.2005 smeruje len k cene diela za realizáciu stavby zo Zmluvy o dielo 01/2003, ktorá bola zazmluvnená len na čiastku 27.431.442,- Sk, čo však pravdepodobne vyplývalo z dosť nejasne formulovaného uznania dlhu, kde v rámci jeho „uznávajúcej časti“ sa na jednej strane uvádza dlh v uvedenej výške vyplývajúci zo zmlúv o dielo a jeho dodatkov (teda nielen zo zmluvy o dielo 01/2003, avšak následne pod uvedeným textom je v bode 1. uvedené: realizácia stavby, ZoD 01/2003 - 3.200.000,-Sk. Je zrejmé, že táto okolnosť (nejasnosť textu uznania vo vzťahu k uvedenému bodu 1. pod textom) nemôže ísť na vrub znalkyne, obzvlášť, ak v účtovníctve takýto dlh nebol ani jednej zo zmluvných strán evidovaný. Práve táto skutočnosť je však v písomnom podaní navrhovateľa zo dňa 26.06.2013, ktorý je obsiahnutý v pripojenom spise Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 25Cb/204/2005 na č. l. 497 namietaná.
Z vyššie uvedených hľadísk možno vo vzťahu vyvodzovaniu trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovaným poukázať na vyjadrenie svedka V.. Z.. S. Y., v zmysle ktorého uznanie dlhu malo pokrývať sumu, ktorú mal fakturovať v budúcnosti, ale za práce vykonané ešte pred uznaním dlhu. Účtovne v čase uznania dlhu takúto pohľadávku neevidoval. Uznanie dlhu malo pokryť jeho pohľadávku, ale súčasťou jeho pohľadávky boli aj pohľadávky jeho subdodávateľov. Uznanie dlhu malo byt zahrnuté vo faktúre č. 5201030405 nachádzajúcej sa v pripojenom spise. Na základe všetkých uvedených skutočností možno už len opätovne konštatovať, že v danom prípade je záväzok, na ktorý sa vzťahuje uznanie dlhu, sporný a je predmetom konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/204/2005, a teda nemôže ísť o uznanie takého záväzku, aké ma zreteli § 256 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona.
Na druhej strane, sami obžalovaní výslovne uviedli, že tento záväzok Stavebného bytového družstva Trenčianska vo výške 3.200.000,-Sk voči spoločnosti DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o. v čase uznania dlhu neexistoval a v danom čase voči spoločnosti DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o. evidovali len záväzok vo výške 400.000,-Sk. V tomto ohľade však obaja zhodne poskytli dostatočne odôvodnené vysvetlenie, na základe akých okolností k uznaniu dlhu z ich strany došlo a že tento záväzok nikdy nemali v úmysle zaplatiť. Poukázali na to, že iniciátorom uznania dlhu bol V.. Z.. S. Y., ktorý ho aj sám skoncipoval a ktorého podpísanie malo slúžiť na uspokojenie jeho subdodávateľov, že im ich pohľadávky budú z jeho strany vyplatené. Táto obhajobná argumentácia nebola zo strany obžaloby v nijakom smere vyvrátená a ani dostatočným spôsobom spochybnená. Naopak, bola podopretá nielen výpoveďou svedkyne I. Y., ale čiastočne aj výpoveďou svedka V.. Z.. S.J.F. Y.. Menovaná svedkyňa výslovne uviedla, že čo sa týka platieb za práce, resp. služby dodávateľom DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o., tieto boli uskutočňované aj subdodávateľom spoločnosti DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o., pričom dôvodom úhrady týchto platieb mali byť nezrovnalosti medzi subbdodávateľmi a dodávateľom
- DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o., ktorý by ich (subdodávateľov) mohol nezaplatením úhrad poškodiť. Tieto platby sa mali započítať resp. odpočítať od záväzku voči spoločnosti DANUBIA TELECIM
- REAL, s. r. o.. Rovnako V.. Z.M.. S. Y. pripustil, že podpísanie uznania dlhu pred notárom pre uspokojenie jeho veriteľov bolo tiež jedným z dôvodov, pre ktorý žiadal podpísať uznanie dlhu (aj keď podľa neho to nemohlo mať povahu dokladu pre jeho subdodávateľov v právnom zmysle. Podľa tohto svedka samozrejme hrozilo, že zo strany jeho subdodávateľov bude voči jeho spoločnosti dochádzať k uplatneniu si svojich nárokov aj súdnou cestou.
So zreteľom na tieto skutočnosti možno odôvodnene mať za to, že ani subjektívna stránka trestného činu poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 256 odsek 1 písmeno c/, odsek 3 Trestného zákona nebola ani u jedného z obžalovaných naplnená, resp. preukázaná. Zavinenie ako subjektívnu kategóriu je vo väčšine prípadov možné vyvodzovať zo skutočností objektívnej povahy. V prejednávanej trestnej veci nebola zistená žiadna taká skutočnosť vo vzťahu k uznaniu dlhu, ktorá by svedčila pre úmyselné konanie obžalovaných smerujúcich k čo aj len čiastočnému zmareniu uspokojenia pohľadávky poškodenej spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o.. Naopak, skutočnosť, že zo strany obžalovaných, resp. Stavebného bytového družstva Trenčianska k úhrade záväzku, ktorý bol predmetom uznania až do súčasnosti nedošlo, pričom v čase uznania obžalovaní ešte nemohli mať vedomosť o právoplatných a vykonateľných rozhodnutiach súdov v občianskych súdnych konaniach o ich povinnosti zaplatiť pohľadávky poškodenej spoločnosti, nepoukazuje na zákonom predpokladanú formu zavinenia v podobe úmyslu poškodiť alebo zmariť uspokojenie pohľadávky spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o. V danom čase obžalovaní popierali záväzky uvedenej spoločnosti a skutočnosť, že odmietali prevziať faktúry poškodenej spoločnosti ešte nemôže zakladať dôvod pre záver o úmysle zmariť uspokojenie jej pohľadávky spôsobom, ktorý im je kladený za vinu v tejto trestnej veci.
Opätovne je preto potrebné zdôrazniť, že k plneniu zo strany Stavebného bytového družstva Trenčianska voči spoločnosti DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o. v dôsledku „Uznania dlhu“ vôbec nedošlo, čo má význam tak z hľadiska posudzovania otázky zavinenia, ako aj skutočnosti, či na základe uznaného dlhu vôbec mohlo dôjsť k čo aj len čiastočnému zmareniu uspokojenia pohľadávky poškodenej spoločnosti. Vo svetle všetkých vyššie uvedených úvah je možné konštatovať, že tak k zavinenému konaniu zo strany obžalovaných (vo forme úmyslu), ako ani k zmareniu uspokojenia veriteľa nedošlo, a teda neboli naplnené znaky trestného činu poškodzovania veriteľa formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2, § 256 odsek 1 písmeno c/, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku.
Súd sa takisto zaoberal otázkou, či konanie obžalovaných nemohlo naplniť formálne znaky a materiálny znak (spoločenská nebezpečnosť) niektorého iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku. Z tohto hľadiska by prichádzalo do úvahy iba posudzovanie konania obžalovaných (konajúcich v mene Stavebného bytového družstva Trenčianska ako členovia predstavenstva - predseda a podpredseda) v rámci skutkovej podstaty porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, a to v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 tohto trestného zákona (nakoľko nedošlo k spôsobeniu následku v podobe škody), kde by však muselo dôjsť k zmene poškodeného subjektu, ktorým by mohlo byť len Stavebné bytové družstvo Trenčianska, čo by však nevylučovalo zachovanie totožnosti skutku (z hľadiska konania spočívajúceho v uznaní dlhu), keďže v zmysle ustálenej judikatúry je postačujúce, ak je aspoň čiastočne zachovaná totožnosť konania alebo (alternatívne) totožnosť následku, pričom zmena v osobe poškodeného nemá na totožnosť skutku vplyv.
Vykonaným dokazovaním sa však u obžalovaných nepodarilo preukázať ani zavinenie vo forme úmyslu vo vzťahu k tomuto trestnému činu. Nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz, že by obžalovaní uznaním dlhu spoločnosti DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o. mali v úmysle poškodiť samotné Stavebné bytové družstvo Trenčianska. Naopak z výpovedí obžalovaných, ale aj samotných svedkov a zástupcu poškodeného je možné takýto úmysel (vo vzťahu k uznaniu dlhu) takmer úplne vylúčiť. V tomto smere možno tiež vychádzať z toho, že k úhrade uznaného dlhu vôbec nedošlo a ohľadne uznanej pohľadávky sa vedie občianske súdne konanie.
Čo sa týka skutkovej podstaty porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255a Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, jej uplatnenie neprichádza do úvahy vôbec (aj keď konanie obžalovaných z hľadiska plnenia si povinností voči družstvu, ktorého členmi predstavenstva boli, by táto skutková podstata vystihovala najlepšie). Dôvodom nemožnosti subsumpcie konania obžalovaných pod túto skutkovú podstatu je to, že ide o nedbanlivostný trestný čin, vo vzťahu ku ktorému je pokus ako vývojové štádium trestného činu vylúčený - pokus je možný len pri úmyselných trestných činoch. Uvedený trestný čin nemohol byť dokonaný pre nedostatok následku, nakoľko uznaním dlhu voči spoločnosti DANUBIA TELECIM - REAL, s. r. o. k spôsobeniu škody ani Stavebnému bytovému družstvu Trenčianska nedošlo.
Na základe všetkých skutočností a právnych úvah uvedených v odôvodnení tohto rozsudku dospel súd k záveru, že skutok, ktorého spáchanie je obžalovaným kladené za vinu a ktorý je právne kvalifikovaný ako trestný čin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 256 odsek 1 písmeno c/, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, nie je trestným činom, v dôsledku čoho bol daný dôvod na oslobodenie oboch obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvola-nie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.