Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-295-2010.pdf
PDF · 146.88 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/295/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: 1. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. XXXX/X, 2. W.. X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. XXXX/X, obaja zastúpení: Vojčík & Partners s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, proti odporcom: 1. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 2. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. M. XXX/X, L., 3. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. M. XXX/X, L., 4. FLET, s.r.o., IČO: 43853412, so sídlom Nábrežie Dr. Aurela Stodolu, Liptovský Mikuláš, 5. C. E., nar. XX.XX.Z., bytom T. XXXX/X, L., 6. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X/XX, L., 7. Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, J., 8. S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, L. Y., 9. I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, V.- C., V. republika, 10. I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. rad XXX, E. X., 11. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, L., 12. C. E., nar. XX.XX.Z., bytom T. XXXX/X, L., XX. Mgr. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 14. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 15. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 16. C. I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 17. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 18. W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 19. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 20. Ing. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, L., 21. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 22. C.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 23. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, 24. R. J., nar. XX.XX.XXXXX, bytom T. XXXX/X, L., 25. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 26. O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 27. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 28. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 29. W.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 30. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, L., 31. Ing. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 32. W.. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 33. RNDr. W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 34. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 35. W.. I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 36. C.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 37. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, L., 38. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., 39. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 15XX/X, L., 40. W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, L., odporcovia v 1., 2., 4., 5., 13.- 16., 18., 21., 23.- 25., 27.- 29, 31., 33., 35.- 38., 40. rade právne zastúpení: AKMK, s.r.o., IČO: 36859061, Farská 30, Nitra, odporcovia zastúpení ustanoveným zástupcom odporcom v 29. rade, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Správcovská spoločnosť Mgr. Zuzana Kováčiková
- Správa bytov, IČO: 41832051, so sídlom Párovská 28, Nitra, právne zastúpený: AKMK, s.r.o., IČO: 36859061, Farská 30, Nitra, o určenie vlastníckeho práva, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1., 2., 4., 5., 13., 14., 15., 16., 18., 21., 23., 24., 25., 27., 28., 29., 31., 33., 35., 36., 37., 38., 40. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania k rukám ich právneho zástupcu AKMK s.r.o. v sume 5.860,94 eura do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcom v 3., 6. až 12., 17., 19., 20., 22., 26., 30., 32., 34. a 39. náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa písomne podaným návrhom zo dňa 15.12.2010 a rozšírením návrhu z 28.03.2011 domáhali určenia, že zmluva o vstavbe obytného domu v L. na T. č. X, uzavretá medzi odporcami v dňoch 09.09.2009 a 19.01.2010 je neplatná. Zároveň sa navrhovatelia domáhali určenia, že ich podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu a na pozemku je o výške 1310/22889. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytu č. X v dome na T. ulici č. X v L.. K bytu patril podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1310/22889. Dňa 18.02.2009 sa uskutočnila schôdza vlastníkov, ktorú zorganizoval správca. Vlastníci bytov chceli prepustiť podiely na spoločných častiach domu stavebníkom, ktorí by uskutočnili stavebné úpravy, s čím oni nesúhlasili. Správca na základe rozhodnutia vlastníkov dal zavkladovať zmluvu o vstavbe do katastra, na základe čoho sa znížil podiel navrhovateľov na spoločných častiach a spoločných priestoroch v celkovej výmere 32,73 m2. V rozpore s Ústavou SR prišli navrhovatelia o vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu. Odporcovia za účasti vedľajšieho účastníka odňali navrhovateľom vlastnícke právo, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy, pričom vlastnícke právo je nedotknuteľné z pohľadu Ústavy a iných zákonov SR. Uviedol, že bola navrhovateľom odňatá časť vlastníctva, ktorej sa domáhajú týmto návrhom. Chcú priestor v dome. Pridržiaval sa úpravy petitu z č.l. 133. Mal za to, že v zmysle zákona o bytoch a nebytových priestorov mali všetci vlastníci podpísať zmluvu o vstavbe, keďže je nepodpísali, táto zmluva je neplatná, keďže táto bola vyhotovená formou notárskej zápisnice, prišlo aj k pochybeniu notára, keď vypracovával zmluvu v rozpore so zákonom. Navrhovateľom bola odňatá časť vlastníctva, tejto sa teda domáhajú podaným návrhom. Čo sa týka povalových priestorov a ich odkupovaním od Mesta L. u bývalých nájomcov, ktorí spolu s bytom odkúpili aj povalové priestory, má za to, že bol porušený zákon, keďže tieto priestory boli spoločné, a preto nemohli byť odkupované jednotlivými nájomcami. Takéto zmluvy sú neplatné. Malo by sa preskúmať, či malo mesto L. oprávnenie predávať povalové priestory konkrétnym vlastníkom s poukazom na § 16 ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov, pretože potom by boli neplatné aj zmluvy, ktorým títo previedli vlastníctvo povalového priestoru na súčasného vlastníka. Ďalej uviedol, že čo sa týka veci, tejto žiadajú vyhovieť, ak by mal súd za to, mohla by byť vec predložená na Ústavný súd za účelom rozhodnutia, či § 14 nie je v rozpore s § 22 Zákona o bytoch a nebytových priestoroch ako aj s Ústavou SR. Nález ÚS považoval za nedostatočne zdôvodnený až mätúci. Navrhovatelia stále trvajú na svojom stanovisku, keď podľa výkladu zákona Zmluvu o vstavbe môže schváliť 2/3-inová väčšina vlastníkov a to, že stačí aby ju podpísali len 2/3-iny vlastníkov, teda že nie je potrebný súhlas všetkých vlastníkov, nie je v súlade so zákonom, ústavnými princípmi, ide teda o skryté vyvlastnenie, keď je nerovnováha medzi jednotlivými vlastníkmi bytov. Zmluva o vstavbe je v rozpore s dobrými mravmi, keď je nevyvážená v prospech stavebníkov.
Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že spolu s bytom kúpili aj spoločné priestory v dome, ktoré sa skladali z viacerých častí. Bola to pivnica, ktorá je znázornená na č.l. 84, ďalšiu vedľajšiu odkúpili, čím sa im podiel zvýšil. Okrem toho mali latkovými stenami vymedzený priestor na povale, ktorý je znázornený na č.l. 82. Tu mal predchádzajúci majiteľ a aj oni odložené veci. Latkové steny boli už časom v horšom stave. Okrem toho mali podiely na ďalších priestoroch, či už schodište ale išlo aj o rezervoár vody a ďalšie, čo bližšie vysvetlí navrhovateľka v 2. rade. V priebehu bývania ešte pred zmluvou, mali záujem vyporiadať vzťahy medzi nájomcami, ohľadne spoločných priestorov, najmä na povale. I keď bola určitá vôľa niektorých vlastníkov bytov, k dohode nedošlo. Časom sa už vec nedala vyporiadať. I potom ako im bola odňatá možnosť užívať priestor na povale, chceli vec riešiť tak, že by mali možnosť užívať iné spoločné priestory, konkrétne práčovňu, ktorá je zelenou znázornená na č.l. 84 aj s vedľajšou chodbičkou. Pričom ako vyplýva zo zápisu z č.l. 86 iní vlastníci nemali o túto práčovňu záujem, k takejto mimosúdnej dohode však nedošlo. Celkovo sa im po zmluve o vstavbe znížila plocha na spoločných priestoroch o 30,80 m2. Za toto od nikoho žiadnu finančnú a ani inú náhradu nedostali. Ďalej uviedol, že mali nejaký priestor, ktorý tam teraz nie je a oni tam nejaký priestor chcú mať, aj keby bol na inom mieste. Tvrdil, že ale na jeho konkrétnych podieloch spoločných priestoroch majú vzniknúť byty, ktoré budú vo výlučnom vlastníctve nejakých osôb. K veci ďalej uviedol, že oni sa nechceli súdiť, chceli len aby mali rovnaký rozsah nebytových priestorov ako predtým. Oni si niečo kúpili na to aby to mali a užívali,
napr. aj nebytové priestory - spoločné, kde by napr. sušili prádlo. Nechceli by v podstate ani odplatu ale aby mali konkrétne priestory. Navrhovateľ uviedol, že T. od ktorých byt kúpili sa odsťahovali do I., p. T. už zomrel. Hovoril mu vtedy, že sa zaujímal o povalové priestory, bolo mu však povedané, že tieto sa neodpredávajú. Ide o to, aby mu bol zachovaný rozsah jeho vlastníctva.
Navrhovateľ v 1. rade do zápisnice nadiktoval toto svoje stanovisko: Má za to, že sú porušované jeho práva v zmysle čl.2 ústavy SR. V rozpore s právnym poriadkom je skutočnosť nadobudnutia vlastníctva p. W.. Y., ktorému boli dodatočne nad rámec pripísané podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu, pri prevode bytov do osobného vlastníctva bez vedomia ostatných vlastníkov a označené na LV pri prevode bytu do vlastníctva ako povala - sklad. Napriek zápisu tejto povalovej plochy do LV táto skutočnosť nebola nám ako ostatným vlastníkom známa. Súčasne boli pripísané podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu do podlahových plôch bytu realitnej agentúre Alex, ktorá získala v prospech svojej bytovej plochy 34 m2, p. Y. 28 m2, p. M. 12 m2, p. C. 10 m2. Z tohto dôvodu pokladám túto zmluvu, ktorá bola podpísaná vlastníkmi za neplatnú, nakoľko vlastníci nevedeli skutkový stav, pri podpisovaní zmluvy u notárky, ktorý bol skutočný. Čierne stavby uskutočnené p. M., pokladá za nepovolené a rozhodnutím 2/3 -inami vlastníkov sa budú legalizovať. Tieto stavby sú postavené tak, že bránia využívaniu povale a prístupu ku komínom, ktoré bránia pre potreby vykurovania a sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov a bránia tak isto k údržbe rín a strechy. Vlastníci boli donútení z dôvodu neprístupnosti k týmto povalám z dôvodu čiernych stavieb, viesť kúrenie von tak, že splodiny idú do okien. Za rozpor s právnym poriadkom pokladá skutočnosť, že notár, ktorý vyhotovoval not. zápisnicu nás o jeho zámere neinformoval žiadnym spôsobom, napriek tomu nakladal s našim majetkom, čo viedlo k odňatiu nášho vlastníctva štátnym orgánom, notárkou, katastrom. Neboli dodržané podmienky na vklad do katastra ako napr. príloha o vysporiadaní sa s ostatnými vlastníkmi na spoločných častiach a zariadeniach. Zmluva, ktorá bola predložená vlastníkom je nekorektná, nakoľko vlastníci prichádzajú o svoj majetok na jednej strane a na strane druhej sa nedávajú žiadne záruky, ale len prísľuby. Not. zápisnica a vklad do katastra je len legalizácia čiernych stavieb, má pomôcť pri obchodovaní a kupčení s podielmi všetkých vlastníkov na spoločných častiach, kde niektorí vlastníci si svoj podiel ponechali, napr. p. C., niektorí predali ako p. Y. a požadujú podiel z podielu, niektorí darovali ako p. M. a niektorým bol odňatí podiel štátnym orgánom, notárkou, katastrom. P. Y. svoj podiel odpredal, podieľa sa na bártrovej zmluve podielom z podielu vedľa podielu, ktorý odpredal. Nie sme oprávnení podpísať žiadnu zmluvu my ako vlastníci, nakoľko spoločné podiely na spoločných častiach a zariadeniach sú nerozlučne spojené s bytom a banka v ktorej máme úver, nie je schopná akceptovať zmluvu, nakoľko pokiaľ by sme žiadali o rozdelenie a oddelenie neoddeliteľnej časti bytu bol by to zásah do úverovej zmluvy a v rozpore so zákonom. Čl. 2 ústavy 2 bod štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Akcesorita nedostatok kompetencie súdu konštituovať vlastnícke právo, zmluva potrebuje zavkladovaným katastrom tak, že dochádza k mocenskému zásahu a vyvlastneniu štátnym orgánom, pričom pre vlastníkov, ktorí nepodpíšu zmluvu je neexistenčná. Ich práva sú porušované aj tým že k ich bytu nie je balkón, a keď prišli o povalový priestor, nemajú kde sušiť prádlo, čím prichádza k vlhnutiu samotného bytu, k zhoršeniu podmienok na bývanie. Rovnaké požiadavky mali aj potencionálni záujemcovia o kúpu bytu, keď predzáhradka patrí mestu a dvor je na sušenie prádla nepoužiteľný.
V záverečnom návrhu uviedol, že odmieta vyvlastnenie štátnym orgánom neoddeliteľnej časti bytu na základe neistej Zmluvy o vstavbe bytov.
Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní uviedla, že oni sa nechceli brániť vstavbe nových bytov, mali záujem aby mali namiesto priestoru na povale, priestor v práčovni. K vyjadreniu navrhovateľa vysvetľuje, že pivnica, ktorá je na č.l. 84 je súčasťou podlahovej plochy bytu a podiel na spoločných priestoroch sa vyrátava aj z tejto pivnice, čiže pivnica nie je spoločným priestorom. V návrhu sa nevyjadrujú k všetkým priestorom spoločným, ktoré sú v dome, ako je schodište a chodby ale len k tým, ktoré majú byť zastavané stavbou. Teda ide o povalový priestor znázornený na č.l. 82. Z tohto povalového priestoru zmluvou o vstavbe prišli o 30,80 m2 na spoločných priestoroch, za ktoré nedostali žiadnu finančnú ani inú náhradu. Tento povalový priestor bol vyčistený, zatiaľ tam výstavba neprebieha. Ďalej uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia manžela, oni si kúpili s bytom aj podiel na spoločných priestoroch, ktorý by chceli mať a užívať. Čo sa týka vlastníkov bytov boli ohľadne povaly rozdielne úpravy v LV, keď niektorí si priestory, ktoré mali vyznačené na povalovom priestore mali zapísané do listu vlastníctva v rámci podlahovej plochy bytu, konkrétne išlo o p. Y., ktorý mal pôvodne výmeru 126,4 m 2 po zmluve o vstavbe má 98,2 m2, pričom rozdiel o výmere v m2 bytu predal spoločnosti Fled s.r.o.. P. M. mal pôvodne 88,9 m2
a v súčasnosti má 76,8 m2, keď rozdiel vlastne daroval sám sebe, keďže na povale by mal mať bytový priestor. Inak v LV pri podieloch na spoločných priestoroch prvé číslo predstavuje podlahovú plochu bytu. Taktiež p. C. má na povale 10,43 m2, čo je súčasťou bytu a toto jej aj ostalo. Navrhovateľka má za to, že odborná verejnosť nemala na výklad zákona, ktorý bol predmetom Nálezu ÚS jednoznačný názor, dokonca ani ÚS nemal jednoznačný názor, preto oni ako laici, nemohli vedieť, či majú alebo nemajú právo sa na základe uvedených skutočností domáhať neplatnosti Zmluvy o vstavbe. Ak by bol výklad zákona jednoznačný, teda, že Zmluvu o vstavbe môžu uzavrieť 2/3-iny vlastníkov, vec by súdnou cestou ani neriešili, pretože z toho mali len fin. náklady, pričom platili aj práv. zástupcu odporcov, keďže tento bol platený z fondu opráv, do ktorého prispievajú aj oni. Stavebníci teda nadobúdatelia ich vlastníctva nemajú žiadne sankcie za nesplnenie si svojej povinnosti v Zmluve o vstavbe.
V záverečnom návrhu uviedla, že nie je podľa nej zachovaná rovnováha a spravodlivosť, keď má prísť o vlastníctvo na základe zmluvy ktorej nie je účastníčka za spoluúčasti štátnej správy.
Práv. zást. odporcov v 1., 2., 4., 5., 13., 14., 15., 16., 18., 21., 23., 24., 25., 27., 28., 29., 31., 33., 35., 36., 37., 38., 40. rade na pojednávaní uviedol, že má za to, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na podanom návrhu. Z návrhu mu nie je jasné ako mohli navrhovatelia nadobudnúť pivnicu, ktorá patrí k bytu č. 11. Ďalej z návrhu vyplýva, že navrhovatelia by chceli reálne rozdelenie spoločných priestorov, ktoré označujú ako nebytové, čo v zmysle § 13 Zákona o bytoch a nebytových priestoroch nie je možné, teda nie je možná reálna deľba. Navrhovatelia tak nemajú naliehavý právny záujem na tom, aby bolo určené, že sú vlastníkmi 32,73 m2 nebytových priestorov, či spoločných priestorov. Nebytové priestory by mali byť zapísané v LV, v predmetnom dome nie sú žiadne nebytové priestory. Tiež z predmetného návrhu nevyplýva, že by sa domáhali tak ako už uvádzali nejakej výmeny. Návrh je teda celkovo nejasný, pričom s poukazom na citované ustanovenia zákona o bytoch a nebytových priestoroch je kontra lége, z toho dôvodu, by mal byť zamietnutý. Zmluva o vstavbe bola uzavretá v súlade so zákonom. Nemožno o zmluve o vstavbe hovoriť ako o bezodplatnej, keď výstavbou bytov, opravou omietky, príde k zhodnoteniu celého domu a teda aj jednotlivých bytov. Navrhovatelia majú konkrétny podiel na spoločných priestoroch, ktoré majú právo užívať, nemožno ich však zamieňať s tým, že by mali výlučné vlastnícke právo k týmto priestorom, resp. že by mali výlučne právo ich užívať. Navrhovatelia poukazujú na rozpor z čl. 20 zmluvy a § 123 O.z., či je postup odporcov v rozpore s ústavou, teda, či boli porušené ústavné práva navrhovateľov, je možné rozhodnúť len Ústavným súdom, o čom rozhodované nebolo. Zmluva o vstavbe bola uzatváraná podľa osobitného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý má rovnakú právnu silu ako Občiansky zákonník a ako osobitný predpis má prednosť pred Občianskym zákonníkom. Má za to, že zmluva o vstavbe bola uzatvorená v súlade so zákonom a navrhovatelia predmetnú zmluvu nemuseli podpísať, k čomu predkladá aj výňatok z katastrálneho bulletinu č. 3/204 (3 strany). Keď na uzatvorenie predmetnej zmluvy stačilo 2/3-iny vlastníkov bytov. Navrhovatelia zmeškali zákonné lehoty na podanie námietok voči rozhodnutiu členskej schôdze vlastníkov bytov ako aj lehotu na podanie žaloby voči rozhodnutiu katastra a podaným návrhom obchádzajú zmeškanie týchto lehôt. Predmetná zmluva o vstavbe bola odplatná, keď povinnosti subjektov, ktoré mali nadobudnúť priestory v dome účastníkov za toto mali vykonať určité práce, teda nešlo o peňažné plnenie ale o vecné plnenie, ktoré je konštatované v čl. 10 zmluvy, konkrétne malo ísť o opravu strechy a fasády a ďalších špecifikovaných vecí. Navrhovatelia sa mýlia v tom, že prišli o stratu konkrétnych metrov štvorcových nehnuteľnosti. Predmetnou zmluvou sa zmenil len ich ideálny podiel na spoločných priestoroch a tým sa zmenil aj ostatným spoluvlastníkom. Ďalej uviedol, že niektorí vlastníci odkúpili od predchádzajúceho vlastníka, teda Mesta, s bytom aj príslušenstvo a to konkrétne priestory na povale. Aj navrhovatelia na predchádzajúcom pojednávaní uvádzali, že tam exitovali kóje, ktoré užívali konkrétne byty. V rámci kúpnej zmluvy mali teda títo vlastníci ako súčasť bytu uvedené aj konkrétne priestory, ktoré boli aj graficky vyznačené. S týmito mohli disponovať a teda tieto mohli aj predať. Tieto priestory však neboli spoločnými časťami, konkrétne na povale. Zákon o vlastníctve bytov v § 2 hovorí čo je príslušenstvom bytu, pričom tieto priestory konkrétne osoby nadobudli ako súčasť bytu a mali ich zahrnuté aj vo výmere bytu. Čo vie, navrhovatelia alebo ich právny predchodca takýto priestor na povale v kúpnej zmluve zahrnutý nemal. Má za to, že konanie navrhovateľov je nejasné, keď v podstate petitom sa domáhajú niečoho iného ako v skutočnosti chcú, pričom svojim konaním ohrozujú práva ostatných vlastníkov bytov, ohľadne rekonštrukcie bytového domu. Čo sa týka zmluvy o vstavbe, uviedol, že nie je to v zákone jednoznačne konštatované, avšak účel zákona je, že nemusia všetci vlastníci podpísať zmluvu o vstavbe, pretože by v opačnom prípade bolo takéto ustanovenie obsolentné, nevykonateľné. Teda vlastníci by sa dvojtretinovou väčšinou dohodli ale napriek
tomu by bez podpisu ostatných prehlasovaných vlastníkov nemohli uzavrieť zmluvu o vstavbe. Má však za to, že účel zákona je aby takúto zmluvu uzavrieť mohli, vyjadril sa k tomu aj úrad Geodézie a kartografie. Má za to, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem domáhať sa neplatnosti pôvodných zmlúv ohľadne povalových priestorov tam, kde ich pôvodní nájomcovia odkúpili. Oni mali v zmluve, teda ich právni predchodcovia zadefinované priestory patriace k bytu ako aj podiely na spoločných priestoroch. Odporcovia akceptovali konanie pred Ústavným súdom, ktoré Nálezom ustálilo výklad Zákona o vlastníctva bytov a nebytových priestorov vo vzťahu k ústave SR. Bolo Nálezom konštatované, že prehlasovaní vlastníci bytov nemusia uzatvárať, teda podpisovať Zmluvu o vstavbe. Navrhovatelia zmeškali lehotu na preskúmanie schválenia vlastníkov bytov Zmluvy o vstavbe súdom v zmysle § 14 ods. 4 Zákona o vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Má za to, že navrhovatelia nemajú ani naliehavý právny záujem na podanom návrhu, keďže neboli účastníkmi Zmluvy o vstavbe. Poukazuje na str. 32 Nálezu ÚS, podľa ktorej by sa mali riadiť aj navrhovatelia teda, že vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužívať voči väčšinovým vlastníkom. Predmetom tohto konania neboli zmluvy na základe ktorých jednotliví vlastníci nadobudli vlastníctvo k bytom zo Službytu.
Práv. zást. odporcov v 1., 2., 4., 5., 13., 14., 15., 16., 18., 21., 23., 24., 25., 27., 28., 29., 31., 33., 35., 36., 37., 38., 40. rade v záverečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení, žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania od navrhovateľov. Tak ako navrhovatelia aj ostatní spoluvlastníci prichádzajú o ideálny podiel na spoločných priestoroch.
Odporca v 29. rade ako ustanovený zástupca odporcov podľa § 29a) O.s.p. na pojednávaní uviedol, že už pred 5-6 rokmi začali vlastníci bytov uvažovať o rekonštrukcii domu, keďže má už 90 rokov. On tam býva 30 rokov a strecha sa nemenila, omietka sa opravovala niekedy v 60 - 70 rokoch. Dňa 18.02.2009 sa vlastníci dohodli na schôdzi, že vyhlásia verejnú súťaž, o ktorú bol nakoniec slabý záujem. Nakoniec sa prihlásili p. D., M., O., ktorí za to, že by nadobudli povalový priestor vykonali aj rekonštrukciu bytového domu. V čase, keď sa o tom uvažovalo predstavovali náklady na rekonštrukciu strechy 3,8 mil. Sk a omietka 1,8 mil. Sk. Spolu by to bolo 5,6 mil. Sk, teda 188.000 eur. V zmluve o vstavbe sa zaviazali títo stavebníci tieto úpravy vykonať, pričom tieto by mali byť aj súčasťou stavebného povolenia, nevie to presne ale pravdepodobne by už mohlo byť podané. On by mal vykonávať stavebný dozor, keď bolo napr. aj dohodnuté, že ktorá firma bude robiť strechu, keď mali vedomosť, že na neďalekom dome táto firma strechu robila, z ich prácou bola spokojnosť. V rámci stav. konania aj stavebníci chceli mať istotu, že účastníci stav. konania nebudú mať voči stavebnému povoleniu námietky, pretože v opačnom prípade by potom požadovali finančnú náhradu. Na schôdzi dňa 14.09.2010 aj navrhovateľ tak ako ostatní zúčastnení vlastníci súhlasili s realizáciou bytov na povale s tým, že vstavbu nezablokoval, stavať sa môže. Ďalej uviedol, že nevie presne aká bola výmera povale, malo by tam byť vybudovaných 5 bytových jednotiek, v rozsahu cca 400 m 2 spolu.
Ustanovený zástupca na záver uviedol, že vzhľadom na Nález ÚS je vec vyriešená, okrem navrhovateľov nikto iní z vlastníkov Zmluvu o vstavbe nespochybňuje. Čo sa týka realizácie bytov v podkroví ale aj plnenia vlastníkov voči stavebníkom v tejto veci sa nekoná, keď vzhľadom na toto konanie je stavebné povolenie prerušené.
Odporca v 12. rade na pojednávaní uviedol, že je spoluvlastníkom bytu na T. č. X. Nebol pôvodným kupujúcim tým boli rodičia, matka ktorá je odporkyňou v 5. rade a nebohý otec. On v tom čase aj v súčasnosti v byte býva, keď boli ešte ako nájomcovia, nemali v užívaní žiadny podkrovný priestor, vie, že zamestnancom bytového podniku, ktorého meno si nepamätá boli ponúknuté tieto podkrovné priestory na odkúpenie, oni však nemali záujem, keďže majú byt na prízemí a bolo to hore schodmi.
Odporkyňa v 17. rade na pojednávaní uviedla, že v byte bývala 2-3 roky predtým ako sa tieto odkupovali. Ako nájomkyňa s manželom odkúpili byt a pivnicu, boli im ponúkané aj podkrovné priestory, o ktoré však nemali záujem. Pivničné priestory kupovali, za tieto aj platia do fondu opráv. Oni bývajú na prízemí. Vie, že boli nejaké kóje hore na povale, na T. X., pravdepodobne aj sú, na T. X., nevie ako to bolo. Jednali so Službytom o odkupovaním s Ing. J. a pani F.. Na záver uviedla, že keď sa byty odkupovali, nevie uviesť, či sa hovorilo o povalových priestoroch. Možnože áno, možnože nie. Niečo možno zamestnanci Službytu hovorili, ona si na to nepamätá, totiž z T. X nikto nemal o povalový priestor záujem. Ona bola domovou dôverníčkou a aj je.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcov v záverečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení aj ako aj práv. zástupcu odporcov. Žiadal priznať náhradu trov konania.
Okrem výsluchu účastníkov konania vykonal súd doplnenie dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o vstavbe, kúpnou zmluvou, kvitanciou, kúpnou zmluvou pivnice, listami správcovi, zápisom zo schôdze, rozhodnutím katastra, opravou nesprávnosti katastra, odpoveďou katastra navrhovateľom, oznámením o zmene na LV, odpoveďou k žiadosti, upovedomením OP Nitra, odborným stanoviskom Ing. K., vyjadrením správy katastra, doplnením podania, vyjadrením navrhovateľov, LV č. XXXX, Oznámením o výsledku hlasovania schôdze, Listom navrhovateľa svojmu práv. zástupcovi, správou katastra s prílohami - ide o listy vlastníctva, návrhy na vklad nehnuteľností do katastra, kúpne zmluvy, zmluvy o nadobudnutí povalových priestorov a ostatné doklady potrebné ku vkladu vlastníkov bytov na T. X a X, správou Mesta zo dňa 13.5.2011, uznesením OS Nitra, č.k. 25C/295/2010-84, návrhom súdu, uznesením ÚS a Nálezom ÚS z prílohovej obálky č.k. PL.ÚS 110/2011-40 zo dňa 03.07.2013 a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú vlastníci bytu č. X v L. na T. ulici č. X, zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. L.. Pôvodne mali navrhovatelia podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a na pozemku vo výške 1310/22889. Vlastníci bytov si na schôdzi vlastníkov bytov v dome T. X a X L., konanej dňa 24.01.2009 odhlasovali 2/3 -inovou väčšinou uzavretie zmluvy o vstavbe, na základe ktorej mali odporcovia v 1. až 4. rade vybudovať byty na povalovom priestore, na základe čoho sa znížil podiel vlastníkov bytov na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a na pozemku. Navrhovateľom na podiel 1310/26643. Dňa 09.09.2009 a 19.01.2010 bola uzatvorená zmluva o vstavbe medzi odporcami, na základe ktorej sa stavebníci bytov v povalových priestoroch - odporcovia v 1.až 4.rade, zaviazali na svoje náklady komplexne rekonštruovať strechu celej budovy spočívajúcej v zabezpečení čistenia a dezinfekcie povál, vysprávok komínov, nových komínových lávok, kompletnej výmeny strešnej krytiny a lakovania, inštalácia parozábrannej a hydroizolačnej fólie, výmene a oprave odkapových žľabov a zvodov, vrátane klampiarskych prác, okrem časti strechy nad bytom č. 16. Ďalej mali stavebníci obnoviť vonkajšiu fasádu omietkovinou, opraviť vyústenia vetrania, spraviť prekládku nového aktívneho bleskozvodu. Navrhovatelia nesúhlasili s tým, čo schválila 2 / 3 -inová väčšina vlastníkov na schôdzi vlastníkov. Voči predmetnému rozhodnutiu vlastníkov na súd kvalifikovaný návrh nepodali, resp. ich návrh bol súdom právoplatne odmietnutý. Navrhovatelia nesúhlasili ani so zmluvou o vstavbe, na základe čoho sa domáhali jej neplatnosti z dôvodu, že túto nepodpísali všetci vlastníci bytov, a to ani oni, pričom predmetnou zmluvou stratili vlastnícke právo k spoločným priestorom o rozsahu 30,80 m2, za čo nedostali žiadnu inú ani finančnú náhradu. Predmetnou zmluvou stratili prístup ku komínom a k možnosti sušiť prádlo na povale, na základe čoho sa obmedzilo ich právo užívania bytu, ktorý majú vo vlastníctve. Navrhovatelia namietali, že v podstate prišlo k ich vyvlastneniu a porušeniu ich ústavných práv. Namietali, že v zmluve o vstavbe nie sú žiadne sankcie, ak si stavebníci nesplnia svoje povinnosti zo zmluvy o vstavbe. V rámci vyjadrenia navrhovatelia uvádzali, že nesprávne boli určené výmery bytov, podiely na spoločných priestoroch už pred uzavretím zmluvy o vstavbe. Niektorí vlastníci mali zapísané do podlahovej plochy bytu i časti nebytových priestorov. Vo veci bolo žalovaných 40 odporcov, preto im súd ustanovil zástupcu v zmysle § 29 O.s.p.. Dvadsaťtri odporcov sa dalo zastúpiť právnym zástupcom. Právny zástupca, aj vedľajšieho účastníka na strane odporcov, ako aj ustanovený zástupca s podaným návrhom nesúhlasili, mali za to, že pri uzatváraní zmluvy o vstavbe sa postupovalo v zmysle zákona. Navrhovatelia sa v zákonnej lehote nedomáhali preskúmania schváleného návrhu vlastníkov bytov. Odporcovia namietali, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na podanom návrhu, keďže neboli účastníkmi zmluvy o vstavbe. V súčasnosti je vzhľadom na predmetný spor stavebné konanie prerušené, doteraz tak neprišlo k realizácii zmluvy o vstavbe. Vzhľadom na vyjadrenia účastníkov súd, majúc za to, že predmet sporu účastníkov sa tak vyrieši, podal podnet na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu § 14 ods. 3 Zák. č. 182/93 Z.z. s Ústavou SR v spojení s § 21 a 22 Zák. č. 182/93 Z.z.. Ústavný súd návrh Okresného súdu Nitra prijal na ďalšie konanie. Nálezom č.k. PL ÚS 110/2011-40 zo dňa 03.07.2013 návrhu Okresného súdu Nitra Ústavný súd nevyhovel. Ústavný súd mal za to, že Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je v rozpore s Ústavou SR. Ústavný súd mal za to, že je možné, aby zmluva o vstavbe bola platne uzavretá aj v prípade, že ju nepodpíšu všetci vlastníci bytov. Poukazoval na to, že tak, ako na členskej schôdzi vlastníkov bytov je pre odsúhlasenie zmluvy o vstavbe potrebný súhlas 2 / 3 -ín vlastníkov, je v súlade so zákonmi ak zmluvu o vstavbe podpíše minimálne 2 / 3-iny vlastníkov bytov, keď zmluvnou stranou
sú aj vlastníci so zmluvou nesúhlasiaci. Prehlasovaný vlastníci majú právo napádať zmluvu súdnou cestou i po materiálnej stránke, či neprimerane nezasahuje do ich práv. Je prípustné, aby v prípade uzavretia zmluvy o vstavbe prišli i o vlastnícke právo v prípade zabezpečenia spravodlivej rovnováhy práv vlastníkov. Nešlo pritom o individuálne vlastníctvo vlastníkov bytov, ale o práva spojené s ich spoluvlastníctvom k spoločným častiam, zariadeniam a priestorom. Ústavný súd mal za to, že je možné aby došlo k potencionálnemu zásahu do spoluvlastníctva prehlasovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam domu na základe Zákona o vlastníctve bytov. Nešlo o konanie štátnych či správnych orgánov, ale na základe klasického inštitútu súkromného práva - zmluvy. Právna úprava uvedená v § 14, 21, 22 Zák. č. 182/93 Z.z., nie je v nesúlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.
Podľa Čl.20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa Čl.20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu,
spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len "zmluva") uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluvou sa vymedzia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri vstavbe alebo nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva a jej zmeny sa zapisujú do katastra nehnuteľností.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
zmluva obsahuje najmä
a) určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením rozsahu podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie a výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva a prípadne určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu alebo pozemok budú užívať len niektorí vlastníci,
c) vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoločných nebytových priestorov, na príslušenstve a na pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome,
d) úpravu práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikáciu pozemku a jeho výmeru,
e) určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
f) spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia vlastnej práce stavebníkov.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ak vstavbou alebo nadstavbou vzniknú v dome nové byty alebo nebytové priestory, zmluvu so stavebníkom uzatvára vlastník domu alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluva musí okrem náležitostí uvedených v odseku 1 obsahovať presné vymedzenie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo spoločných nebytových priestorov, v ktorých sa bude uskutočňovať vstavba alebo nadstavba.
Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov stavebník je povinný v zmluve vymedziť vzájomné práva a povinnosti aj pri stavebných úpravách, ktorými sa mení veľkosť bytu, nebytového priestoru alebo príslušenstva na úkor spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu; zmluvu uzatvára vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome (stavebník) s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol. Navrhovatelia sa domáhali neplatnosti zmluvy o vstavbe z dôvodu, že táto zasiahla do ich vlastníckeho práva odňatím časti ich podielu na spoločných priestoroch domu, pričom predmetnú zmluvu nepodpísali. Súd mal za to, že navrhovatelia na podanom návrhu mali naliehavý právny záujem. Navrhovatelia, i keď zmluvu nepodpísali, boli jednou zo zmluvných strán, v zmluve boli uvádzaný a predmetná zmluva sa týkala ich spoluvlastníckeho práva. I podľa nálezu ústavného súdu mali právo nielen na postup podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, ale i na preskúmanie zmluvy súdom, či neprestavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv prehlasovaného vlastníka bytu k spoločným častiam domu. Podstatou veci bola otázka, či zmluva o vstavbe môže obmedziť spoluvlastnícke právo navrhovateľov. Súd akceptujúc, že išlo o podstatnú otázku, podal návrh na Ústavný súd, ktorý právoplatne rozhodol, že § 14, 21, 22 Zák. o vlastníctve bytov sú v súlade s čl. 20 Ústavy SR, teda bolo postačujúce aby 2 / 3 -iny vlastníkov bytov schválili postup, podľa ktorého sa mala uzavrieť zmluva o vstavbe a následne ju aj uzavreli, bez toho aby ju museli podpísať všetci vlastníci bytov. Kataster nehnuteľností, ktorý predmetnú zmluvu o vstavbe zavkladoval, teda postupoval v súlade so zákonom pričom nešlo mocenský zásah - konanie štátu prostredníctvom správneho orgánu smerujúce k odňatiu vlastníctva, ale o zápis inštitútu súkromného práva, ako akejkoľvek inej zmluvy dvoch či viacerých osôb. Zo zmluvy vyplývala aj primeraná odplata za to, že sa vlastníci bytov vzdali časti svojich podielov na spoločných priestoroch v tom, že stavebníci bytov v podkrovných priestoroch mali zrekonštruovať spoločné časti domu a to strechu a fasádu z vlastných prostriedkov. Vlastníci bytov, teda aj navrhovatelia by nemuseli na danú rekonštrukciu prispieť, pričom by prišlo k zhodnoteniu aj ich vlastníctva. K samotnej realizácii zmluvy o vstavbe vzhľadom na prebiehajúci spor nedošlo. To, že nie sú v zmluve všeobecne dohodnuté sankcie, nerobí zmluvu neplatnou. Navrhovatelia ako aj ostatný vlastníci prišli o časť ideálneho podielu na spoločných priestoroch, za čo bude ich vlastníctvo zrekonštruované bez toho, že by museli do toho investovať, na základe čoho súd považoval zmluvu za vyváženú. Zmluva o vstavbe nenarušila spravodlivú rovnováhu medzi pôvodnými spoluvlastníkmi spoločných priestorov, zariadení, nebytových priestorov, príslušenstva a pozemkov, ako zabezpečila aj primeranú odplatu od stavebníkov, za nadobudnuté vlastníctvo, v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd vychádzal z toho, že vlastníci bytov schválili uzavretie zmluvy o vstavbe, keďže tento schválený návrh nebol žiadnym z vlastníkov relevantne napadnutý na súde. Zmluva o vstavbe nepredstavovala neprimeraný zásah do vlastníckeho práva navrhovateľov. Predmetom konania bola otázka platnosti zmluvy o vstavbe, nie zmluvy na základe ktorých jednotlivý vlastníci byty a podiely na spoločných častiach domu nadobudli, preto súd považoval tvrdenia navrhovateľov v tomto smere za irelevantné, keď vychádzal zo stavu, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností v čase uzavretia zmluvy o vstavbe.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom zastúpeným právnym zástupcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov priznal právo na náhradu trov konania. Ostatným odporcom právo na náhradu trov konania nepriznal pretože im žiadne nevznikli. Náhrada trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 5.860,94 eura. Tarifná odmena advokáta
za zastupovanie jedného klienta - osobu sa určila podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z . Za rok v sume 57 eur a za rok 2014 v sume 61,87 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z šiestich úkonov právnej pomoci po 57 eur za každého klienta - osobu (prevzatie zastupovania, účasť na pojednávaní dňa 03.03.2011, dňa 07.04.2011 za dve začaté dvojhodiny, dňa 16.06.2011 za dve začaté dvojjhodiny), jedného úkonu v sume 61,87 eura za každého klienta - osobu (účasť na pojednávaní dňa 09.01.2014), štyri krát režijný paušál po 7,41 eura, jedného v sume 8,04 eura. Právny zástupca zastupoval 23 odporcov a vedľajšieho účastníka na strane odporcov, celkovo 24 klientov- osôb. Podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifná odmena sa zníži o 50 % pri zastupovaní viacerých osôb. Režijný paušál sa počtom zastúpených osôb neznásobuje. Celková suma trov právneho zastúpenia všetkých zastúpených osôb po príslušnom krátení predstavovala sumu 4.884,12 eura. Súd navrhovateľovi priznal náhradu v uplatnenej sume s 20 % DPH, keďže právny zástupca je platcom DPH v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.