Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10P-113-2013.pdf
PDF · 89.4 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/113/2013
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou T.. Y. W. v právnej veci navrhovateľky: N. I., nar. 8.10.1985, bytom Bielovce 98 proti odporcovi : Z. I., nar. 16.4.1982, bytom Šalov 124, o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. J., nar. 14.4.2004, N., nar. 20.7.2007 a P., nar. 26.10.2009, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto
rozhodol:
Súd manželstvo N. I., rodenej T., nar. 8.10. 1985 a Z. I., nar. 16.4. 1982, uzatvorené dňa 26.6. 2010 v Šalove, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Šalov, vo zväzku 3., ročník 2010, strana 32, por.č. 1 r o z v á d z a .
Mal. J., nar. 14.4. 2004, mal. N., nar. 20.7. 2007 a mal. P., nar. 26.10. 2009 sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matke.
Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í na čas po rozvode mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu každému z mal. detí sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 25.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.
Upravuje sa styk otca s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený s deťmi sa stretávať každý párny týždeň od piatku 16,00 hod. do nedele 16,00 hod., každý párny rok od 24.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 19,00 hod., nepárny rok od 27.12. od 9,00 hod. do 3.1. nasledujúceho roka do 19,00 hod., každý nepárny rok v čase jarných prázdnin od pondelka 9,00 hod. do soboty 19,00 hod., každoročne od 1.7. od 9,00 hod. do 15.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 9,00 hod. do 15.8. do 19,00 hod.
Rodičia sú navzájom oprávnení a povinní maloleté deti si odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bytom matky.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstvo s odporcom. Na čas po rozvode žiadala mal. deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude naďalej mal. deti zastupovať. Zo strany odporcu navrhla výživné určiť vo výške 20,- eur pre každé dieťa mesačne. V návrhu ako i na pojednávaní uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili po 9 rokoch spolužitia, až po narodení mal. detí. Už v tom čase odporca bol trestaný, pokiaľ si vypil bol agresívny. Sľuboval, že sa zmení čo mu uverila. Kvôli deťom chcela, aby boli manželia. Ako manželia však žili len 2-3 mesiace. Odporca potom nastúpil na 2,5 roka do výkonu trestu. Vrátil sa v januári 2013, avšak spolužitie už neobnovili. Zo začiatku boli všetky deti v jej starostlivosti, avšak v marci 2013 mal. J. po jarných prázdninách zostala u otca. Podľa jeho vyjadrenia dieťa sa k nej nechcelo vrátiť a podľa otca ani sa s ňou dcéra nechcela
rozprávať. Odkedy bolo toto dieťa u otca, otec hradí všetky jeho náklady. V novembri však dcéra bola v jej domácnosti na návšteve a odmietla sa k otcovi vrátiť z dôvodu, že v jeho domácnosti boli hádky. Nechce aby súrodenci boli rozdelení, a preto žiada všetky deti zveriť do svojej starostlivosti.
Odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Uviedol, že navrhovateľka sa zmenila počas obdobia kedy bol vo výkone trestu. zo začiatku ho chodila navštevovať, avšak posledného trištvrte roka o neho žiaden záujem neprejavila. Potvrdil, že mal. J. bola v jeho domácnosti. U matky byť nechcela. Síce nemá zlý vzťah k matke ani k súrodencom, avšak nechce byť v domácnosti so starým otcom. ďalšie deti si brával do domácnosti asi raz za mesiac a v lete boli deti u neho týždeň. Potvrdil, že od novembra je mal. J. v domácnosti matky, po návšteve u nej sa k nemu odmietla vrátiť. Napriek tomu o dcéru prejavuje záujem. Od ostatných detí vie, že najstaršia dcéra je pod vplyvom matky. Chce pre deti len to najlepšie preto ich žiada zveriť do svojej starostlivosti. Síce teraz sa matka o deti stará, avšak keď bol vo výkone trestu deti boli zanedbané, špinavé, zavšivavené. Medzičasom nadviazal známosť s inou ženou a nemá záujme na obnovení spolužitia s navrhovateľkou.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matke. Poukázal na vyjadrenie psychologičky, v zmysle ktorého nedoporučila súrodencov rozdeľovať. zo strany matky v starostlivosti o deti nachádzajúce sa v jej starostlivosti, ako to vyplýva zo správy materskej školy, neboli zistené žiadne nedostatky. Zo strany otca navrhol určiť minimálne výživné.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav :
Účastníci konania uzatvorili manželstvo 26.6.2010. Ich posledným spoločným bydliskom bola Obec Šalov, okres Levice. Predmanželská známosť trvala 9 rokov, počas ktorého obdobia sa im narodili mal. J., nar. 14.4.2004, Veronika, nar. 26.10.2009 a N., nar. 20.7.2007. Účastníci žili v spoločnej domácnosti, ktorú mali vytvorenú u matky odporcu. Podľa vyjadrenia navrhovateľky k uzatvoreniu ich manželstva došlo na jej naliehanie kvôli mal. deťom. Už počas ich spolužitia ( predmanželského ) sa odlišovali v povahových vlastnostiach, odporca bol agresívny. Manželské spolužitie trvalo len 2 - 3 mesiace, následne odporca nastúpil výkon trestu odňatia slobody na 2,5 roka. Spočiatku ho navrhovateľka vo výkone trestu navštevovala. Asi trištvrte roka pred jeho skočením, však navrhovateľka o odporcu záujem neprejavila. Zo strany odporcu bol trest vykonaný v januári 2013, avšak k obnoveniu spolužitia manželov nedošlo. Počas výkonu trestu odporcu, navrhovateľka s mal. deťmi naďalej bývala v domácnosti jeho matky. Následne sa s mal. deťmi presťahovala do domácnosti svojho otca. Medzičasom odporca nadviazal známosť s inou ženou.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je trvale a vážne rozvrátené, jedná sa čisto o zväzok formálny. Minimálne od januára 2013 manželia spolu nežijú, vzájomne si nepomáhajú, intímne spolu nežijú, zo strany odporcu bola porušená aj manželská vernosť. Pre kategorické odmietanie ďalšieho spolužitia navrhovateľkou i odporcom nie je predpoklad možnej
nápravy narušených vzťahov. S poukazom na tieto skutočnosti súd podanému návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil na strane oboch manželov, ktorí poznajúc svoje rozdielne povahové vlastnosti na naliehanie navrhovateľky uzatvorili manželstvo bez vzájomnej citovej náklonnosti, len kvôli svojim mal. deťom.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 155 ods. 3 O.s.p. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu.
Na tunajšom súde pod sp. zn. 15P/115/2013 sa vedie konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Konanie nie je ukončené.
Dokazovaním bolo preukázané, že počas výkonu trestu odňatia slobody otca starostlivosť o deti zabezpečovala matka. Ako vyplýva z pripojeného spisu ( 15P/115/2013), po tom čo matka s deťmi zostala, boli na začiatku školského roka 2012/2013 zistené viditeľné známky nedbanlivosti. Mal. N. nechodila čisto upravená, nemala zabezpečené povinné očkovania. Opakovane aj s mal. Veronikou boli poslané domov, nakoľko mali vši. Správa bola vypracovaná materskou školou s vyučovacím jazykom maďarským v Malých Ludinciach, ktorú mal. deti navštevovali do 1.4.2013. následne z evidencie MŠ boli vyradené z dôvodu zmeny bydliska.
Od 1.9.2013 mal. P. a N. navštevujú materskú školu v Ipeľskom Sokolci. Dochádzka je pravidelná. Matka sa na výchove podieľa vzorne, deti sú na ňu citovo viazané. Zovňajšok majú upravený s úzkostlivou starostlivosťou. Sú živej povahy, disciplinované. So správaním nemajú žiadne problémy. Spolupráca s matkou je dobrá.
Z hodnotenia mal. J. súdu doručeného 18.11.2013 ( v spise 15P/115/2013 č.l. 32 ) vypracovaného ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským v Želiezovciach vyplýva, že žije v spoločnej domácnosti s otcom a starou matkou. Je priateľská. Citovo sa viaže k otcovi a starej matke. Je šikovná a chápaná. Učebné pomôcky udržiava vo vzornom poriadku.
Na žiadosť súdu bol vykonaný s mal. J. ako i rodičmi konzultačný pohovor psychologičkou referátu psychologicko - poradenských služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice dňa 7.10.2013. Z pohovoru vyplýva, že mal. J. ( vypočutá bez rodičov ) bola počas konzultácie utiahnutá, mĺkva. Jej odpovede boli skôr vyhýbavého charakteru, avšak verbalizovala, že by uprednostnila bývanie u otca. Z jej vyjadrenia bolo zjavné, že jej chýbajú súrodenci s ktorými by chcela bývať v spoločnej domácnosti. Na jednoznačnú otázku s kým by chcela bývať sa rozplakala a vyjadrila sa, že chce hlavne zostať so súrodencami. Obaja rodičia zotrvali na svojich stanoviskách čo sa týka zverenia maloletej do osobnej starostlivosti. Psychologička nepodoručila rozdeľovať súrodenecké väzby.
Až do návratu otca z výkonu trestu matka s deťmi bývala v domácnosti jeho rodičov. Následne sa odsťahovala so všetkými deťmi do domácnosti svojho otca. Otec si mal. deti asi raz mesačne brával do svojej domácnosti. Od marca do novembra 2013 sa mal. J. nachádzala v starostlivosti otca. V čase rozhodnutia súdu bola opätovne v domácnosti matky.
Na základe kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie rodinných pomerov na strane oboch rodičov bolo zistené, že obidvaja majú pre starostlivosť o svoje deti vytvorené vhodné bytové podmienky.
S poukazom na skutočnosť, že obidvaja rodičia prejavili záujem o zverenie mal. detí do svojej osobnej starostlivosti, pričom obaja majú pre výkon starostlivosti dobré bytové podmienky a ich majetkové pomery sú totožné, zameral sa súd na skutočnosť, ktorý z rodičov má pre osobnú starostlivosť lepšie osobné predpoklady. Z dokazovania vyplynulo, že takýmto rodičom je matka detí, ktorá starostlivosť o deti vykonávala i počas otcovho pobytu vo výkone trestu. Je síce pravdou, že v určitom období ( tesne po nástupe otca do výkonu ) sa jej starostlivosť o mal. N. a P. zhoršila, avšak ako vyplýva z aktuálnych správ v súčasnosti starostlivosť zabezpečuje na požadovanej úrovni. Je nutné uviesť, že ani otec počas pobytu mal. J. v jeho starostlivosti, výchovu dieťaťa nezanedbal. Matka však aj počas prerušenia spolužitia s otcom, otcovi umožňovala stretávať sa s mladšími dcérami, ktoré si brával do svojej domácnosti. Otec však do septembra 2013 neumožnil mal. J. sa s matkou stretnúť, dôvodiac tým, že je to vôľa dieťaťa. Z tohto správania sa rodičov možno predpokladať, že matka do budúcna bude vzťah otca s mal. deťmi podporovať. Na dôvažok je v záujme mal. detí, aby vyrastali spoločne a naďalej upevňovali vzájomné súrodenecké vzťahy, nie je v danom prípade dôvod pre rozdelenie súrodencov. S poukazom na vek mal. detí, prihliadnuc, na ich rovnaké pohlavie s matkou, je zrejmé že matka v súčasnosti má vo výchove detí rozhodujúcu úlohu. Je zrejmé, že s vyspievaním mal. detí bude pre ich ďalší zdravý psychický vývoj čím ďalej dôležitejší otec, ktorý ako mužský vzor má u svojich detí nezastupiteľnú úlohu. Z tohto dôvodu súd upravil aj širší styk otca s mal. deťmi presne stanovený vo výroku rozsudku. takýto rozsah styku dáva otcovi možnosť podieľať sa aspoň sčasti na výchove mal. detí a je daný priestor pre upevňovanie citových väzieb medzi otcom a mal. deťmi. Pri rozhodnutí súd prihliadol i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka.
V súčasnosti sú obidvaja rodičia nezamestnaní. matka poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 121,10 eur ( spoločne posudzovanými sú mal. N. a P. ) a otec vo výške 136,30 eur ( spoločne posudzovanou je mal. J. ). rodičia sú nemajetní, inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
S poukazom na vyššie uvedené, súd určil zo strany otca výživné pre každé dieťa v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Takto určené výživné v súčasnosti predstavuje 27,13 eur. Jedná sa o výživné, ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov, nakoľko to neodôvodňujú okolnosti prípadu ani pomery účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.