Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37P-187-2012.pdf
PDF · 81.79 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/187/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
F. E., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka Y. E., rod. D. nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., N. XX, právne zastúpená C.. Jankou Chorvátovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Alexandra Rudnaya 23 a otec F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., N. 3, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o. so sídlom Žilina, Sládkovičova 13, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 33C 196/2008-64 zo dňa 26. 1. 2009 v časti určenie výživného v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/91/2009-98 zo dňa 30. 6. 2009 tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. sumou 168 € mesačne od 1. 4. 2012 do 31. 8. 2013 a sumou 192 € mesačne od 1. 9. 2013, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1. 4. 2012 do 31. 1. 2014 vo výške 894,84 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 27.4.2012 sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. F. na sumu 200 € mesačne od 1. 4. 2012.
Otec súhlasil so zvýšením výživného do sumy 180 € mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. Podľa § 62 Zákona o rodine (ZR)
- ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3 - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR:
- Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
- Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 33C 196/2008-64 zo dňa 26. 1. 2009, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 4 000 Sk (132,78 €) mesačne. Otec bol vtedy samostatne zárobkovo činnou osobou, jeho príjmy činili 193.881 Sk, výdavky 90.320 Sk. Matka bola zamestnaná s priemerným mesačným čistým príjmom 13.527 Sk. Žiaden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletý bol v prvom ročníku základnej školy, trpel na kožné problémy a ploché nohy, evidovaný bol tiež na gastroenterológii a krčnom, ušnom a nosnom oddelení. Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý nastúpil na druhý stupeň školskej dochádzky, prirodzenie vyrástol a začal aj aktívne športovať. Na strane rodičov došlo k zvýšeniu príjmových možností. Pri určovaní novej výšky výživného súd prihliadol na: a/ odôvodnené potreby mal. dieťaťa: Matka potreby maloletého vyčíslila v priemernej sume 420 - 480 €. Vzhľadom k tomu, že maloletý sa venuje basketbalu, floorbalu, je nutné mu zakupovať aj športové oblečenie. Platí sa mu poistné a ďalšie bežné potreby. Súd vyhodnotil, že v zásade sú uvedené výdavky maloletého nadpriemerné a je na matke, aby tieto zvážila a prispôsobila životnej úrovni rodičov. Maloletý je sledovaný alergológom, na ORL, a telovýchovným lekárom b/ schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca: Otec mal v čase od decembra 2010 do novembra 2012 živnosť pozastavenú, naďalej však pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti, kde dosahoval príjem 100 € mesačne. V roku 2011 mal príjem zo sprostredkovateľskej činnosti 12 000 € a výdavky 8 268 €. V roku 2012 jeho príjem činil 3 442 €. V roku 2013 jeho príjem z uvedenej činnosti dosiahol po odpočítaní DPH 2.000 €. Otec je oficiálne evidovaný ako vlastník motorového vozidla značky Renault Megane, rok výroby 1996 nepatrnej hodnoty, ktorý použil na splatenie stavanej skrine zakúpenej do jeho domácnosti. Otec býva so svojou družkou v spoločnej domácnosti v byte svojich rodičov. Naďalej otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. c/ porovnanie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, osobná starostlivosť o maloleté dieťa, zabezpečovanie jeho bytových potrieb, vývoj životných nákladov (§ 78 odsek 3 Zákona o rodine): Matka nadobudla v roku 2013 dvojizbový byt za kúpnu cenu 57.496,57 € vrátane parkovacieho miesta, pričom na zakúpenie bytu vzala hypotekárny úver s úrokovou sadzbou 2,99 % a mesačná splátka od decembra 2013 činí 233,73 €. Matka v súčasnosti nemá prostriedky na samostatné užívanie bytu, tento užíva jej brat, ktorý dovtedy býval so svojou rodinou, matkou a maloletým ako aj matkinou matkou v
trojizbovom byte. Súd vyhodnotil nadobudnutie nehnuteľnosti ako odôvodnený náklad matky, pretože má právo na samostatné bývanie pre seba a svojho syna na istú mieru súkromia; zodpovedá to jej životnej úrovni na základe jej príjmu. Pokiaľ aj v súčasnosti nemá prostriedky na to, aby v uvedenou byte bývala a znášala náklady s tým spojené, napriek tomu sa tým zlepšila bytová situácia v rodine. Matka je zamestnaná s priemerným čistým príjmom 700 €. Inú vyživovaciu nemá. Osobnú starostlivosť o maloletého v zvýšenej miere zabezpečuje matka, otec sa však synovi pravidelne venuje, vozí ho na tréningy a zápasy. Rovnako maloletého brána na dovolenku a výlety.
Vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zvýšenie výživného; z verejne dostupných zdrojov je súdu známe, že inflácia činila v roku 2008 - 3,9 %, v roku 2009 - 0,9 %, v roku 2010 - 0,7 %, v roku 2011 - 4,1%, v roku 2012 - 3,6 % a v roku 2013 - 1,4 %. Nakoľko podľa názoru súdu možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť zostali nezmenené a pri ostatnom rozhodovaní bolo výživné určené vo výške 40 % výdavkov vyčíslených matkou vo výške 333 €, súd uvedený pomer zachoval a výživné určil vo výške 40 % výdavkov, ktoré dosahovali 420 € do septembra 2013, keď maloletý nastúpil do 6. ročníka základnej školskej dochádzky a následne dosahovali sumu 480 €. Preto výživné určil od podania návrhu do konca augusta 2013 vo výške 168 € a následne vo výške 192 € mesačne. Súd poukazuje na to, že z jeho praxe mu je známe, že osoby pôsobiace v stavebníctve dosahujú hrubý príjem 1.000 € mesačne. Z uvedených platia odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne a menšie pracovné pomôcky. Súd má za to, že dosahovanie takéhoto príjmu je rovnako v možnostiach a schopnostiach otca, keďže nemá žiadne zdravotné ťažkosti a je v mladom veku.
Podľa § 160 ods.1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Nakoľko otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval, nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.4.2012 do 31.1.2014 činí 894,84 € (17 mesiacov x 35,22 € ako rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným 168 € a 5 mesiacov x 59,22 € ako rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným 192 €); tento bude otec povinný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Takúto dobu súd považuje za primeranú vzhľadom na to, že otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, vedenie konania o zvýšenie výživného mu bola známa dlhšie obdobie a teda mal dostatok času na to, aby si pripravil finančnú rezervu.
Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 163 O.s.p. k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.