Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/66/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., D. XX, zastúpená JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou so sídlom Levice, Sládkovičova 1 a otec X. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Zd. O. XX, zast. JUDr. Mariánom Szabom, advokátom so sídlom Levice. Ul. sv. Michala 4, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 21. augusta 2013, č. k. -102 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13. septembra 2013, č. k. -112, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na mal. E., nar. XX. XX. XXXX na sumu 150 eur mesačne p o t v r d z u j e a počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti m e n í tak, že otcovi sa vyživovacia povinnosť zvyšuje od 02. 07. 2012.

V časti zročného výživného a v časti náhrady trov konania sa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. E. B., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 116,18 eura na sumu 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , Zákona o rodine, , a vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba vyše 7 rokov. Mal. E. bola v čase poslednej úpravy v útlom veku a bola v celodennej starostlivosti matky. Matka bola s dieťaťom v tom čase na materskej dovolenke, otec pracoval ako súkromný podnikateľ a súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z príjmu otca vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima podľa Zákona o rodine. Otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. T. č. maloletá ukončila 1. ročník základnej školy, s čím má matka zvýšené výdavky spojené so zakúpením školských potrieb a úhradou poplatkov do školy. Maloletá fyzicky vyrástla, navštevuje krúžok anglického jazyka a je alergička. Matka má zvýšené výdavky spojené okrem iného aj s bežnými výdavkami na dieťa ako je strava, hygiena a ošatenie. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že je zamestnaná v predajni JYSK a jej mesačný príjem je vo výške 400 eur v čistom a u bývalého zamestnávateľa mala príjem 631,02 eura, teda došlo k zníženiu jej príjmu. Od poslednej úpravy výživného sa matke zvýšili výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských potrieb mal. E.. Matka má zvýšené výdavky aj v súvislosti so zdravotným stavom maloletej. Príjem otca sa od poslednej úpravy výživného znížil. Súd vychádzal z daňového priznania otca za rok 2012, podľa

ktorého je po odpočítaní daňovej povinnosti príjem 300,94 eura na mesiac. Súd nemohol prihliadnuť na tvrdenie matky, že otec dosahuje podľa predloženého peňažného denníka príjem 829,45 eura mesačne, pretože matka nevzala pri výpočte do úvahy položky denníka "výdaj za materiál v sume 11.722,76 eura" a "prevádzková réžia 4.163,49 eura", ktoré súd nepovažoval za výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd mal za to, že pri podnikaní vznikli otcovi aj výdavky a až po ich odpočítaní je možné vyčísliť základ dane, z ktorého súd odpočítal daňovú povinnosť. Ako však sám otec v konaní uviedol, jeho príjem je okolo 400 eur mesačne. Na tvrdenie matky, že otec zhodnotil svoj majetok kúpou rodinného domu súd taktiež nemohol prihliadnuť, pretože si zabezpečil vlastné bývanie a ako sám uviedol, na splátku úveru hradí nižšiu sumu ako bola suma nájomného v predchádzajúcom bývaní. Súd, vzhľadom na preukázané zvýšené výdavky matky na maloleté dieťa, znížený príjem otca a matky, návrh matky na zvýšenie výživného považoval za čiastočne dôvodne podaný. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkových pomerov otca. Súd v súlade s týmito zákonnými kritériami zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 116,18 eura na 150 eur mesačne. Súd mal za to, že maloletá má právo len na takú životnú úroveň, ktorá je primeraná životnej úrovni jej rodičov. U oboch rodičov bol súd nútený konštatovať, že došlo k poklesu ich priemerných mesačných čistých príjmov (matke v porovnaní s predchádzajúcim zamestnaním) a tým došlo aj k poklesu ich životnej úrovne. Tejto situácii sa musí prispôsobiť aj maloletá so svojimi nárokmi. Súd mal za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec doposiaľ určené výživné, ako aj tvrdené výživné nad rámec stanovej výšky neuhrádzal pravidelne a nad rámec bežného výživného na dieťa neprispieval. Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, kolízny opatrovník žiadal zvýšiť výživné od podania návrhu, čomu súd nevyhovel z dôvodu, že matka počiatok zvýšenia výživného od podania návrhu nežiadala a súd vychádzal zo stavu, ktorý mal preukázaný v čase rozhodovania. Prihliadol pritom na zistenú životnú úroveň oboch rodičov. Súd poukázal na to, že povinnosťou otca je podieľať sa na potrebách maloletej vo vyššej miere než matka, ktorá má k mal. tiež vyživovaciu povinnosť, avšak navyše dieťaťu vytvára podmienky na prípravu na vyučovanie, zabezpečuje chod ich spoločnej domácnosti a dohliada na zdravotný stav dieťaťa. Súd ďalej poznamenal, že povinnosťou každého rodičia je vyvíjať takú snahu a úsilie, aby si zabezpečil príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi a zdravotnému stavu. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

V dopĺňacom rozsudku súd uviedol, že sa mení rozsudok Okresného súdu Levice, č. k. -25 zo dňa 23. 03. 2006 v časti určenia výživného na mal. E., nar. XX. XX. XXXX.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, odôvodniac ho tým, že matka mal. E. podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti v júli 2012, odkedy žiadala určiť zvýšenie výživného. To, že sa zmenili pomery na strane mal. E. vyplýva z toho, že maloletá začala od 01. 09. 2012 navštevovať 1. ročník ZŠ, čím sa zvýšili náklady súvisiace so starostlivosťou na maloletú. Matka výdavky súvisiace so školou, vyučovacím procesom a záujmami dcéry súdu vydokladovala. Príjem otca za rok 2011 dosiahol 43.040,02 eura a základ dane bol 4.789 eur. Príjem otca za rok 2012 dosahoval 16.244,38 eura. Z tohto príjmu je potrebné odpočítať zákonné výdavky, t. j odvody do fondov za rok 2012 sumu 6.291,24 eura a po takomto odpočítaní je mesačný príjem otca 829,45 eura. Z celkového príjmu otca nie je možné pre účely výživného odpočítať výdavky za materiál a iný tovar, ktorý otec v peňažnom denníku preukazoval. Matka nespochybňuje skutočnosť, že príjem otca za rok 2012 je podstatne nižší ako za rok 2011 v zmysle daňového priznania. Nemožno však neprihliadať aj na to, že otec si spolu s priateľkou zakúpil rodinný dom, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve a je zakúpený na úver, ktorý otec pravidelne mesačne spláca. Suma, o ktorú súd výživné zvýšil je neprimerane nízka, vzhľadom na uplynutie dĺžky času od poslednej úpravy výživného. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa zakladajú nárok dieťaťa na vyššiu sumu výživného. Od dovŕšenia 8. mesiaca veku dieťaťa nebolo výživné zmenené a otec sa s maloletou vôbec nestretáva a celé bremeno starostlivosti o maloletú je na matke. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a vyživovaciu povinnosť otca na mal. E. zvýšiť zo sumy 116,18 eura na sumu 200 eur mesačne, ktorú je povinný otec platiť, počnúc dňom 01. 09. 2012.

Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť na sumu 170 eur mesačne od podania návrhu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok podľa na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa a po zopakovaní výsluchu účastníkov konania a doplnení dokazovania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné vo veci samej podľa zmeniť a v časti zročného výživného a v časti trov konania podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka v podanom návrhu žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. E. zo sumy 116,18 eura na sumu 200 eur mesačne. O zvýšenie výživného požiadala z dôvodu, že sa zmenili pomery na strane mal. dieťaťa. Mal. dieťa od septembra nastupuje do 1 ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V ustanovení Zákona o rodine, ako aj v ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu. Z ustanovení Zákona o rodine a tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného.

Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, zvýšenie príjmu, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy alebo vyšším vekom oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby.

Odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že k predchádzajúcej úprave vyživovacej povinnosti otca na maloletú E. B., nar. XX. XX. XXXX došlo rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 23. marca 2006, č. k. -25, právoplatným dňa 19. 05. 2006. Týmto rozsudkom súd zveril maloletú E. do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 3.500,-Sk (116,18 eura), počnúc dňom 27. 07. 2005. V čase ostatného rozhodovania súdu poberala matka rodičovský príspevok vo výške 4.230,-Sk (140,41 eura) a rodinné prídavky. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec bol v tom čase súkromným podnikateľom, pričom, keďže na výzvu súdu nepredložil podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov, súd mal za to, že výška jeho priemerného mesačného príjmu je 20- násobok sumy životného minima. Otec mal vyživovaciu povinnosť k dcére V., ktorá bola plnoletá, avšak študovala na strednej škole. Od tej doby došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a to jednak tým, že od ostatného rozhodovania uplynula dlhšia doba (viac ako 7 rokov), a jednak tým, že od septembra 2012 začala maloletá navštevovať základnú školu, s čím sú spojené zvýšené náklady. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov, a to k zvýšeniu príjmu matky, ktorá má podľa správy jej terajšieho zamestnávateľa JYSK, s. r. o., Bratislava t. č. priemerný čistý príjem 737,35 eura mesačne. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, keď oproti príjmu, z ktorého súd pri ostatnom rozhodovaní vychádzal (20-násobok sumy životného minima), došlo k poklesu jeho príjmu, pričom podľa daňového priznania za rok 2012 je jeho priemerný mesačný príjem 318,37 eura. Odvolací súd po nahliadnutí do peňažného denníka otca zistil, že príjem 400 eur, ktorý podľa jeho tvrdenia dosahuje, korešponduje s údajmi z daňového priznania a mal tiež za to, že u otca nemožno vychádzať z príjmu 829,45 eura, ako uvádzala matka v odvolaní, pričom pri výpočte jeho príjmu nemožno odrátať len odvody do fondov, ale aj výdaje otca, uvedené v peňažnom denníku. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je dôvod na zvýšenie výživného, avšak vzhľadom k potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam oboch rodičov považoval za dôvodné a primerané zvýšenie výživného na sumu 150 eur, ako určil súd prvého stupňa, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa ako vecne správne potvrdil, avšak na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom k dĺžke času od ostatného rozhodovania súdu o výživnom a vzhľadom k tomu, že maloletá nastúpila od septembra 2012 na základnú školu, s čím sú spojené zvýšené výdaje, ktoré matka musela vynaložiť na školské pomôcky už aj počas prázdnin pred začatím školskej dochádzky v septembri 2012, je dôvod na zvýšenie výživného od podania návrhu, ako žiadala matka, preto počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti podľa zmenil a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od 02. 07. 2012.

Keďže ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nebolo zistené, v akej výške otec na výživu mal. E. výživné platil, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zročného výživného a výroku o trovách konania podľa zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.