Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/28/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: K. X., trvale H. XX, štátny občan Talianskej republiky, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (predtým Krajského stavebného úradu Trnava) č. KSÚ-OSP-2012/00264/Ve zo dňa 19.3.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Súd napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2012/00264/Ve zo dňa 19. marca 2012 a rozhodnutie Obce Borovce č.j. P/278/2011-Mi/1 zo dňa 21. decembra 2011 z r u š u j e podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66 eur za zaplatený súdny poplatok a na trovách právneho zastúpenia sumu 371,36 eur všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2012 sa žalobca domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP-2012/00264/Ve zo dňa 19.3.2012, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového orgánu Obce Borovce č.j. P/278/2011-Mi/1 zo dňa 21.12.2011 o uložení pokuty vo výške 25 000 eur podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) za to, že žalobca ako stavebník začal v novembri 2010 uskutočňovať stavbu rodinného dvojdomu na pozemkoch parc.č. 53/108, 53/109 v k.ú. H. (vo vlastníctve Mgr. I. I.) a na pozemku parc.č. 53/6 v k.ú. obce H. (vo vlastníctve obce) bez právoplatného stavebného povolenia, pričom výrok rozhodnutia bol v odvolacom konaní pred správnym orgánom doplnený o uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi ako stavebníkovi trovy štátu vo výške 16 eur v súvislosti s prerokovaním priestupku s poukazom na ust. o priestupkoch.

V žalobných dôvodoch namietal, že rozhodnutie Obce Borovce ako prvostupňového správneho orgánu bolo vydané vylúčenou osobou (v tejto súvislosti namietal, že Obec Borovce má pomer k veci, nakoľko v súvislosti s predmetnou stavbou iniciovala voči nemu súdne konanie a stavba sa čiastočne nachádza i na pozemku prvostupňového správneho orgánu), keď osoba do ktorej vlastníckych práv bolo priestupkom zasiahnuté súčasne rozhodovala i o samotnom priestupku. Ďalej namietal, že v konaní pred správnym orgánom bolo porušené jeho právo na tlmočníka garantované SR v čl. 47 ods. 4, keď na ústnom pojednávaní konanom dňa 19.12.2011 bol vypočúvaný za prítomnosti p. H., ktorá nie je tlmočníčkou a úroveň jej znalosti talianskeho jazyka mu neumožnila sa vo veci plnohodnotne vyjadriť. Naviac zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná osobou, ktorá neovláda taliansky jazyk, čoho následkom boli nepresnosti uvedené v predmetnej zápisnici. Poukázal ďalej na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ust. správneho poriadku, pretože nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu,

nakoľko konštatovanie žalovaného, ktorý svoje rozhodnutie o výške uloženej sankcie odôvodnil najmä tým, že žalobca ako spoločník spoločnosti GGM s.r.o. vedome opakovane realizoval bez stavebného povolenia aj stavbu betonárky v Borovciach. V tejto súvislosti uviedol, že spoločník spoločnosti GGM s.r.o. nie je oprávnený konať v mene spoločnosti a pokiaľ by takúto stavbu realizoval ako fyzická osoba neoprávnená konať za túto spoločnosť, nešlo by o správny delikt spoločnosti, ale o jeho priestupok. Okrem toho namietal, že neexistuje žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo konštatované uskutočnenie stavby betonárne v Obci Borovce bez stavebného povolenia, či už ním alebo spoločnosťou GGM s.r.o., pričom správne orgány sa vôbec nezaoberali otázkou zavinenia a ani nevykonali v tejto súvislosti žiadne dokazovanie. Okrem toho právne a skutkové závery žalovaného ohľadom jeho zavinenia sú nesprávne a z časového hľadiska nelogické, pretože o priestupkovom konaní sa dozvedel z listu zo dňa 2.12.2011, pričom v rozhodnutí žalovaného je konštatované, že v apríli, máji 2011 sa úmyselne znovu dopustil porušenia stavebného zákona. Okrem vyššie uvedeného namietal výšku uloženej sankcie, ktorá bola uložená v rozpore s ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku, a to vo výške prevyšujúcej sankcie bežne ukladané v obdobných prípadoch, túto považoval za likvidačnú, keď správne orgány nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie tak vysokej sankcie (opakované uskutočnenie stavby bez stavebného povolenia nebolo preukázané) pokiaľ ide o zásah do vlastníckeho práva obce, tak len v nepatrnej časti.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca ako stavebník začal realizovať stavbu na predmetných pozemkoch bez stavebného povolenia, čím bola naplnená skutková podstata ust. § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, pričom k uvedenému priestupku sa žalobca priznal na jeho ústnom prejednaní dňa 19.12.2011 za prítomnosti tlmočníčky, ktorá ho sprevádzala. Za tohto stavu mal za to, že žalobcovi bola dôvodne uložená sankcia za porušenie ustanovení stavebného zákona. Tvrdil, že námietky vznesené žalobcom v súvislosti s porušením jeho práv (neustanovenie tlmočníka ako aj námietkou zaujatosti vznesenou voči starostovi obce a jeho zamestnancom) sú neopodstatnené a správne orgány sa nimi dostatočným spôsobom vysporiadali, keď starosta obce je najvyšším výkonným orgánom obce a súčasne jej štatutárnym orgánom, a preto vo vzťahu k nemu nie je možné aplikovať ustanovenia správneho poriadku týkajúce sa posúdenia zaujatosti alebo vylúčenia zamestnanca. Pokiaľ ide o neustanovenie tlmočníka žalobcovi, tak žalobca si takéto právo neuplatnil (v odvolacom správnom konaní a pri podaní podnetu už bol zastúpený právnym zástupcom) a okrem toho bol sprevádzaný osobou, ktorá bola prezentovaná ako jeho tlmočníčka.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , podľa ,, v spojení s a nasl. nariadil pojednávanie, na ktorom bol vypočutý právny zástupca žalobcu a poverený zamestnanec žalovaného, pričom v konaní vypočutí zástupcovia účastníkov zotrvali na svojich písomne predložených stanoviskách.

Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, po preskúmaní žalobných dôvodov, rozsahom ktorých je viazaný, je potrebné považovať predovšetkým námietku týkajúcu sa neodôvodnenia rozhodnutia tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty žalobcovi za dôvodnú.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebno - technické vyhotovenie, účel a časť trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Na základe vykonaného súdneho prieskumu, pri ktorom je súd viazaný limitmi dospel krajský súd k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že právo na vydanie kompletného rozhodnutia je jedným zo základných práv účastníka administratívneho konania. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby účastník, resp. každá tretia osoba, ktorá ho dostane k dispozícii si mohla utvoriť z odôvodnenia rozhodnutia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia, po opísaní podstaty veci, má nasledovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie. Je potrebné reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom sa uvedú závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových. Samotná nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sa podľa judikatúry správnych súdov považujú prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia pokuty v správnom konaní dostať rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia zrejmé v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil. Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie aj pokiaľ ide o jej výšku.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa tvrdenia, že mu nebol v konaní pred správnym orgánom ustanovený tlmočník, tak túto nemožno považovať za dôvodnú, nakoľko tento do zápisnice o prejednaní priestupku túto skutočnosť nenamietal ale až v rámci odvolacieho konania pred správnym orgánom. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, aby správny orgán si určitým spôsobom preveril úroveň znalosti talianskeho jazyka osoby, ktorá účastníka v danom prípade sprevádzala na ústne prejednanie priestupku a tým teda aj schopnosť plniť funkciu tlmočníka, pričom v prípade, že takáto osoba nie je zapísaná na zozname znalcov, je potrebné aby postupom podľa zložila sľub, ak s ustanovením súhlasí, resp., aby správny orgán ustanovil takejto osobe tlmočníka.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, tak správny poriadok upravuje možnosť vylúčiť predpojatého pracovníka z konania, pričom po podnete účastníka musí nadriadený pracovník rozhodnúť, či dotyčný pracovník bude vylúčený z ďalšieho konania alebo nie. Správny poriadok však hovorí len o možnom vylúčení pracovníka správneho orgánu, nie o vylúčení jeho štatutára - starostu obce, ktorý však nie je pracovníkom, ale je správnym orgánom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil postupom podľa , nakoľko rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to najmä v časti určenia výšky pokuty nie je vôbec

odôvodnené a vec preto vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu.

O trovách konania rozhodol súd postupom podľa tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúci v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 66 eur, pričom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania aj za trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. v celkovej výške 371,36 eur, t.j. odmena za štyri úkony právnej služby, 1x prevzatie veci a prvá porada s klientom dňa 16.4.2012, 1x podanie žaloby zo dňa 19.4.2012 (2x 58,69 eur), 1x vyjadrenie vo veci zo dňa 30.9.2013 (1x 60,08 eur) a účasť na pojednávaní dňa 9.1.2014 (1x 61,85 eur) a paušálna náhrada 31,11 eur + 20% DPH (2x 7,63 eur, 1x 7,81 eur a 1x 8,04 eur) a tiež náhrada cestovného dňa 9.1.2014 z Piešťan do Trnavy a späť vo výške 22,25 eur + 20% DPH ako aj náhrada za stratu času 26,80 eur (2x 13,40 eur) s 20% DPH. Znamená to, že trovy konania boli žalobcovi priznané v celkovej výške 437,36 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.