Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-294-2013.pdf
PDF · 75.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/294/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35724803, Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanej N. W., O. X. L. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 199,94 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka (ďalej len VÚ) proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 5Ro/272/2011-32 z 27.3.2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Na náhradu trov odvolacieho konania vedľajší účastník nemá právo a navrhovateľovi ich nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) zrušil platobný rozkaz č. 5Ro 272/2011-19 zo dňa 15.11.2011 a konanie zastavil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd nezaviazal žalobcu uhradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, a rozhodol, že žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku v sume 9,80 Eur cestou Daňového úradu v Bratislave v lehote 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia daňovému úradu.
Súd zistil, že prípisom zo dňa 31.1.2012, súdu doručeným dňa 1.2.2012, právnym zástupcom vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42176778, bol oznámený vstup do konania tohto vedľajšieho účastníka. Uvedeným oznámením požiadal právny zástupca o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a navrhol priznať trovy konania a žalobca podaním zo dňa 3.4.2012 svoj návrh vzal späť, navrhol konanie v celom rozsahu zastaviť a navrhol, aby súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a žalovanej a ani vedľajšiemu účastníkovi trovy nepriznal, čo odôvodňuje nasledovne:
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca návrh späť z procesného hľadiska, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému, ak však návrh je podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný, a čo sa týka vedľajšieho účastníka, tento bol zastúpený advokátom a trovy konania vedľajšieho účastníka, a to jeho oznámenia o vstupe do konania, nemožno považovať za účelne vynaložené, a to z toho dôvodu, že takýto úkon právnej pomoci nebol nevyhnutný pre účelné bránenie práva žalovanej.
Z tohto dôvodu súd vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Pretože k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím prvého pojednávania, podľa § 11 ods. 3 Zákona č. 71/92 Zbierky, žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku. Tento súd podľa § 11 ods. 4 vyššie citovaného zákona krátil o sumu 6,70 €, takže zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 € žalobcovi bude vrátená čiastka 9,80 €. Súdny poplatok bude žalobcovi vrátený cestou Daňového úradu v Bratislave.
V podanom odvolaní VÚ žiadal zmeniť napadnuté uznesenie a priznať trovy prvostupňového ako aj trovy odvolacieho konania.
Tak ako aj vo viacerých stovkách sporov namietal, že má právo na náhradu trov konania a pripomenul, že aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/104/2012 považuje tieto trovy v spotrebiteľských sporoch za účelné. Za neúčelný úkon nemožno bez ďalšieho považovať vstup VÚ do konania, lebo takýto úkon O.s.p. upravuje a pripúšťa bez obmedzenia, a ide o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom sa nedá vopred vylúčiť, že VÚ so zreteľom na povahu súdnej ochrany a jej špecifický predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu VÚ, v tejto veci došlo k vstupu VÚ do konania, nemožno hovoriť potom o neúčelnosti procesného úkonu. Súd chráni záujmy žalobcu ako súčasť nadnárodnej vymáhačskej spoločnosti s ročným obratom skupiny EOS KSI 371 miliónov € (zdroj: vb), ak nezaviaže ona trovy bezmajetného občianskeho združenia, ktoré v mnohom vo verejnom záujme pri ochrane spotrebiteľa supluje funkciu štátu (pripomenul aj rozhodnutie NS SR 6Mcdo/5/2013).
Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O. s. p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania žalobcu a VÚ a zistil, že odvolanie je neopodstatnené, pričom odvolací súd sa zhoduje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa a so zreteľom na odvolacie námietky, ktoré sú opakovane podávané v ďalších stovkách sporov VÚ považuje toto rozhodnutie súdu za náležite odôvodnené.
Výrok uznesenia súdu, ktorým bol zrušený platobný rozkaz sp. zn. 5Ro/272/2011, rozhodnuté o náhrade trov konania žalobcu a žalovaného ako aj o vrátení súdneho poplatku v sume 9,80 € daňovým úradom žalobcovi, nebol preskúmavaný, lebo nebol napadnutý odvolaním (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.).
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ
- bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov
právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalovaná žiadne trovy neuplatnila a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s. p. priznaná, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.