Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11Cpr-4-2012.pdf
PDF · 129.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľa: E.. E. S., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. X, J., zast. JUDr. Danielom Malikom, advokátom so sídlom Rázusova 4213/3, Martin, proti odporcovi: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/ b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. MGA IURIS s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pri starej prachárni 10, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastupovania vo výške 485,56 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 27.03.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.01.2012 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná, a že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá.
Návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.01.1994 uzatvorenej medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu spol. Slovenský plynárenský priemysel, š.p. Bratislava vznikol medzi navrhovateľom a odporcom pracovný pomer. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú s dojednaným druhom práce - prev. montér plynovodov - obvodný montér s miestom výkonu práce Martin. Dňa 30.04.1998 bola medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu podpísaná dohoda o zmene pracovnej zmluvy 1/98 v zmysle ktorej sa dojednaný druh práce zmenil na pozíciu majster. Dňa 01.08.2003 bola medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu podpísaná dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy so zmenou v mieste výkonu práce - Prievidza. Dňa 30.01.2012 došlo medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer sa skončí dňa 31.01.2012. Navrhovateľ považuje dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.01.2012 za neplatnú, a to z dôvodu, že pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru u navrhovateľa absentovali v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka náležitosti právneho úkonu, a to sloboda a vážnosť. Okolnosti, ktoré predchádzali podpísaniu dohody a poznačili aj jej samotné uzatvorenia vrátane podpisu zo strany navrhovateľa boli výsledkom cieleného psychického nátlaku, a to bezprávnej vyhrážky zo strany odporcu ako zamestnávateľa, a to z nasledujúcich dôvodov:
Navrhovateľ sa na pokyn zamestnávateľa bez bližšieho oznámenia dôvodu dostavil do sídla zamestnávateľa. Za prítomnosti manažmentu spoločnosti, a to O.. S. H., O.. D. U., O.. H. H., H. P. a zamestnancov personálneho oddelenia, bol na navrhovateľa vyvíjaný intenzívny a neustály bezprávny nátlak, aby podpísal už vopred odporcom vyhotovenú, podpísanú a predloženú dohodu o skončení pracovného pomeru. Vyhrážky zo strany odporcu smerovali k podmienke, že ak navrhovateľ nepodpíše predmetnú dohodu, bude na neho zo strany zamestnávateľa podané trestné oznámenie, a to vychádzajúc z nepodložených skutočností o porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom, opierajúc sa o doručený anonym odporcovi.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 25.04.2012 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že zo správania navrhovateľa v čase uzatvorenia dohody, ale ani v čase, ktorý uzatvoreniu dohody predchádzal, nevyplývalo, že by túto dohodu uzatvoril s absenciou vážnosti vôle navrhovateľa. Navrhovateľ svoje tvrdenia ponecháva vo všeobecnej rovine bez toto, aby uviedol akúkoľvek skutočnosť, z ktorej by tvrdený nedostatok vážnosti jeho vôle vyplýval. Tvrdenie navrhovateľa o nedostatku vážnosti jeho vôle považuje odporca za účelové. Odporca nepopiera, že vnútornou pohnútkou odporcu smerujúcou ku skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom bolo predchádzajúce zistenie odporcu o porušovaní pracovnej disciplíny navrhovateľom. Odporca totiž vykonanou kontrolou zistil, že navrhovateľ opakovane a po dlhší čas porušoval pracovnú disciplínu, o čom bol navrhovateľ spolu s ďalšími dvoma zamestnancami oboznámený dňa 26.01.2012. Na stretnutí dňa 30.01.2012 nebol na navrhovateľa vyvíjaný žiadny nátlak, a už vôbec nie taký nátlak, ktorý by mal charakter bezprávnej vyhrážky. Na danom stretnutí pritom navrhovateľ potvrdil, že si uvedomuje vytýkané porušenie pracovnej disciplíny. Odporca navrhovateľovi na stretnutí prezentoval, že ak nedôjde ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, tak je pripravený skončiť s ním pracovný pomer výpoveďou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľa pritom odporca žiadnym spôsobom neobmedzoval v jeho rozhodovaní o tom, či dohodu o skončení pracovného pomeru podpíše alebo nie. Navrhovateľ nepochybne až po dôkladnom zvážení všetkých okolností dobrovoľne a slobodne prijal návrh odporcu na skončenie pracovného pomeru dohodou, a túto dohodu uzatvoril, čím prejavil túto svoju slobodnú vôľu. Samotný priebeh stretnutia, na ktorom navrhovateľ prijal návrh odporcu na skončenie pracovného pomeru dohodou, vyplýva aj zo záznamu z neho, ktorého priebeh potvrdil svojim podpisom aj navrhovateľ.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä návrhom, pracovnou zmluvou 1/94 zo dňa 11.01.1994, dohodou o zmene pracovnej zmluvy č 1/98 zo dňa 30.04.1998, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.2003, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.01.2012, vyjadrením odporcu k návrhu, zápisom z kontroly vykazovania prác, porovnanie GPS monitoring vozidiel a evidencia SAP + doklady, záznamom zo stretnutia zo dňa 30.01.2012, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka O.. S. H., E. U.Q., E. P., W. C., H. P., ako aj ďalšími listinami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 11.01.1994 uzatvoril právny predchodca odporcu s navrhovateľom pracovnú zmluvu č. 1/94, za základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal, že bude v pracovnom pomere u právneho predchodcu odporu na pracovnej pozícií "prev. montér plynovodov - obvodný montér", za čo sa právny predchodca odporcu zaviazal navrhovateľovi poskytovať mesačnú mzdu podľa platných mzdových predpisov. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou v dĺžke troch mesiacov, a s dňom nástupu do práce dňa 11.01.1994.
Dňa 30.04.1998 bola medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu podpísaná dohoda o zmene pracovnej zmluvy č. 1/98, v zmysle ktorej sa dojednaný druh práce zmenil na "majster."
Dňa 01.08.2003 bola medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy so zmenou v mieste výkonu - Prievidza.
Dňa 30.01.2012 došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, s tým, že pracovný pomer sa skončí dňa 31.01.2012.
Z listiny "zápis z kontroly vykazovania prác, porovnanie GPS monitoring vozidiel a evidencia SAK + doklady" zo dňa 26.01.2012 podpísanom navrhovateľom, E. P., I. B. I. O.. H. H. - vedúcim údržby LC Žilina, Poprad, vyplýva, že kontrolou zameranou na dátumy 28.10., 4.7., 23.11.2011 boli zistené nedostatky, spočívajúce v tom, že posádka vozidla T. p. E.. P. a p. I.. B. bola nakupovať v obchode s inštalačným materiálom, a to v dňoch 28.10., 4.7. a 23.11.2011. Pomáhala tento materiál nakladať 4. a 7.11.2011 do súkromného vozidla. Pán E.. P. a p. B. na pokyn majstra p. E.. S. (navrhovateľa) sa 7.11.2011 zúčastnili na ul. Tehelnej pri vymiestňovaní plynomerov, bez objednávky a toho, aby sa práce fakturovali. Ako jedno z opatrení z uvedenej kontroly bolo uvedené, že nesúlad bude riešený podľa Zákonníka práca a internými predpismi spoločnosti SPP - distribúcia, a.s.
Zo záznamu zo stretnutia zo dňa 30.01.2012 v sídle odporcu podpísanom navrhovateľom, E. P., I. B., za zamestnávateľa - O.. D.. H., O.. E.. U., E.. O.. D. P., H.. H., za sekciu ľudských zdrojov - E.. W.. C., E.. H.. C., za POZ: H.. P. vyplýva, že navrhovateľ a pán P. sa dostavili na stretnutie na základe výzvy zamestnávateľa za účelom ich oboznámenia s pracovnoprávnymi dôsledkami výsledkov kontroly, a ktorá bola zameraná na vykazovanie prác zamestnancov údržby potrubných systémov Martin, porovnanie GPS monitoring vozidiel a evidencie SAP vrátane príslušných dokladov (objednávky, faktúry, pracovné listy) za dni 28.10., 04.07., 23.11.2011. Kontrolou sa zistilo, že zamestnanci pán P. I. H. B. v pracovnom čase na základe pokynu svojho priameho nadriadeného pána S. vykonávali iné práce ako vykázali zamestnávateľovi, tieto iné práce nesúviseli s plnením pracovných povinností vyplývajúcich im z pracovnej zmluvy, t.j. nevykonávali ich pre zamestnávateľa, využívali služobný automobil na nákup materiálu, ktorý nebol použitý pri plnení pracovných úloh, t.j. materiál bol použitý pri vykonávaní iných ako vykázaných prác. Zamestnávateľ nemá záujem ďalej zamestnávať zamestnancov, ktorí porušili pracovnú disciplínu týmto spôsobom a v danej intenzite a z tohto dôvodu navrhol odporca prítomným zamestnancom skončenie prac. pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Zamestnanci súhlasili s navrhnutým spôsobom skončenia prac. pomeru uvedomujúc si, že svojím konaním porušili závažne pracovnú disciplínu.
Právny zástupca pri svojom prednese na pojednávaní uviedol, že dôvod podaného návrhu spočíva v tom, že pri podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru neboli zo strany účastníkov daného úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ splnené náležitosti právneho úkonu nevyhnutné k jeho platnosti, a to konkrétne náležitosti vôle ako je vážnosť. Neplatnosť tohto právneho úkonu spôsobilo to, že navrhovateľ bol pri podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru vystavený zo strany odporcu nátlaku v tom, aby podpísal danú dohodu, inak bude zo strany zamestnávateľa podané na neho trestné oznámenie.
Navrhovateľ pri svojej výpovedi pred súdom uviedol, že na základe anonymného listu týkajúceho sa porušovania pracovnej disciplíny jeho podriadených, odporca začal preverovať služobné autá toto pracovníka, ktorý bol v anonyme uvedený. Prišiel za ním jeho vedúci O.. H. H. a preveroval túto skutočnosť. On dokladoval papiere, na základe čoho zistili, že pracovníci boli na odstraňovaní úniku plynu na danom odbernom mieste. Podľa papierov - príkazov práce, usúdil, že na danú prácu boli vyslaní na základe jeho pokynu. Vzhľadom k tomu, že na uvedenom odbernom mieste bol nájdený únik plynu, z hľadiska bezpečnosti navrhol, že by bolo vhodné premiestniť plynomery von. S majiteľom sa dohodli, že tento si kúpi materiál sám, lebo v Martine nemajú sklady na materiál, a oni vykonajú opravu. Opravy sa vykonali, túto činnosť nefakturovali, lebo sa tak dohodli z hľadiska bezpečnosti. Uvedené sa udialo v novembri 2011. Po tom, ako bol odporcovi doručený anonym, spolu s jeho podriadenými ho predvolali do sídla odporcu. Po príchode do zasadačky ho O.. H. vyzval, aby sa vyjadril k situácií s výmenou plynomerov. O.. H. mu oznámil, že riaditeľ O.. P. povedal, že majú s ním rozviazať pracovný pomer, a že pokiaľ sa nedohodnú, tak podajú na neho a jeho podriadených trestné oznámenia. Bol rozrušený, nevedel, ako má reagovať, preto dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal. Podľa neho však dohoda nebola uzatvorená v súlade so zákonom. Nikdy nebol napomenutý pokiaľ ide o porušovanie pracovnej disciplíny, úlohy mal vždy splnené. Dohodu považuje za účelovú.
Svedok O.. S. H., zamestnaný u odporcu vo funkcií riaditeľ sekcie údržby a merania, pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že po tom, ako bol na generálne riaditeľstvo doručený anonym, postúpil ho na prešetrenie vedúcemu lokálneho centra v Žiline H.. H., ktorý po vykonanej kontrole zistil nedostatky, ktoré boli spísané v zázname podpísanom aj navrhovateľom. Na záver zápisu bolo konštatované, že ďalšie kroky budú realizované v zmysle Zákonníka práce. O týchto zisteniach informoval vedenie spoločnosti odporcu. Bolo konštatované, že sa jedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny, a záver bol prijatý v tom smere, že príslušným pracovníkom bude udelená výpoveď. Zároveň bolo dohodnuté, že vzhľadom k tomu, že išlo o dlhoročných zamestnancov, aby v budúcnosti nemali problémy s hľadaním zamestnania, bola im ponúknutá možnosť odísť dohodou. Z tohto dôvodu sekcia ľudských zdrojov odporcu zorganizovala stretnutie v sídle odporcu. Na stretnutí oboznámil prítomných vrátane navrhovateľa s výsledkami kontroly, a vysvetlil im, prečo je pre odporcu neakceptovateľné ďalšie zotrvanie navrhovateľa v pracovnom pomere. V písomných vyhotoveniach boli pripravené dva typy listín, jedným bola dohoda a druhým bola výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ podľa neho reagoval celkom pokojne, nežiadal žiadny čas na rozmyslenie ani na možnosť poradiť sa s niekým. Po jeho vysvetlení sa vyjadril, že berie možnosť dohody. Na rokovaní ešte prítomným vysvetlil, že pokiaľ pristúpia na dohodu, nepôjdu do hlbších šetrení prác, pretože dosiaľ bolo preverených len 4 - 5 dní. Potom ako navrhovateľ dohodu podpísal, sa rozlúčili, podali si ruky a navrhovateľ opustil zasadačku. Následne napísal oboznámenie pre pracovníkov údržby, kde ich upozornil na potrebu dodržiavania pracovnej disciplíny.
Svedok E. U., manažér zástupca riaditeľa sekcie, pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že po preverení skutočností v anonyme, dňa 24.01.2012 prebehlo stretnutie medzi navrhovateľom a dvoma ďalšími montérmi v Martine na jednej strane a ním a priameho nadriadeného montérov na strane druhej, kde boli zamestnanci požiadaní o vysvetlenie nezrovnalostí, ktoré boli identifikované kontrolou. Relevantné vysvetlenie, z ktorého by vyplývalo, z akého dôvodu zamestnanci pracovali na cudzom zariadení bez faktúry, pracovného príkazu ani vysvetlenie z monitoringu vozidla o reálnom mieste výkonu práce, nedostali. Z tohto stretnutia bol urobený zápis, ktorý bol posunutý do sídla odporcu na určenie ďalšieho postupu. Na stretnutí v sídle odporcu za prítomnosti navrhovateľa a p. P., H. H. informoval zamestnancov, že má pripravené ukončenie pracovného pomeru podpísané generálnym riaditeľom, a to formou dohody ako aj formou výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Informoval ich taktiež, že zamestnávateľ v prípade rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa bude pokračovať v preverovaní skutočností uvedených v anonyme. Následne bola ponechaná možnosť navrhovateľovi vybrať si jednu z foriem skončenia pracovného pomeru. Verbálne nebol na navrhovateľa spôsobený žiaden nátlak, skôr išlo o atmosféru, keď na jednej strane sedelo vedenie a na druhej zamestnanci. Vyhrážky typu, že ak nepodpíšu, bude to pre nich znamenať trestné stíhanie neboli. Zamestnávateľ ani nemal ešte vyčíslenú škodu, ktorá takýmto správaním odporcovi mohla nastať, a bez takýchto skutočností podanie trestného oznámenia by bolo bezvýznamné.
Svedok E. P., pred súdom uviedol, že v čase, keď bol zamestnaný u odporcu ako montér, bol navrhovateľovi podriadený. Pracovný pomer u odporcu skončil z tých istých dôvodov ako navrhovateľ. Spolu s navrhovateľom išiel na stretnutie do sídla odporcu, kde bolo viac zástupcov na strane odporcu. Pán H. im obom povedal, že buď na nich dajú trestné oznámenie alebo podpíšu dohodu. Zostal nemilo prekvapený, rozrušený, odišiel na chvíľu na chodbu, o chvíľu pre neho prišiel p. H., aby išiel naspäť. Predložili mu nejaký papier, ktorý ani nečítal. Doteraz nevie, prečo ho prepustili, nemal ani jednu čiernu jazdu. Pokiaľ ide o anonym, nikto nič neriešil, nezisťoval, a oni sa nemali ako obhájiť. Čo sa týka reakcie navrhovateľa, aj on bol zaskočený, nenachádzal slov, obaja ostali ako obarení.
Svedkyňa W. C., zamestnaná u odporcu ako špecialista pre pracovnoprávne vzťahy pri svojom výsluchu uviedla, že bola osobne prítomná na stretnutí v sídle odporcu. Pripravovala podklady na dané stretnutie, pričom konanie navrhovateľa bolo vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dôsledkom tohto porušenia malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru, na toto malo byť stretnutie zamerané. Podklady boli výpoveď z dôvodu, pre ktorý možno skončiť pracovný pomer a dohoda o skončení pracovného pomeru. Celé stretnutie viedol riaditeľ sekcie p. H., ktorý ho viedol na profesionálnej úrovni, vysvetlil dôvod stretnutia, povedal dôvod, že bola vykonaná kontrola, výsledkom kontroly bolo, že navrhovateľ a jeho dvaja podriadení robili prácu, ktorá nebola fakturovaná cez zamestnávateľa a
využívali k tomu služobné vozidlo. Oboznámil ich s tým, že zamestnávateľ to považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je tam daný výpovedný dôvod s tým, že zamestnávateľ má vôľu skončiť s týmito zamestnancami pracovný pomer, avšak vzhľadom na odpracované roky im dáva možnosť skončiť pracovný pomer dohodou. Bolo povedané, že keď nepodpíšu dohodu, dostanú výpoveď, nakoľko tam bola tá alternatíva jasná. Nespomína si, že by sa tam dávali nejaké vyhrážky. P. P., odišiel z miestnosti, navrhovateľ tam ostal sedieť, k veci sa nejakým spôsobom nevyjadril, bola mu predložená dohoda, ktorú si mohol prečítať. Navrhovateľ a p. P. podpísali dohody, podpísali aj záznam o stretnutí. Navrhovateľ sa nevyjadroval ani poznámkou, javil sa mu uzrozumený s tým, čo sa deje. Nepripravovala žiadne trestné podania. Trestnoprávne veci nerieši, ale nikto jej nič takéto nehovoril. Po podpise dohody sa stretnutie skončilo, pričom tam nedošlo k nejakým slovným atakom.
Svedok H. P., zamestnaný u odporcu ako technik BOZP, zároveň vykonávajúci funkciu predsedu podnikového výboru SPP, distribúcia plynárenského odborového zväzu odporcu, pri svojej výpovedi uviedol, že si ho asi dve hodiny pred stretnutím s navrhovateľom a p. P. zavolal p. O.. H.. V miestnosti boli aj O.. H., O.. U., H.. C.. Informovali ho o probléme, ktorý išli riešiť - porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom a ďalšími dvomi zamestnancami, ukázali mu anonymný list, ktorý upozorňoval na problémy - výkon práce načierno navrhovateľom a jeho podriadenými. Predložili mu dokumentáciu - výstupy z GPS vozidiel a kolegovia navrhovateľa vykonali porovnanie údajov z anonymu, GPS a výkazov práce zo SAP, tam bolo zreteľné, že tie časy, ktoré udával anonym boli vykázané vo vozidlách GPS. Za základe toho, jemu ako predsedovi odborov zanikli akékoľvek argumenty, aby mohol chrániť týchto zamestnancov, pretože na základe predložených dôkazov musel priznať, že ide o porušenie pracovnej disciplíny. Keby mal jediný záchytný bod, tak ho použije, aby ich ochránil. H.. H. I. H.. C. sa spýtal, čo chcú s uvedeným robiť. Dostal od nich odpoveď, že majú pre nich pripravené dve alternatívy a to skončenie pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou. Následne sa premiestnili do zasadačky riaditeľa, kde boli zavolaní aj zamestnanci p. S. I. H.. P.. Tretí zamestnanec neprišiel, asi bol PN. Počas rokovania sa k ničomu nevyjadroval. Celé stretnutie viedol p. H. I. H.. C., vstupoval tam do toho aj p. U.. Zamestnancom bolo povedané čo spôsobili, ako porušili pracovnú disciplínu. Zo strany zamestnávateľa im boli dané možnosti skončenia pracovného pomeru a to dohodou alebo výpoveďou. Pán H. im vysvetľoval všetky okolnosti. Detaily si nepamätá a nevie, či sa hovorilo aj o trestnoprávnom podaní. Zamestnanci si zobrali čas na rozmyslenie, išli von. Pán S. povedal, že to berie na seba, že on ako manažér tam tých ľudí posielal. Zamestnanci mali možnosť si vybrať medzi dohodou a výpoveďou. Dohoda bola ponúknutá navrhovateľovi ako alternatíva lepšieho riešenia. Navrhovateľ mal možnosť porozmýšľať o tom, či dohodu podpíše. Čo sa týka reakcie navrhovateľa na stretnutí, ten sa mu zdal zaskočený. V prvom momente nevedel, že anonym bol konfrontovaný s ďalšími dokumentmi, následne povedal, že to berie na seba.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 18 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
Podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce (platného a účinného v čase skončenia pracovného pomeru), ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody
skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce (platného a účinného v čase skončenia pracovného pomeru), neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce (platného a účinného v čase skončenia pracovného pomeru), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Vzhľadom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere s odporcom uzatvorenom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.01.1994 na dobu neurčitú, v pracovnej pozícií majster. Rovnako nebolo sporné, že navrhovateľ podpísal dňa 30.01.2012 dohodu o skončení pracovného pomeru u odporcu bez udania dôvodu s tým, že pracovný pomer sa mal skončiť dňa 31.01.2012
Navrhovateľ sa v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote obrátil na súd s návrhom na určenie neplatnosti predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.01.2012 a tvrdil, že pri jej uzatváraní absentovali základné náležitosti právneho úkonu, a to sloboda a vážnosť, nakoľko bol naňho vyvíjaný zo strany odporcu cielený psychický nátlak a bezprávna vyhrážka, aby podpísal už vopred odporcom vyhotovenú dohodu o skončení pracovného pomeru. Vyhrážky zo strany odporcu smerovali k podmienke, že ak navrhovateľ nepodpíše predloženú dohodu, bude naňho odporcom podané trestné oznámenie. Malo ísť o intenzívny nátlak odporcu, vychádzajúci z nepodložených (na základe anonymného podania) skutočností o porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom, ktorých sa nedopustil.
Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Návrh, aby pracovný pomer bol rozviazaný dohodou, podáva buď zamestnanec alebo zamestnávateľ. Dohodu upravuje Zákonník práce ako vôľu oboch účastníkov pracovného pomeru ukončiť pracovný pomer, ak ich vôľa je zhodná, pričom pracovný pomer končí dňom, ktorý účastníci pracovného pomeru dohodli v dohode. Predmetná dohoda spĺňa formálne náležitosti, ktoré pre jej platné uzatvorenie vyžaduje Zákonník práce a v zmysle uvedeného by sa pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom skončil dohodnutým dňom, t. j. dňa 31. 01. 2012.
Súd sa ďalej zaoberal posúdením skutočností, či predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzatvorená pod psychickým nátlakom zo strany zamestnávateľa a či došlo ku skončeniu pracovného pomeru pod tlakom bezprávnej vyhrážky.
Zákonník práce v súvislosti s úpravou všeobecných náležitostí právnych úkonov odkazuje na úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku.
Právny úkon je platný, ak je urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru nebolo prejavom jeho slobodnej vôle (t.j. nepodpísal ju slobodne a vážne), potom jeho slobodu a vážnosť jeho vôle vylučuje iba priame fyzické donútenie, ktoré však odporca v konaní netvrdil, alebo bezprávna vyhrážka.
Právny úkon trpí nedostatkom slobody a vôle, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Vôľa je slobodná, ak konajúci má možnosť sám sa slobodne rozhodnúť.
Pri porovnaní oboch možností skončenia pracovného pomeru, ktoré boli ponúkané navrhovateľovi nie je možné úspešne vyvodzovať, že navrhovateľ konal v dôsledku tiesne vo svoj prospech, keď sa rozhodol predísť jednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a zvolil si možnosť skončiť pracovný pomer dohodou, teda spôsobom pre neho výhodnejším.
Podľa ustálenej súdnej praxe o bezprávnu vyhrážku jedná iba vtedy, ak osoba vykonávajúca psychický nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť (napr. hrozba ublíženia na zdraví, hrozba značnej škody a pod.), alebo sa vyhráža tým, čo by síce oprávnená urobiť bola, ale prostredníctvom vyhrážky si vynucuje niečo, k čomu vyhrážka použitá byť nemôže.
Súd nemal preukázané, že zo strany odporcu ako zamestnávateľa došlo k psychickému nátlaku a bezprávnej vyhrážke pri skončení pracovného pomeru smerom k navrhovateľovi. Túto skutočnosť nepreukázali ani výpovede svedkov.
Výpovede svedkov preukázali, že na stretnutí v sídle odporcu 30.01.2012 zástupcovia za odporcu, najmä p. H. navrhovateľovi uviedol, akého porušenia pracovnej disciplíny sa navrhovateľ dopustil, aké to má dôsledky, aké má alternatívy, avšak nijako nepreukázali psychický nátlak naňho spočívajúci v bezprávnej vyhrážke.
Nejde o bezprávnu vyhrážku, prípadne zneužitia výkonu práva na ujmu zamestnanca, ak zamestnávateľ pri rokovaní so zamestnancom (navrhovateľom) dôvodí tým, že podľa jeho názoru sú dané dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom ukončiť pracovný pomer, alebo aj tým, že vytkne zamestnancovi zistené nedostatky v plnení pracovných povinností alebo porušenie pracovnej disciplíny, pretože ide o právo zamestnávateľa (odporcu) vyplývajúce mu zo Zákonníka práce. Oznámením svojej pohnútky odporca hrozí tým, čo je oprávnený
urobiť. Zamestnanec má v prípade nesúhlasu s vytýkanými nedostatkami právo brániť sa spôsobom upraveným Zákonníkom práce, a to aj v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa. Prípadnú obavu navrhovateľa z možnosti prípadnej výpovede zo strany zamestnávateľa nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku odporcu, ani za okolnosť zakladajúcu neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru.
Pokiaľ ide o údajnú hrozbu navrhovateľa zo strany odporcu možnosťou trestného stíhania navrhovateľa súd má za to, že v konaní k takejto vyhrážke zo strany zástupcov navrhovateľa nedošlo. Túto skutočnosť tvrdil len navrhovateľ a svedok E. P., avšak ostatní vypočúvaní svedkovia H.. H., E.. U., W.. C. I. H.. P. túto skutočnosť netvrdili. Z tohto dôvodu súd tak nemal nepochybným spôsobom preukázanú existenciu bezprávnej vyhrážku odporcu voči navrhovateľovi spočívajúcu v hrozbe podania trestného oznámenia v prípade nepodpísania dohody o skončení pracovného pomeru.
Súd má s poukazom na uvedené za to, že navrhovateľ právny úkon (dohodu o skončení pracovného pomeru) neurobil na základe nedostatku vôle, a teda v danej veci neboli splnené podmienky neplatnosti
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. Navrhovateľovo konanie pri podpisovaní predmetnej dohody o rozviazaní pracovného pomeru nebolo vynútené správaním sa druhého účastníka, a nedošlo tak pritom k absencii vážnosti jeho vôle pri vnútornej výhrade, tzv. mentálnej rezervácii, jednostrannej vedomej nezhode vôle a prejavu, keď konajúci má vo svojej vôle síce výhradu, ktorú však v právnom úkone neprejaví.
Súd ďalej prihliadal aj na obsah dohody, v ktorej na záver navrhovateľ i odporca prehlásili, že túto dohodu uzatvorili slobodne, vážne a bez omylu, jej prejav im je dostatočne zrozumiteľný a určitý, ich spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená, nekonali v duševnej poruche, dohodu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú.
Dôkazné bremeno v konaní spočíva na navrhovateľovi. Dôkazná povinnosť mu vyplýva z ust. 79 ods. 2 a § 120 ods. 1 O. s. p. Súd vo veci vykoná všetky dôkazy navrhnuté navrhovateľom (aj odporcom). Navrhovateľ súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že by bol k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru donútený zamestnávateľom (odporcom), preto bolo potrebné návrh pre neunesenie dôkazného bremena ako neopodstatnený zamietnuť.
Súd má s poukazom na uvedené za to, že navrhovateľ svojím prejavom vôle dňa 30.01.2012 urobil platný právny úkon - dohodu o skončení pracovného pomeru odporcom, ktorá z hľadiska príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a návrh na určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom stále trvá, zamietol.
Vzhľadom na to, že súd návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zamietol bolo potrebné taktiež zamietnuť návrh na určenie, že pracovný pomer medzi účastníkmi trvá.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávajú z:
1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 58,69 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 17.04.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 19.04.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 08.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
2/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 60,67 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 14.01.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť pojednávaní dňa 22.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 61,87 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 09.01.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
4/ Režijný paušál - 3 x 7,63 Eur + 2 x 7,81 Eur + 1x 8,04 Eur = 46,55 Eur
5/ DPH 20% zo sumy 404,63 Eur = 80,93 Eur
Trovy právneho zastúpenia predstavujúce spolu sumu vo výške 485,56 Eur súd priznal právnemu zástupcovi odporcu, nakoľko tieto boli ním vyčíslené správne a v súlade s vyhláškou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.