Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/132/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lohnertovou v právnej veci navrhovateľa: L.. A. U., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpený právnym zástupcom Mgr. Ivanou Závackou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie: Medená 5, 811 02 Bratislava proti odporkyni: A.. S. U., A.., F.. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Marianou Kohútovou-Bérešovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie: Štefánikova 47, 811 04 Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľa, L.. A. U., D.. X.X.XXXX, H. N. F. XXXX/XX, XXX XX N. - D. O. a odporkyne A.. S. U. A.., F.. G., D.. XX.X.XXXX, H. N. F. XXXX/XX N. - Nové Mesto, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Bratislave I, zapísané v knihe manželstiev sobášnej matrike Obvodného národného výboru Bratislava I, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým Č. XXX rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 3.7.2013 sa navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a zároveň žiadal, aby maloletého H. U. zveril na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti a odporkyňu zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 50,-Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili po dvojročnej známosti z lásky a spoločne začali bývať po sobáši. Navrhovateľ pokladal manželstvo s odporkyňou za viac menej harmonické. Odporkyňa však navrhovateľovi oznámila, že pokladala manželstvo za rozvrátené už od obdobia konfliktov s matkou navrhovateľa, čo bolo asi po roku manželského spolužitia s matkou navrhovateľa, keď s ňou bývali v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ však toto obdobie nepokladal za neprekonateľnú krízu o to viac, že až po tomto období sa účastníkom narodil ich druhý syn. V priebehu manželstva sa odporkyňa stretávala s kolegami, alebo inými mužmi o ktorých navrhovateľovi uvádzala, že sú to iba kamaráti. V roku 2006 navrhovateľ nadobudol podozrenie, že odporkyňa má mimomanželský vzťah s kolegom, neskôr sa táto skutočnosť potvrdila. Odporkyňa pri konfrontáciách s navrhovateľom uviedla, že vzťahy s týmito mužmi nie sú intímne a vzťahy s nimi nepreruší. Navrhovateľ sa snažil s týmito

skutočnosťami vyrovnať, žil v presvedčení, že jeho vzťah s odporkyňou je opäť harmonický a to až do decembra 2010, keď zistil, že odporkyňa má mimomanželský vzťah s iným mužom. Navrhovateľ sa znova snažil o nápravu, pričom odporkyňa tvrdila, že intímny vzťah ukončila, nakoľko v tomto období obaja zvažovali rozvod, odporkyňa však trvala na tom, aby s prípadným rozvodom počkali až do plnoletosti mladšieho syna. Navrhovateľ v priebehu roka 2012 zistil, že odporkyňa mimomanželský

vzťah neukončila, minimálne v rovine telefonátov ho stále udržiavala, navrhovateľ prehodnotil svoj vzťah k odporkyni a nastalo u neho citové odcudzenie a manželský zväzok sa stal pre neho neúnosným. Navrhovateľ má v súčasnosti vzťah s inou ženou, ktorý začal vo februári 2013 ako dôsledok jeho rozvráteného vzťahu s odporkyňou. Vzťah s inou ženou nebol príčinou navrhovateľovho rozvratu manželstva, začal až po zistení navrhovateľa, že jeho manželstvo je trvale rozvrátené. V máji 2013 navrhovateľ informoval odporkyňu o skutočnosti, že chce formálne ukončiť manželstvo rozvodom, pričom odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, trvala na tom, že sa navrhovateľ chce rozviesť kvôli inej žene a o navrhovateľových tvrdeniach o odcudzení pre je nevery uviedla, že navrhovateľ je paranoidný a žiarlivý.

Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva písomne vyjadrila, s návrhom nesúhlasila, k dôvodom rozvratu vzťahu odporkyňa uviedla, že za najväčší problém vzťahu považuje chorobnú žiarlivosť navrhovateľa, ktorá časom prerástla až do chorobných predstáv. Tiež sa vyjadrila odporkyňa aj k navrhovateľovým tvrdeniam v ktorých odporkyňu obviňuje z intímnych stykov s inými mužmi. Tie odporkyňa rázne odmietla a uviedla, že sa nezakladajú na pravde. Napriek odporkyninej pracovnej vyťaženosti, prednášala na dvoch univerzitách a od roku 2006 začala pracovať aj ako poslankyňa, pociťovala zo strany navrhovateľa zvýšenú žiarlivosť. Navrhovateľ túto situáciu riešil uzatváraním sa do seba, nekomunikovaním ani s odporkyňou a ani s ich deťmi. Navrhovateľove žiarlivostné prejavy sa vystupňovali koncom roka 2012. Navrhovateľ sa ustavične snažil vybudovať voči odporkyni silné majetnícke a kontrolné vzťahy. Trval na tom, aby s odporkyňou mali len jeden účet a ten musel byť na jeho meno, s tým, že odporkyňa k nemu mala kartu, nemala však k účtu dispozičné právo. Ako ďalej odporkyňa uviedla nevidela toto fungovanie manželstva ako ideálne, ale snažila sa ho udržať s ohľadom na deti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24.06.1989 pred Obvodným národným výborom Bratislava I, u oboch išlo o prvé manželstvo, obaja účastníci sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na F. X. S. N. a z ich manželstva sa narodili už toho času plnoletý syn A., D.. XX.XX.XXXX, a plnoletý syn H., D.. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že na svojom návrhu na rozvod manželstva trvá a žiadal, aby mu súd v celom rozsahu vyhovel. V priebehu konania maloletý syn H.Š., D.. XX.XX.XXXX dosiahol plnoletosť a tunajší súd uznesením č. k. -42 zo dňa 26.11.2013 konanie v časti úpravy práv a povinností k maloletému (v tom čase ploletému) dieťaťu zastavil. Na doplnenie navrhovateľ uviedol, že pred manželstvom sa s odporkyňou poznal asi 4 roky, aktívne sa zblížili asi rok a pol pred uzavretím manželstva. Manželstvo uzavreli s odporkyňou z lásky, bez nátlaku. Určitý čas ich manželstvo bolo harmonické, avšak problémy ako sa navrhovateľ vyjadril začali vznikať po roku 2006 keď zistil, že odporkyňa udržuje viac než priateľské vzťahy s kolegami. V roku 2007 navrhovateľ zistil, že odporkynin vzťah s kolegom prerástol do viac ako štandardného vzťahu, pričom odporkyni urobil žiarlivostnú scénu, ktorej svedkom bol aj ich starší syn A.. Navrhovateľ v tom čase prvýkrát zvažoval odchod z domu. Odporkynin vzťah s kolegom vyvrcholil v decembri roku 2012, aj napriek spoločnej snahe s odporkyňou, navrhovateľ s odporkyňou sa o všetkom porozprávali, zvažovali viaceré alternatívy. Odporkyňa navrhla, aby sa rozviedli po plnoletosti ich druhého syna, avšak navrhovateľ sa rozvádzať nechcel, ako uviedol snažil sa byť k odporkyni pozorný viac ako predtým, ale mal na odporkyňu jednu požiadavku a to, aby svoj vzťah s kolegom ukončila a prestala sa s ním stretávať. Navrhovateľ pár mesiacov na to zistil, že odporkyňa sa aj naďalej s kolegom stretávala a odvtedy navrhovateľ dospel k záveru, že už nie je možné

- 59

manželstvo zachrániť. Na dopyt samosudkyne navrhovateľ uviedol, že, kým mal s odporkyňou jeden spoločný účet všetky náklady spojené s nákladmi na domácnosť sa uhrádzali zo spoločného účtu, odporkyňa na účet vkladala svoje výplaty, ale pred tromi rokmi si vytvorila vlastný účet, k nemu navrhovateľ prístup nemal. Ako ďalej uviedol odporkyňa od septembra 2013 neprispieva žiadnou sumou,

nakoľko sa stala nezamestnanou. Tiež navrhovateľ prispieva na svojich dvoch toho času plnoletých synov, hradí celú réžiu, čo predstavuje nájomné, stravu, telefóny, električenky na MHD, stravu v škole, telefón odporkyne, poistku osobného auta, ako sa vyjadril hospodárenie vedie tak, ako ho viedol predtým. Navrhovateľ taktiež uviedol, že vzhľadom na to, že návrh na rozvod podal dňa 3.7. 2013 a odporkyňa tvrdila, že má záujem na zachovaní manželstva, zo strany odporkyne neprišlo k žiadnemu ospravedlneniu, k žiadnej ľútosti ani k žiadnym krokom k záchrane vzťahu. Navrhovateľ sa s odporkyňou intímne nestýka od leta roku 2012 a aj vzhľadom na to, má už rok rok novú známosť a rozhodol sa pre rozvod manželstva. Na dopyt samosudkyne navrhovateľ uviedol, že odporkyňu si váži ako matku svojich detí, vždy si ju bude vážiť, nemá k nej negatívny vzťah, skôr neutrálny, avšak navrhovateľovi je ľúto čo sa stalo, k odporkyni stratil dôveru ako k partnerke a nevie si predstaviť žiť s ňou do budúcna.

Odporkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že zmenila svoj názor na zotrvaní v manželstve a s návrhom na rozvod manželstva súhlasí a na doplnenie uviedla, že rozvod vidí ako nevyhnutné riešenie, vzhľadom k tvrdeniam navrhovateľa, ale nesúhlasí s informáciami, ktoré predniesol navrhovateľ, ktoré sa týkali odporkyninho súkromného života, ako uviedla, žiaden milenecký pomer nemala. S navrhovateľom ich intímny vzťah bol v dezolátnom stave už niekoľko rokov a s návrhom na rozvod manželstva prišiel v marci roku 2013 navrhovateľ, ktorý sa priznal, že má partnerku a oznámil to odporkyni a deťom. Na dopyt samosudkyne sa odporkyňa vyjadrila, že žiadnu vážnu známosť nemá. Ako ďalej uviedla s navrhovateľom hospodária spoločne, celé manželstvo odporkyňa prispievala na spoločný účet na navrhovateľovo meno, pričom z tohto účtu sa hradili výdavky na byt, ako aj na ostatné výdavky na život. Odporkyňa disponentné právo k spoločnému účtu nemala, od marca 2013 navrhovateľ odporkyni zrušil kartu k spoločnému účtu, odporkyni zostala len debetná karta, ktorej znížil možnosť výberu na 250,- Eur za mesiac. Odporkyňa si neskôr založila svoj účet na ktorý jej chodila výplata, na spoločný účet, ktorým hospodárila s navrhovateľom plynuli odmeny, tiež financie z predaného rodičovského domu a z iných pracovných aktivít odporkyne, výplaty za 24 rokov z prednášania na vysokej škole, kde pôsobila ako pedagóg, časom jej však skončila zmluva a od marca roku 2013 odporkyňa poberá podporu v nezamestnanosti. Z účtu, ktorý si odporkyňa zriadila uhradila minuloročnú dovolenku, ktorou sa domnievala, že zmierni problémy, ktoré mala s navrhovateľom, taktiež uhradila kúpu kompletnej kuchynskej linky. Ako ďalej odporkyňa uvádza, predovšetkým to bola ona kto sa staral o deti, podporovala ich emocionálne a mentálne, nakoľko navrhovateľ sa plne venoval práci, chodil na služobné cesty. Ako sa na záver odporkyňa vyjadrila, nikdy počas manželstva nebola navrhovateľovi neverná, nemala žiaden mimomanželský pomer a tvrdenia zo strany navrhovateľa berie ako pošpinenie jej dobrej povesti.

Podľa Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa Zákon o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa nášho právneho poriadku sa v manželstve uplatňuje zásada rovnoprávnosti v manželských vzťahoch. Ak sa však neplní, môže mať za následok rozvrat manželstva a následne môže viesť k rozvodu manželstva.

Podľa Zákon o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa Zákon o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa Zákon o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa veta práva s poukazom na to, že v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, zo strany odporkyne jej právnej zástupkyne a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / , /.

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie zo strany navrhovateľa, jeho právnej zástupkyne, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma späť svoje predchádzajúce priezvisko.