Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11S-3-2023.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Subarea
11S/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, Bratislava, korešpondenčná adresa: P.O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného právnym zástupcom: Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OOP3-2022/041734-002 zo dňa 08. 11. 2022, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09. 01. 2023, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10. 01. 2023 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2022/041734-002 zo dňa 08. 11. 2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Zlaté Moravce č. OU-ZM-OSZP-2022/000599-020 zo dňa 02. 08. 2022.
Predmetným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Zariadenie na zber a znehodnocovanie odpadov“ navrhovateľa FRADEX recycling s. r. o., Továrenská 3682/47, Zlaté Moravce s miestom realizácie v k. ú A. Y. sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca v samotnej žalobe navrhol s poukazom na § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok priznať správnej žalobe odkladný účinok, nakoľko okamžitý výkon alebo právne následky, najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na a iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Poznamenal, že konanie žalovaného voči žalobcovi má znaky šikanózneho výkonu práva, nakoľko svojím postupom žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu, pričom žalobca na nesprávnosť takéhoto postup žalovaného výslovne upozornil, pričom žalovaný napriek tomu postupoval tak ako je popísané vyššie, a teda šikanózne voči žalovanému.
Vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby (prípadne i odkladného účinku kasačnej sťažnosti), resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia v zmysle ustanovenia § 362 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí „závažná ujma na životnom prostredí“. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum
právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie.
Pri priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny súd okrem vyššie uvedených skutočností posudzovať princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgán, ktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne, a to až do chvíle, keď sa preukáže opak. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby v značnej miere prelamuje tieto princípy, nakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu odkladom jeho vykonateľnosti. V prípadoch ak správne orgány rozhodujú vo všeobecnosti a nie vo vzťahu k životného prostrediu, princíp je uplatňovaný správne. Správne orgány však zneužívajú princíp prezumpcie správnosti aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne spoliehajúc sa na princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov a na nazeranie ostatných orgánov verejnej moci na správne orgán spôsobom, ktorý im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. V danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému - v kontexte skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti (založený iba na formalistickej prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov) oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus mal žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
Prepäté, až formalistické bazírovanie správnych súdov na princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov spôsobuje v slovenskej aplikačne praxi známe nedostatky, a to v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľným verejným záujmom a jedným z dôvodov na priznanie odkladného účinku. Len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak žalované rozhodnutie sa právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné ale rozhodnutie sa ako zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nie je. Samotná citácia právnych predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitováním zákonnosti rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené preto prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí, ktorý je možné zjednodušene interpretovať ako zásadu v prípade pochybností v prospech životného prostredia.
Priznaním odkladného účinku správnej žalobe nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych výsledkov uvedených v § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca zároveň poukázal na § 189 cit. zákona, v zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdí, že správny súd má priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najväčšiu váhu. Ak totiž správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo žiadateľa, ďalšieho účastníka konania ani realizáciu zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj aplikujúc ústavnú zásadu vyvažovanie práv garantovaných Ústavou SR bola dôvodnosť a nutnosť priznania odkladného účinku v danom prípade riadne preukázaná.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05. 04. 2023, pričom uviedol, že okamžitým výkonom rozhodnutia prvostupňového orgánu nehrozí závažná ujma na životnom prostredí. Ak má žalobca podozrenie na závažnú ujmu na životnom prostredí, tak je jeho povinnosťou konkretizovať, v čom spočíva táto ujma. Už zo samotného účelu navrhovanej činnosti, ako aj z jednotlivých stanovísk dotknutých orgánov je zrejmé, že navrhovanou činnosťou
nedôjde k žiadnej ujme na životnom prostredí. Žalovaný nesúhlasil priznať správnej žalobe odkladný účinok, pretože nehrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, nakoľko priznanie odkladného účinku je v rozpore s verejným záujmom. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol súdu nepriznať správnej žalobe odkladný účinok.
4. Podľa § 184 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
Podľa § 188 vyššie citovaného zákona, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
5. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí, resp. opatrení. Odkladný účinok môže nastať zo zákona alebo na základe jeho priznania rozhodnutím správneho súdu. Podanie správnej žaloby však vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak nie je normatívne ustanovené inak. Ak správny súd zistí dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok vymedzených v § 185 písm. a) a b) SSP, rozhodne uznesením o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. V opačnom prípade správny súd návrh uznesením zamietne.
6. V predmetnej veci žalobca v samotnej žalobe zo dňa 09. 01. 2023, v ktorej sa domáhal preskúmania a zrušenia označeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 11. 2022, žiadal, aby súd priznal podanej žalobe odkladný účinok z vyššie uvedených dôvodov, ktoré uvádzal v podanej žalobe.
7. Odkladný účinok správnej žalobe podľa § 184 a nasl. SSP možno priznať len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v § 185 SSP, teda v prípade, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, alebo ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
8. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je teda výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je okrem iného stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca žiadny takýto stav, t. j. existenciu závažnej ujmy nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí žalobca uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby a niektorý z týchto dôvodov musí i riadne preukázať, čo v predmetnej veci žalobca neurobil.
9. Z právneho stavu vytvoreného žalobou napadnutým rozhodnutím podľa názoru súdu nevyplýva potreba dočasnej úpravy pomerov v správnom konaní. Žalobca, ktorý žiadal o priznanie odkladného účinku podanej žaloby, má jednak povinnosť tvrdenia dôvodov na priznanie odkladného účinku žaloby a jednak musí niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu i relevantným spôsobom preukázať, čo žalobca neurobil.
10. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý je súčasťou podanej žaloby a s pripojenými rozhodnutiami správnych orgánov, dospel k záveru, že tento návrh žalobcu nie je dôvodný, a preto ho v zmysle ust. § 188 SSP zamietol.
11. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (ust. § 439 ods. 2 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku).