Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-488-2013.pdf
PDF · 135.29 KB
No categories available
8C/488/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobkyne: S. T., rodená J., narodená XX. X. XXXX, bytom K. XXX/X, T., zastúpená: JUDr. Gabriel Olšovský, advokát, ul. G. Švéniho 6, Prievidza, proti žalovanému: X. X., narodený X. X. XXXX, bytom A. T. XXXX/XX, P., toho času E. XXX, o určenie neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy a iné, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti sumy 927,- eur z a s t a v u j e .
II. Súd určuje, že vlastníkom motorového vozidla značky VW Golf 1,9 TDI, evidenčné číslo G. je žalobkyňa.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.320,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 10. 6. 2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 6. 2013 sa žalobkyňa voči žalovanému domáha rozhodnutia, kúpno-predajná zmluva zo dňa 26. 10. 2010, ktorú uzavreli účastníci je neplatná, súd určuje, že vlastníkom motorového vozidla zn. VW Golf 1,9 TDI, EČ G. je žalobkyňa; žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4247,50 eur a náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka P. T., príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 17.1.2011, kópiou príjmového pokladničného dokladu z 1.12.2010 a zo dňa 28.10.2013, záznamom vyhotoveným JUDr. I. D. zo dňa 17.9.2013, znaleckým posudkom č. 27/2013, spisom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/114/2011 a to trestným rozkazom č.k. 1T/114/2011-99 zo dňa 9.6.2011, rozsudkom OS Prievidza č.k. 1T/114/2011-134 zo dňa 9.5.2012 na č.l. 134, zápisnicou zo dňa 26.10.2010 na č.l. 1-3, zápisnicou o výsluchu obvineného X. X. zo dňa 6.4.2011 na č.l. 12-14, zápisnicou o výsluchu svedka z 26.10.2010 X. X. na č.l. 37-39, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 26.11.2010 na č.l. 40-41, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 4.2.2011 na č.l. 45-46, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 4.2.2011 na č.l. 47-48, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 6.4.2011 na č.l. 51-52, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý mal doručenia predvolania doručené náhradným spôsobom, keď predtým mu súd doručil riadny návrh vo veci.
Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa domáha celkovo zaplatenia náhrady škody v sume 3.320,50 eur pozostávajúcej zo sumy 2.512,- eur vyčíslenej v zmysle znaleckého posudku č. 27/2013 (znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 1.10.2013 vo výške 7.588,- eur a kúpna cena motorového vozidla v zmysle kúpnej zmluvy bola dohodnutá vo výške 10.100,- eur), zo sumy 600,- eur (zastupovanie v trestnom konaní) a sumy 100,- eur vyplatenej znalcovi W.. C. D. za vyhotovenie znaleckého posudku. Žalobkyňa je jedinou osobou, ktorá je aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu, keď žalovaný bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Prievidza. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela kúpnu zmluvu zo dňa 26.10.2010. Naliehavý právny záujem II. požadovaného výroku je daný tým, že predmetné motorové vozidlo sa toho času nachádza v úschove Okresného súdu v Prievidzi a je nevyhnutné určiť, kto je vlastníkom tejto hnuteľnej veci, aby ju bolo možné vlastníkovi vydať. Z dôvodu právnej istoty, je potrebné určiť, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, najmä z toho dôvodu, že sa jedná o reálny kontrakt, keď kupujúci predmet kúpy lsťou prevzal, preto je potrebné určiť, jej neplatnosť.
Žalobkyňa uviedla, že predmetné motorové vozidlo kúpil syn P. T. pre ňu asi za 6000 eur. Auto bolo na ňu zapísané na inšpektoráte v auguste 2010. Auto sa predávalo cez inzerát na internete, ktorý dal jej syn a na inzerát sa ozval žalovaný. Poverila syna, aby zorganizoval všetko ohľadom predaja tohto motorového vozidla. Spoločne so synom sa rozhodli o výške kúpnej ceny. Syn ju informoval, že sa žalovaný ozval na inzerát, a že sa stretli oni dvaja osobne v Prievidzi na čerpacej stanici. Na druhý deň 26.10.2010 sa stretli pri čerpacej stanici so žalovaným o 13.00 hod. Žalovaný predložil kúpnu zmluvu, ktorú si doniesol, vypísal osobné údaje, údaje o aute. Kúpnu zmluvu si nečítala, lebo nemala okuliare, ani syn ju nečítal. Žalovaný nepovedal ústne, čo je obsahom zmluvy. Všetci si sadli do auta, šoféroval žalovaný, ktorému dal syn jeden kľúč od auta, druhý zostal v aute. Žalovaný ich viezol a išli k notárke. Kúpnu zmluvu podpísala u notárky a tam ju podpísal aj žalovaný. U notárky jej žalovaný dal jednu kúpnu zmluvu. Odtiaľ išli všetci na kávu, na ktorú ich žalovaný pozval. Žalovaný povedal, že keď mu kamarát oznámi, že s autom je všetko v poriadku zaplatí kúpnu cenu. Všetci odišli z podniku a pešo išli do Inconu, kde chceli so synom reklamovať okná. Tam žalovaný niečo pošepkal synovi a následne sa zdvihol. Syna sa spýtala, že kam ide, povedal, že ide na WC do Priora. Žalovaný mal u seba všetky doklady od auta, technický preukaz, poistku a jeden kľúč od auta. Syn jej povedal, aby išla von sa postaviť pri auto, že on ešte počká na vybavenie v Incone. Vyšla von, videla žalovaného už odchádzať na aute. Utekala za synom povedať, čo videla. Syn volal žalovanému, ktorý mu povedal, že mu auto vráti. So synom potom išli na políciu.
Svedok P. T. uviedol, že žalobkyňa ho požiadala, aby podal inzerát ohľadom predmetného motorového vozidla. Žalovaný akceptoval navrhnutú kúpnu cenu. Dohodol sa so žalovaným, na druhý deň príde pozrieť auto. Stretli sa na pumpe bez žalobkyne. V ten deň sa nedohodli kto pripraví zmluvu, ale svedok so žalobkyňou ju nechystal. Na druhý deň sa stretli so žalovaným už aj za prítomnosti žalobkyne. Žalovaný mal so sebou aj vyhotovenie kúpno-predajnej zmluvy. Údaje do kúpno-predajnej zmluvy si vypísal žalovaný. Odovzdali mu kľúč od auta, jeden kľúč zostal v aute. Spoločne išli k notárke, auto šoféroval žalovaný. U notárky už mal k dispozícii všetky doklady od auta a čakali na informáciu o overení počtu najazdených kilometrov. Čakali pokiaľ si overí žalovaný kilometre a potom zaplatí kúpnu cenu . Kúpna cena žalovaným vyplatená nebola. Od notárky všetci spolu išli do reštaurácie, tam čakali na telefonát. Trvalo to dlhšie, svedok potreboval vybaviť nejaké veci, tak všetci spoločne išli ohľadom svedkovej reklamácie okien. Žalovaný povedal, že potrebuje ísť na toaletu, odišiel. Žalobkyňa išla za žalovaným zistiť, či je auto na mieste. Prišla a povedala, že auto na mieste nie je. Žalovanému ešte volal, povedal, že auto ti vráti. Následne išli rovno na políciu. Žalobkyňa svedka poverila predajom tohto motorového vozidla. Vlastníčkou bola žalobkyňa, svedok vybavoval aj kúpu tohto vozidla pre žalobkyňu. Ohľadom výpovede v trestnom konaní, cítil sa byť poškodený ohľadom auta, narobil sa pri jeho oprave, ale vlastníčkou vozidla bola žalobkyňa. Profesne sa venuje autám.
Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 26. 10. 2010 vyplýva, že žalovaný ako kupujúci a žalobkyňa ako predávajúca sa dohodli na predaji a kúpe osobného motorového vozidla Volkswagen Golf EČ G. za kúpnu cenu 10 100 eur dohodnutú v čl. 2 zmluvy.
Podľa článku 3 kúpnej zmluvy písm. a) kúpna cena uvedená v čl. 2 tejto zmluvy, bude vyplatená v hotovosti do rúk predávajúceho ihneď po podpise tejto zmluvy, písm. b) predávajúci podpisom tejto zmluvy prehlasuje, že od kupujúceho prevzal kúpnu cenu uvedenú v čl. 2 tejto zmluvy.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17. 1. 2011 vyplýva, že I.. G. J. prijal od žalobkyne sumu 500 eur za právnu pomoc 75/2010.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1. 2. 2010 vyplýva, že I.. I. D. prijal od žalobkyne sumu 100 eur za právne služby.
Zo záznamu zo dňa 17. 9. 2013 vyplýva, že I.. I. D. potvrdil, že za právnu službu vo veci proti X. X. pre nezaplatenie kúpnej ceny mu bola zaplatená suma 100 eur.
Zo znaleckého posudku č. 27/2013 vypracovaného W.. C. D. vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla Volkswagen Golf 1,9 TDI 5st. TREND EČ XXXDR ku dňu 1. 10. 2013 vrátane DPH je 7588 eur.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 28. 10. 2013 vyplýva, že W.. C. D. prijal od žalobkyne sumu 100 eur za znalecký posudok 27/2013.
Z potvrdenia KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. vyplýva, že žalobkyňa uzavrela povinne zmluvné poistenie na motorové vozidlo VW Golf EČ G. so začiatkom poistenia 9. 8. 2010 s ročným poistným 108,50 eur (zaplatené do 9. 8. 2011).
Z rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 1T/114/2011-134 zo dňa 9. 5. 2012 bol žalovaný uznaný za vinného, že dňa 26. 10. 2010 v presne nezistenom čase a mieste uzavrel v Prievidzi kúpno-predajnú zmluvu predmetom, ktorej bol predaj osobného motorového vozidla značky VW Golf 1,9 TDI EČ G. s predávajúcou S. T. za kúpnu cenu 10 100 eur, pričom v zmluve sa zaviazal predávajúcej zaplatiť kúpnu cenu v hotovosti do rúk predávajúcej ihneď po podpise kúpnej zmluvy, kúpnu cenu nevyplatil, jej vyplatenie odkladal pod zámienkou, že vozidlo si dal preveriť svojmu známemu, kde je potrebné počkať na jeho odpoveď a následne využil nepozornosť predávajúcej S. T. a s vozidlom ušiel bez zaplatenia, čím spôsobil S. T. škodu vo výške 10 100 eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. a za to sa odsúdil na k trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, výkon uloženého trestu sa podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Poškodená S. T. sa s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie (právoplatné dňa 11. 9. 2012).
Zo zápisnice o výsluchu žalovaného zo dňa 26. 10. 2010 (ČVS: ORP-1040/OEK-PD-2010) okrem iného vyplýva, že kúpnu cenu zaplatil v hotovosti predávajúcej do rúk, v zmluve potvrdila prevzatie kúpnej ceny.
Zo zápisnice o výsluchu žalovaného zo dňa 6. 4. 2011 (ČVS: ORP-1040/OEK-PD-2011) vyplýva, že skutok nespáchal, necíti sa byť vinný, auto riadne kúpil, nevie prečo pod nátlakom pani T. mu bolo auto zabavené, aj keď má riadne doklady od kúpy vozidla. Mal záujem o kúpu vozidla, našiel vozidlo VW Golf, čiernej farby diesel. Následne sa stretol s pani T. a pánom T., prezrel si auto, dohodli sa na kúpnej cene, išli k notárovi podpísať kúpne zmluvy, vyplatil im peniaze a išiel domov. Potom prišla polícia a zabavila mu auto.
Z evidenčnej karty vozidla zo dňa 26. 10. 2010 (na čl. 65 ČVS: ORP-1040/OEK-PD-2010) vyplýva, že vlastníkom a držiteľom motorového vozidla Volkswagen Golf, EČ G. je Anna T., narodená XX. X. XXXX.
Z Uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Prievidza ČVS: ORP1040-/OEK-PD-2010 zo dňa 6. 4. 2011 vyplýva, že vec motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf EČ G. ktoré bolo dobrovoľne vydané osobou X. X. pre účely trestného konania dňa 26. 10. 2010 vyšetrovateľovi PZ ukladá do úschovy Okresného súdu Prievidza.
Žalobkyňa sa v konaní domáha dvoch určení a to, že kúpno-predajná zmluva zo dňa 26. 10. 2010, ktorú uzavreli účastníci je neplatná; že žalobkyňa je vlastníkom motorového vozidla zn. VW Golf 1,9 TDI, EČ G..
Podľa ustanovenia § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP ) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V danom prípade sa súd najskôr zaoberal otázkou, či má žalobkyňa na požadovaných určeniach naliehavý právny záujem (keďže jej žaloba v tejto časti je z hľadiska procesnej povahy žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.), pričom dospel k záveru, že tomu tak je v časti požiadavky na určenie vlastníckeho práva, pretože určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná na tú skutočnosť, že žalobkyňa nemôže dosiahnuť prípadné zmenu ohľadom vlastníctva predmetného motorového vozidla, nakoľko na motorové vozidlo si uplatňuje vlastnícke právo aj žalovaný. Prípadný pozitívny výrok súdu v tomto konaní by odstránil túto právnu neistotu a neurčitosť v právnom postavení žalobkyne a v tom je daný jeho naliehavý právny záujem. Na strane žalobkyne vystupuje a je vecne legitimovaná žalobkyňa ako vlastníčka predmetného motorového vozidla, ktorá sa domáha ochrany svojho práva vlastníckeho práva proti žalovanému. Pokiaľ ide o požiadavku na určenie neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 26. 10. 2010, v tejto časti súd nemal preukázaný naliehavý právny záujem, keď posúdenie prípadnej neplatnosti kúpnej zmluvy súd posudzoval ako predbežnú otázku v rámci rozhodovania o návrhu v časti určenia vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému motorovému vozidlu. S poukazom na uvedené súd návrh v časti určenia neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 26. 10. 2010 ako nedôvodný zamietol.
Ohľadom posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne súd viedol dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedka P. T., ako aj listinnými dokladmi, keď mal preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca podpísala dňa 26. 10. 2010 predmetnú kúpnu zmluvu, pričom jej syn P. T. bol žalobkyňou splnomocnený na podanie inzerátu ako aj úkon smerujúcich k stretnutiu so záujemcom o kúpu a dojednanie podmienok zmluvy. Zároveň má súd preukázané, že dňa 9. 8. 2010 bolo žalobkyňa ako držiteľka zapísaná do evidencie motorových vozidiel. Z výpovede svedka P. T. vyplynulo, že pre svoju matku žalobkyňu zabezpečil predmetné motorové vozidlo, ktoré opravil a následne zabezpečoval jeho predaj žalobkyňou žalovanému.
Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony
Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho súdneho poriadku vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.
Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145, § 479, § 589 a § 701 ods. 1 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 26. 10. 2010 vyplýva, že ju uzavreli účastníci konania s predmetom zmluvy osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf EČ G., dohodnutá kúpna cena 10 100 eur. Napriek tvrdeniu žalovaného, že žalobkyni odovzdal kúpnu cenu bol uznaný za vinného z prečinu podvodu a odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 1T/114/2011-134 zo dňa 9. 5. 2012. Naopak žalobkyňa, a na jej podporu aj svedok B. T., tvrdila, že kúpna cena jej nebola žalovaným zaplatená. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti a stotožňuje sa s tvrdeným žalobkyne, čl. 3 predmetnej kúpnej zmluvy, pričom písm. a) a b) a skutočnosti uvádzaný si navzájom odporujú, keď podpisom zmluvy, mala žalobkyňa potvrdil prevzatie kúpnej ceny, a zároveň kúpna cena mala byť vyplatená až po podpise, t. j. najskôr bola zmluva podpísaná a teda už bolo prehlásené prevzatie kúpnej ceny, avšak k vyplateniu mal predchádzať podpis zmluvy, čo je nelogické a časovo nezrealizovateľné. S poukazom na rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 1T/114/2011-134 zo dňa 9. 5. 2012, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu podvodu, mal sú za preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca uzavrela a podpísala kúpnu zmluvu zo dňa 26. 10. 2010 v omyle, keď predpokladala, že žalovaný ako kupujúci zaplatí dohodnutú kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktoré mu riadne odovzdala, pričom žalovaný tento omyl vyvolal s tým, že nemal úmysel zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Žalobkyňa teda urobila právny úkon v omyle, ktorý bol vyvolaný žalovaným, ktorému bol tento určený. Súd si otázku platnosti kúpnej zmluvy posúdil ako predbežnú otázku a mal za to, že kúpna zmluva je v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka neplatná a teda žalobkyňa je stále vlastníčkou predmetného motorového vozidla. Súd považoval návrh v časti určenia vlastníckeho práva za dôvodný, a preto v tejto časti návrhu vyhovel a určil požadované určenie vlastníctva.
Žalobkyňa zobrala návrh v časti sumy 927 eur späť a v tejto časti navrhla konanie zastaviť.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví, ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne a súhlasu žalovaného postupom súdu v zmysle ustanovenia § 101 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie v časti sumy 927 eur zastavil.
Predmetom konania v časti požiadavky na zaplatenie zostala suma 3.320,50 eur, ktorá pozostáva zo sumy 100 eur + 100 eur + 500 eur + 108,50 eur + 2512 eur.
Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Súd je podľa ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka v občiansko-súdnom konaní viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je viazaný aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia, predpokladanou trestným zákonom. Zároveň je
civilný súd viazaný zistením trestného súdu aj vtedy, keď ide o súkromnoprávne nároky kohokoľvek a proti komukoľvek odvodené od trestného činu, ktorého sa týka odsudzujúci rozsudok.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky, ods. 2 odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí väčšiu škodu.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Trestného zákona prečin je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa ustanovenia § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa ustanovenia § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Tieto pojmy sú vymedzené v ustanovenia Trestného zákona tak všeobecne, že ich možno použiť v celom právnom poriadku, teda aj občianskom práve.
Podľa ustanovenia § 42 Občianskeho zákonníka ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, bez ohľadu na to, či ide o osoby fyzické alebo osoby právnické a povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosťou právnou. Pod tento pojem je subsumovaná požiadavka dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv, ako aj požiadavka takého konania, ktoré nemá za následok vznik škôd na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Právna povinnosť vyplývajúca z ustanovenia má charakter generálnej prevencie. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415, treba vyvodiť, že neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím. Ustanovenie § 415 ukladá totiž povinnosť každému; všeobecná prevenčná povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov, teda nielen na škodcu, ale i na toho, komu riziko vzniku škody hrozí. Porušenie prevenčnej povinnosti samotným poškodeným môže zakladať jeho spoluzavinenie na vzniku škody (§ 441 OZ), pretože je povinnosťou každého chovať sa tak, aby nespôsobil škodu, a to nielen ve vzťahu k ostatným ale aj voči sebe samému.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: a) protiprávny úkon, t. j. porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, b) spôsobenie škody t.j. ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, ktoré má subjektívny charakter a znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode a môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri absencii ktoréhokoľvek predpokladou vzniku občianskeho právnej zodpovednosti, zodpovednosť neprichádza do úvahy. Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. V predmetnom spore súd okrem iného riešil zodpovednosť žalovaného v súvislosti so škodou, ktorá vznikla žalobkyne v súvislosti s predmetným motorovým vozidlo, ktorého bola vlastníčkou. V danej veci nie je daná osobitná zodpovednosť a zodpovednosť žalovaného posudzoval súd podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy subjektívnej zodpovednosti s prezumovaným zavinením. Na rozdiel od predpokladov a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody a c) príčinná súvislosť, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má subjektívny charakter. Aj tu platí všeobecne predpokladané (presumované) zavinenie s možnosťou vyvinenia sa v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď zodpovedná osoba preukáže, že škodu nezavinila, prípadne si ju spôsobil sám poškodený alebo tretia osoba, alebo že vznikla náhodou, ku ktorej sám nevytvoril podmienky. Zo skutkových okolností má súd za to, že žalobkyňa preukázala zavinenie žalovaného na vzniknutej škode, keď rozsudkom súdu č. k. 1T/114/2011-134 zo dňa 9. 5. 2012 bol žalovaný uznaný za vinného, že „dňa 26. 10. 2010 v presne nezistenom čase a mieste uzavrel v Prievidzi kúpno-predajnú zmluvu predmetom, ktorej bol predaj osobného motorového vozidla značky VW Golf 1,9 TDI EČ G. s predávajúcou S. T. za kúpnu cenu 10 100 eur, pričom v zmluve sa zaviazal predávajúcej zaplatiť kúpnu cenu v hotovosti do rúk predávajúcej ihneď po podpise kúpnej zmluvy, kúpnu cenu nevyplatil, jej vyplatenie odkladal pod zámienkou, že vozidlo si dal preveriť svojmu známemu, kde je potrebné počkať na jeho odpoveď a následne využil nepozornosť predávajúcej S. T. a s vozidlom ušiel bez zaplatenia, čím spôsobil S. T. škodu vo výške 10 100 eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. A teda konajúci súd je v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný rozhodnutím v trestnom konaní nielen v tom, že žalovaný spáchal prečin podvodu ale aj viazaný aj právnou kvalifikáciou a aj formou zavinenia.
Jedným zo základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je i príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Občiansky zákonník príčinnú súvislosti bližšie nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí) v rámci, ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi porušením povinnosti predchádzať škodám a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Zodpovednosť nemožno ale urobiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny a následku, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná t.j. bezpečne zistená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Aj v súvislosti s uvedením má súd za to, že zo strany žalobkyne bola preukázaná príčinná súvislosť, ktorú nemožno len predpokladať, medzi konaním žalovaného a škodou vzniknutou žalobkyni na predmetnom motorovom vozidla, nákladov na vypracovanie znaleckého posudku, úhradu poistného, právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktorá vyplýva, aj zo záverov trestného rozsudku, ktorými je konajúci súd viazaný. Súd má za to, že žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaný jej spôsobil škodu, ktorej náhrady škody sa v tomto konaní domáha a konanie žalovaného bolo dokázané aj v trestnom
konaní, v rámci ktorého bol žalovaný uznaný za vinnú práve za skutok, ktorý sa týkal predmetného motorového vozidla.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať.
Pokiaľ ide o škodu, žalobkyňa ju vyčíslila sumou 3320,50 eur, ktorá pozostáva zo sumy 100 eur + 100 eur + 500 eur + 108,50 eur + 2512 eur, pričom s nárokom na náhradu škody bola žalobkyňa rozsudkom 1T/114/2011-134 odkázaná na občiansko-právne konanie. Za účelom preukázania výšky škody žalobkyňa predložila do spisového materiálu príjmové pokladničné doklady a to na sumu 100 + 500 eur spolu 600 eur, ktoré zaplatila na právne zastupovanie ako poškodenej v trestnom konaní, doklad o uzavretí povinne zmluvného poistenia zo dňa 9. 8. 2010 na predmetné motorové vozidlo a zaplatení poistného 108,50 eur. Na preukázanie sumy 2512 eur ako náhrady škody predložil znalecký posudok č. 27/2013, vyplýva, že ku dňu 1. 10. 2013 malo predmetné motorové vozidlo všeobecnú hodnotu 7588 eur a zároveň predložil doklad o úhrade sumy 100 eur za vypracovanie predmetného znaleckého posudku. Predmetný znalecký posudok súd považoval za písomný dôkaz, ktorý žalovaný nerozporoval, nakoľko v konaní nebol aktívny. Súd sa teda so zistenou hodnotou motorového vozidla 7588 eur stotožnil a stotožnil sa aj s výpočtom škody, a to od sumy 10 100 eur, ktorú si účastníci konania dohodli ako kúpnu cenu dňa 26. 10. 2010 bola odpočítaná žalobkyňou suma 7588 eur, a škoda predstavuje 3320,50 eur, ktorá žalobkyni vznikla v súvislosti s konaním žalovanému, ktoré bolo jednoznačne preukázané a právne kvalifikované ako prečin podvodu a to rozsudkom 1T/114/2011-134 zo dňa 9. 5. 2012 a v tejto časti súd návrhu žalobkyne vyhovel.
V tomto prípade dôkazné bremeno niesla žalobkyňa, ktorá bola povinná preukázať nielen vznik škody, ale aj porušenie povinnosti žalovaným, jeho zavinenie a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody ako protiprávnym následkom takéhoto porušenia povinnosti, keď žalobkyňa dôkazné bremeno ohľadom predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka uniesla, preto súd návrhu v časti žalovanej sumy vyhovel a to v sume 3320,50 eur. Pokiaľ ide o žalovaného a jeho prípadnú obranu v konaní, žalovaný napriek tomu, že mu žalobný návrh bol doručený zostal v konaní nečinný, vo veci sa nevyjadril vôbec a teda sú vychádzal z tvrdení žalobkyne ako aj z predložených dôkazov ale aj zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/114/2011.
Podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Z dôvodu, že žalovaný sa svojím konaním dopustil úmyselného trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona (za čo bol právoplatne odsúdený súdom v trestnom konaní) neprichádzalo do úvahy použitie zmierňovacieho ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka¸ ktoré uvedené zníženie v prípade úmyselne spôsobenej škody vylučuje, a preto sa súd nezaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v súvislosti so zisťovaním možnosti primeraného zníženia škody.
Na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia rozhodol súd tak ako je uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím žalobkyne, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Žalobkyňa vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobkyňou, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ). Žalovaný svoje práva účastníka konania nevyužil a zostal nečinným.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.