Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-223-2011.pdf
PDF · 95.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/223/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: P.. Q. R., trvale bytom K. XX, L. E., proti odporcovi v 1. rade:. D.. J. O., trvale bytom XX C., korešpondenčná adresa: V. XX, B., zastúpený JUDr. Viera Kuruczová, advokátka, so sídlom Trnavská cesta 15, Bratislava, korešpondenčná adresa: Koceľova 17, Bratislava a odporkyni v 2. rade: F.. F. X., V. XX, B., o určenie absencie práva stavby na dodatočné povolenie nadstavby na terase bytového domu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v I. rade náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 0 eur a trov právneho zastúpenia v sume 137,79 EUR k rukám právnej zástupkyne odporcu v I. rade, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyni v II. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.12.2011 sa navrhovateľ domáhal určenia, že odporcovia písomným hlasovaním z XX. novembra XXXX nezískali súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome potrebný k dodatočnému povoleniu stavy zrealizovanej bez stavebného povolenia na terase bytu č. XXX vo vchode V. ul. XX v B., domu s.č. XXXX s vchodmi V. ul. XX,XX,XX a XX. Návrh zdôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. XXX v objekte domu V. ul. XX, B., pričom odporcovia sú vlastníkmi susedného bytu č. XXX, súčasťou bytov sú vedľa seba ležiace terasy. Navrhovateľ zistil dňa 03.05.2010, že odporcovia dokončujú na terase svojho bytu nadstavbu, ktorou zväčšujú obývaciu izbu svojho bytu, pričom im oznámil, že uvedená nadstavba zmenila svetelné podmienky terasy a jeho bytu, že s ňou nesúhlasí a o danej skutočnosti informoval stavebný úrad, zároveň požiadal o zastavenie stavby.
Stavebný úrad listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval odporcov na predloženie súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov získaný v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov /ďalej len Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov/. Odporcovia listom z XX.XX.XXXX oznámili stavebnému úradu, že dňa XX.XX. uskutočnili písomné hlasovanie, ktorým im 49 vlastníkov bytov a nebytových priestorov dalo súhlas k prístavbe zimnej záhrady na terase bytu č. XXX a posunutiu obvodovej steny na terasu- zväčšenie izby. Navrhovateľ hlasoval proti.
V návrhu vyjadril navrhovateľ svoj právny názor, v zmysle ktorého odporcovia v záujme legalizácie čiernej stavby zorganizovali bez oprávnenia zmätočné písomné hlasovanie s nulitným výsledkom a nezískali dostatočný súhlas na dodatočné povolenie nadstavby realizovanej na terase bytu č. XXX, poukázal na
zmätočnosť položenej otázky i na skutočnosť, že na schválenie predmetnej stavby, ktorá je nadstavbou na terase bol v zmysle ust. § 22 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov. Ďalej uviedol, že písomné hlasovanie podľa ust. § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov môže okrem správcu vyhlásiť aj zástupca vlastníkov, pričom zástupcom vlastníkov je podľa §8a ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov len zástupca zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Žiadna z osôb, ktoré vyhlásili dňa XX.XX.XXXX písomné hlasovanie nebola zástupcom vlastníkov, poukázal na nulitnosť hlasovania i z dôvodu, že o hlasovaní neboli vyrozumení všetci vlastníci, napr. vlastníci garáží, viacerým vlastníkom vrátane navrhovateľa bol doručený hlasovací lístok až 4 dni po termíne hlasovania. K naliehavému právnemu záujmu na určení uviedol, že v zmysle ust. § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa nevyžaduje, avšak podaný návrh je nad rámec citovaného ustanovenia. Podaný návrh síce má formálne znaky žaloby podľa ust. § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú podáva prehlasovaný vlastník, avšak takáto žaloba by predpokladala platné hlasovanie, oprávnenou osobou v súlade s ustanoveniami zákona s dosiahnutím potrebného počtu hlasov, čo v danom prípade nebolo splnené. Naliehavý právny záujem na určení v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. spočíva v tom, že zatiaľ nedošlo k dodatočnému povoleniu stavby, keď konanie o stavbe bolo prerušené do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu je návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia prostriedkom procesnej prevencie v tom zmysle, že rozhodnutie súdu je spôsobilé zabrániť dodatočnému povoleniu stavby bez dvojtretinovej podpory všetkých vlastníkov.
Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu žiadali, aby súd návrh zamietol, poukázali na skutočnosť, že predmetný byt kúpili od manželky navrhovateľa, ktorá bola developerkou celého objektu ANDALEX, v zmluve bola uvedená ako predávajúca jej dcéra. Pred kúpou bytu mala manželka navrhovateľa navrhnúť postavenie zimnej záhrady na terase kupovaného bytu, tak ako to ona urobila na byte č. XXX vo vedľajšom vchode č. XX, pričom ich ubezpečila, že im vyjde v ústrety pri vybavovaní povolenia. Zároveň uviedla, že vedľajší byt vlastní jej manžel /navrhovateľ/, ktorý im problémy robiť nebude, keďže byt prenajíma. Na základe uvedeného sa dojednali na kúpe predmetného bytu. Rekonštrukciu s projektom začali vo februári XXXX s tým, že projekty s návrhom zimnej záhrady ukázali pani Uhrinovej /manželke navrhovateľa/, ktorá ich ubezpečila, že môžu pokračovať. Dali si vypracovať kompletný projekt so statickými výpočtami, dňa 19.03.2010 podali oznámenie po konzultácii na stavebnom úrade Petržalka "Prístavba zimnej záhrady na terase bytu č. XXX" s dodaním projektu s vizualizáciou i statickým prepočtom. Pred stavbou konštrukcie boli informovať p. R., ktorá im povedala, že môžu kľudne stavať, pričom mala kanceláriu vedľa, teda výstavbu mala denne na očiach. Následne, keď bola celá zimná záhrada hotová sa ozval navrhovateľ s manželkou s tým, že si neprajú, aby sa pokračovalo vo výstavbe zimnej záhrady, žiadali zimnú záhradu zbúrať. Navrhovateľ podal na stavebný úrad sťažnosť, na základe ktorého bolo vydané Rozhodnutie o zastavení stavebného konania na "Prístavbe zimnej záhrady na terase bytu č. XXX", bola im zaslaná výzva na doplnenie žiadosti o stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru k dodatočnému povoleniu zimnej záhrady, uvedené stanovisko odporcovia stavebnému úradu dodali. Po ďalších konzultáciách a dopĺňaní informácii pre stavebný úrad bolo doručené "Oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu", ktorý bol vykonaný dňa XX.XX.XXXX v byte č. XXX, na základe dohľadu boli stavebným úradom vyzvaní na doplnenie:
- súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov získaný v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov -svetlotechnický posudok, ktorým sa posúdi dopad stavebných úprav na presvetlenie a preslnenie susedného bytu - uvedený posudok následne stavebnému úradu dodali, napriek nesúčinnosti navrhovateľa, keď bol potrebný pôdorys bytu č. XXX, ktorého je vlastníkom k vypracovaniu uvedeného posudku
- prekvalifikovanie názvu stavby - podľa zistenia stavebného úradu sa nejednalo o prístavbu zimnej záhrady, ale posunutie obvodovej steny na terasu- zväčšenie izby, nový názov musel byť uvedený v súhlase nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Odporcovia uviedli, že všetky postupy konzultovali so stavebným úradom, na získanie súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov získaný v súlade so zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov potrebovali viac času, z toho dôvodu im stavený úrad určil termín do XX.XX.XXXX. Nakoľko po zvážení všetkých okolností a skúseností prišli na to, že zvolať schôdzu by bolo zbytočné, pretože na schôdzu by neprišla nadpolovičná väčšina vlastníkov.
Schôdzu mohol zvolať i správca, v ich prípade ANDALEX REALITY s.r.o., kde konateľkou je manželka navrhovateľa, preto táto možnosť bola nereálna. Rozhodli sa naplniť ustanovenie § 11a Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak, že postupne od všetkých majiteľov bytových a nebytových priestorov získali splnomocnenie, na základe ktorého boli oprávnení podať žiadosť správcovi bytového domu o zvolanie schôdze vlastníkov alebo zvolanie schôdze vlastníkov v prípade, ak na žiadosť štvrtiny vlastníkov správca schôdzu nezvolá s uvedením bodu programu /čl. 24/, následne získali súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, ktoré odovzdali na stavebnom úrade, avšak bolo potrebné uskutočniť písomné hlasovanie, dňa 19.07.2011 bol požiadaný správca o zvolanie schôdze. Správca vyžadoval doloženie 25% súhlasov, zaslanie realizačnej dokumentácie, nakoľko schôdza nebola zvolaná, odporcovia zvolali schôdzu v súlade s ust. § 11a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a písomné hlasovanie podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, dňa XX.XX.XXXX prebehlo písomné hlasovanie, každý z vlastníkov obdržal hlasovací lístok do schránky, navrhovateľovi bol zaslaný aj doporučene, pričom iba on vyjadril nesúhlas s hlasovaním, uviedol, že hlasovací lístok obdržal až XX.XX.XXXX, avšak už XX.XX.XXXX napísal námietky k hlasovaniu. Výsledky hlasovania boli odovzdané stavebnému úradu z 89 jednotiek (bytových a nebytových získali 49 kladných odpovedí a 1 zápornú). Dňa XX.XX.XXXX stavebný úrad vydal rozhodnutie o odkázaní na súd a prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia súdu, keďže navrhovateľ podal návrh, ktorý je predmetom tohto konania.
Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením čítaním listinných dôkazov a to najmä: Rozhodnutím MČ Bratislava- Petržalka o odkázaní na súd a o prerušení konania zo dňa XX.XX.XXXX, č.l.XX, Námietkami proti hlasovaniu o stavbe (Nadstavba k bytu č. XXX)+ návrhom na prerušenie konania zo dňa 22/11/2011 č.l.14-15, Oznámením o písomnom hlasovaní: zo dňa 04/11/2011, č.l.16, č.l.31, Informáciou o doručení hlasovacích lístkov zo dňa 15/11/2011+ hlasovací lístok:JUDr. Q. R., č.l.17-18, Výsledkami písomného hlasovania zo dňa 24/11/2011, č.l.19-20, č.l.34, Znením splnomocneni, č.l.24,č.l.25, Splnomocneniami č.l.78 - 124, Rozhodnutím MČ Bratislava- Petržalka - výzva na doplnenie žiadosti a prerušenie konania zo dňa 15.02.2011, č.l.28-29, Žiadosťou o vyhlásenie písomného hlasovania, alebo zvolanie schôdze vlastníkov: F. R. zo dňa 19.07.2011, č.l.30, Námietkami proti písomnému hlasovaniu zo dňa 10/11/2011, č.l.32-33, Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 02.12.2009, č.l.35-41, Prehľadom vlastníkov bytov a ich hlasovania, č.l.145-146, Výpisom z katastra nehnuteľností, k.ú:Petržalka, LV: XXXX, č.l.164-167, fotodokumentáciou predmetného bytového domu, ako i ostatným obsahom spisu sp.zn. 49C 223/2011 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z Rozhodnutia o odkázaní na súd a prerušení konania zo dňa XX.XX.XXXX ÚKSP 2551/1-TX1/11Fa-10 súd zistil, že stavebný úrad I. stupňa prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia súdu z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX bola P.. Q. R. /navrhovateľom/ na Okresný súd Bratislava podaná námietka proti písomnému hlasovaniu zo dňa 15.11.2011 ohľadom súhlasu k dodatočnému povoleniu stavby realizovanej na terase č. XXX, ktorá vyplýva z jeho práva podľa ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že sa stavebný úrad pokúsil o dosiahnutie dohody účastníkov konania, avšak k dohodne nedošlo.
Z Námietky proti hlasovaniu o stavbe a návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 29 ods. 1 Správneho poriadku zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú adresoval navrhovateľ Mestskej časti Bratislava - Petržalka - oddelenie územného konania a stavebného poriadku súd zistil, že navrhovateľ stavebnému úradu uviedol dôvody neplatnosti písomného hlasovania, pričom poukázal na to, že pokiaľ odporcovia vyhodnotia hlasovanie za úspešné, podá na súd žalobu o neplatnosť hlasovania.
Podľa § 14 ods. 1 veta č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Účastníkom konania je podľa jednej z definícií účastníctva citovanej v ust. § 90 O.s.p. ten, koho zákon za účastníka označuje; čo znamená, že zákon určuje okruh účastníkov podľa hmotnoprávnej (vecnej) legitimácie. Východiskom pri posúdení otázky účastníctva bude posúdenie otázky, kto je vo sfére hmotného práva nositeľom práva. Túto otázku je súd povinný skúmať - ak zákon označí niekoho za účastníka, neoznačí konkrétny subjekt, ale nositeľa práva. Súd teda skúma, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je návrhom prehlasovaného vlastníka v zmysle ust. § 14 ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom pre podanie návrhu nie je nevyhnutné, tak ako uvádzal navrhovateľ platné hlasovania, oprávnenou osobou v súlade so zákonom s dosiahnutím potrebného počtu hlasov, nakoľko práve na základe návrhu prehlasovaného vlastníka sa v konaní posudzuje platnosť hlasovania, jeho výsledkov. Z obsahu návrhu a v neposlednom rade i zo samotného Rozhodnutia o odkázaní na súd a o prerušení konania zo dňa 14.12.2011 jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ návrhom sleduje dosiahnutie iného výsledku hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 15.11.2011.
Navrhovateľ ako prehlasovaný vlastník bytu v dome mal právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak by jeho právo zaniklo, teda navrhovateľ bol aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu, avšak návrh bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Pasívne legitimovanými - teda nositelia práva, sú v tomto prípade všetci ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, nielen označení odporcovia.
Z vyššie uvedeného súd konštatuje, že návrh navrhovateľ opodstatnený nie je, keď nebola splnená základná podmienka pre konanie, a to pasívna vecná legitimácia, preto súd návrh zamietol. Súd v rámci dokazovania zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo strany navrhovateľa a ďalšími námietkami sa nezaoberal, keď pre ďalší postup v konaní musí byť splnená podmienka pasívnej legitimácie.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Úspešnej odporkyni v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania priznať nežiadala.
V konaní úspešnému odporcovi v 1. rade súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 0 eur, nakoľko odporca v 1. rade žiaden súdny poplatok v konaní nezaplatil a z trov právneho zastúpenia vo výške 137,79 EUR. Nakoľko právny zástupca odporcu v 1. rade vychádzal správne z ustanovenia § 11 ods.1
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z a za základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vyčíslil jednu trinástina výpočtového základu za rok 2013 v sume 60,07 EUR a za rok 2014 v sume 61,87 EUR, súd priznal trovy právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:
- 1x prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom (27.02.2013 ) 60,07 EUR + režijný paušál 7,81 EUR)
- 1 x účasť na pojednávaní ( dňa 10.01.2014 ) 61,87 EUR + režijný paušál 8,04 EUR)
Súd nepriznal odporcovi v 1. rade náhradu trov konania za dva úkony právnej služby - písomné podania na súd (Vyjadrenie doručené súdu dňa 04.03.2013 a dňa 16.12.2013) keď mal za to, že tieto trovy neboli vynaložené na účelné bránenie práva v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.., keďže na výzvu súdu bolo podané vyjadrenie k návrhu doručené súdu dňa 04.04.2012, naopak vyjadrenia doručené tunajšiemu súdu dňa 04.03.2013 a 16.12.2013 neboli podané na základe výzvy súdu, boli doplnením vyjadrenia zo dňa 04.04.2013 a reakciou na podanie navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, v troch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)