Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30T/42/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci obžalovaných R. K. a spol., pre ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa , , na hlavnom pojednávaní dňa 9.1.2014 takto

rozhodol:

Obžalovaný: R. K., nar. X.X.XXXX O. G., trvale bytom G., G. Č.. XX, zamestnaný v spol. Voith s.r.o. Modranka,

je vinný, že

dňa 21.10.2011 v čase asi o 23:00 hod. v obci O. pred miestnym barom na námestí po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol poškodeného L. W., takým spôsobom, že ho najskôr udrel päsťou do oblasti po ľavým okom, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho udieral do tváre a pri snahe postaviť sa ho kopol do oblasti ľavej strany tváre a do oblasti hrudníka, v dôsledku čoho poškodený L. W. utrpel otras mozgu, zlomeninu jarmového oblúka vľavo, zlomeninu očnice vľavo, zlomeninu hornej čeľuste vľavo so zakrvácaním do prínosových dutín, krvnú podliatinu okolo ľavého oka, pomliaždenie očnej gule so zakrvácaním pod spojivku ľavého oka, pomliaždeninu chrbta, pomliaždeninu hrudníka na pravej strane, zlomeninu 10. a 11. rebra vpravo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 39 dní,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa ,

- prečin výtržníctva podľa .

Za to sa odsudzuje:

Podľa , s použitím §, ods. 2, a ods. 1 na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa sa obžalovaný zaväzuje do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť:

- poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Trnava, Halenárska č. 22, 917 02 Trnava náhradu škody vo výške 1.242,54 Euro,

- poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, Ul. V. Clementisa č. 24/A, 917 22 Trnava náhradu škody vo výške 325,90 Euro.

Podľa sa poškodený L. W. so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Obžalovaný G. O., nar. 24.1.1984, sa podľa spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava podanej na Okresný súd Trnava dňa 13.8.2013 pod sp. zn. -33 pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa , a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa , , na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 21.10.2011 v čase asi o 23:00 hod. v obci O.F.X. pred miestnym barom na námestí po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadli poškodeného L. W., takým spôsobom, že ho obžalovaný R. K. najskôr udrel päsťou do oblasti po ľavým okom, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho obaja obžalovaní udierali do tváre a pri snahe postaviť sa ho kopli do oblasti ľavej strany tváre a do oblasti hrudníka, v dôsledku čoho poškodený L. W. utrpel otras mozgu, zlomeninu jarmového oblúka vľavo, zlomeninu očnice vľavo, zlomeninu hornej čeľuste vľavo so zakrvácaním do prínosových dutín, krvnú podliatinu okolo ľavého oka, pomliaždenie očnej gule so zakrvácaním pod spojivku ľavého oka, pomliaždeninu chrbta, pomliaždeninu hrudníka na pravej strane, zlomeninu 10. a 11. rebra vpravo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 39 dní,

oslobodzuje, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Na obžalovaných R. K. a G. O. bola dňa 13.8.2013 prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava podaná na tunajšom súde obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa , a prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa , podľa na tom skutkovom a právnom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v oslobodzujúcej časti. Po preskúmaná obžaloby súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul oboch obžalovaných, poškodeného L. W., svedkov W. Š., Z.F.O. Š., V. Z., znalca MUDr. F. M.Á. a oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný R. K. na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby využil svoje právo a urobil vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania trestného činu, ktorý sa mu kladie vinu. Vzhľadom na postoj obžalovaného G.T.X. O., ktorý poprel spáchanie skutku súd rozhodol o neprijatí vyhlásenia obžalovaného K. o vine a vykonal dokazovanie v celom rozsahu, teda aj v otázke viny. Z následnej výpovede obžalovaného R. K. vyplynulo, že tento zhodne ako v prípravnom konaní priznal, že na mieste a čase uvedenom v obžalobe fyzicky napadol poškodeného L. W.. V podstate zhodne s obžalobou popísal aj priebeh a spôsob útoku na poškodeného s tým rozdielom, že neuviedol, že by poškodeného kopol do oblasti ľavej strany tváre a do oblasti hrudníka ako sa mu to kladie v obžalobe za vinu. Rovnako ako v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný G. O. celý čas, keď sa on bil s poškodeným L. W. stál za obžalovaným a do tejto bitky sa nezapájal. Poškodený bol v tom čase úplne opitý, mal problémy s rečou, aj s chôdzou. Obžalovaný K. mal v tom čase vypité dve alebo tri pivá, no opitý sa moc necítil. Udalosť si pamätá presne. Obžalovaný G. O. pil asi vínne striky, či mal jeden, dva alebo tri to už si presne nepamätá, ale nezdal sa byť opitý. Žiaden z obžalovaných nemal pred týmto incidentom s poškodeným nejaké spory.

Obžalovaný G. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedla zhodne ako v prípravnom konaní a popísal sitáciu predchádzajúci fyzickému konfliktu medzi obžalovaným R. K. a poškoeným L. W.

v podstate zhodne ako obžalopvaný K. s tým roziedolm, že obžalovaný K. mal poškodeného nikoľkokrát kopúť po tom, ako poškodený spadol na zem po úderoch päsťou. Neviem uviesť koľko bolo tých kopancov, určite ich nemohlo byť viac ako dva, tieto smerovali do oblasti brucha. Údery obžalovaného K. smerovali na tvár poškodeného, nevie, či išlo o údery zovretou päsťou alebo otvorenou rukou, lebo tam na mieste incidentu bola tma, nie je tam pouličné osvetlenie. Obžalovaný nevedel uviesť, či aj poškodený udrel obžalovaného K.. Poškodený W. bol v tom čase dosť opitý, videl, že sa tacká, mal problémy s rečou, plietol sa mu jazyk. Obžalovaný O.I.Č. vypil možno tri vínne striky, opitý nebol, obž. K. vypil niekoľko pív, opitý tiež nebol. Obžalovaný O. bol od obž. K. a poškodeného v čase keď sa bili vzdialený asi 4-5 metrov. Keď skončil fyzický incident, tak prišiel k poškodenému, videl, že má napuchnuté a podliate oko, mal aj krv na tvári, či boli nejaké zranenia na obž. K., , to si nevšimol. Keď sa táto potýčka skončila, tak s obž. K. išiel naspäť do baru a barmanke, resp. jej sestre, ktorá stála vedľa povedal, že vonku leží poškodený Mrva. Keď sa barmanka vrátila zvonka naspäť do baru, začala vykrikovať na R. K., že to posral a potom začal byť v bare chaos.

Poškodený L. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tom čase, keď došlo k incidentu sa on, i obaja obžalovaní nachádzali v bare vo O.. V tom čase, keď prišiel do baru mal nejaké pivá vypité, v bare vypil pár pív, bol teda pod vplyvom alkoholu. Odhadom vypil počas celého večera asi 10 pív. Obaja obžalovaní boli v bare už keď do baru prišiel, s tým, že tam boli pol hodinu až hodinu. Poškodený potom odišiel na toaletu, keď tam bol, tak tam prišiel aj obž. R. K.. Keď z toalety odchádzal, tak omylom zhasol, pričom K. tam ešte bol. Potom sa vrátil na svoje miesto k baru. Presnejšie to bolo tak, že keď vyšiel zo záchodu, tak zhasol a obž. K. začal vulgárne nadávať, tak to svetlo zažal a ospravedlnil sa mu. Počkal kým vyjde zo záchoda s tým, že zatiaľ bol pri bare, tam ho čakal a keď vyšiel zo záchoda, tak ho vyzval, aby išli von, teda aby si to išli vydebatovať. Na bitku ho nevyzval. Obž. K. povedal, že dobre, prvý z baru išiel poškodený, za ním išiel R. K. a za nimi G. O.. Nikto iný s nimi z baru von nešiel. Poškodený zišiel po schodoch dolu na chodník, otočil som sa, R. K. prišiel k nemu a začal ho biť päsťami do tváre. Mohli to byť 3-4 rany, potom spadol na zem a keď sa snažil postaviť a kľačal na kolenách a rukami sa opieral o zem, tak videl, ako k nemu prišiel obž. R. K. a dva-tri krát ho kopol do tváre. Vzápätí na to dostal kopance do rebier, ich počet si presne nespomína. Predpokladal, že tieto kopance do rebier mu dal G. O.I.Č.. Myslel si to preto, lebo si nedokázal predstaviť, žeby ho R. K. dokázal tak rýchlo obísť, teda prísť k menu z druhej strany a nevedel, prečo by ho mal kopať do rebier. Nevidel, žeby to bol G. O.O.L., ktorý by ho kopal do rebier, iba si to myslel. Potom obaja od neho odišli a našiel ho tam kamarát V. Z., ktorému povedal, že dostal bitku a potom ho kamarátka W. Š. odviezla do nemocnice. Pri bitke sa snažil obž. K. kopnúť, či sa mu to podarilo to už presne nevie. Zopakoval, že nevidel, žeby ho obž. G. O.O.L. nejako fyzicky napadol, teda udrel, kopol alebo podobne.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul i znalca z odboru zdravotníctva farmície, odvetvie chirurgia , traumatológia MUDr. F. M., ktorý podal v prípravnom konaní písomný znalecký posudok. Pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní sa znalec v plnom rozsahu pridržiaval písomného znaleckého posudku podaného v prípravnom konaní a v plnom rozsahu sa naň odvolal. Zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodený L. W. utrpel dňa 11.10.2011 viaceré zranenia, konkrétne otras mozgu, zlomeninu jarmového oblúka vľavo, zlomeninu očnice vľavo, zlomeninu hornej čeľuste vľavo so zakrvácaním do prínosových dutín, krvnú podliatinu okolo ľavého oka, pomliaždeninu očnej gule so zakrvácaním pod spojivku ľavého oka, pomliaždeninu chrbta, pomliaždeniu hrudníka na pravej strane, zlomeninu 10. a 11. rebra vpravo. Najvážnejším zranením bola zlomenina 10. a 11. rebra na pravej strane a zlomenina jarmového komplexu so zlomeninou čeľustných kostí na ľavej strane tváre. Zlomenina rebier si vyžaduje liečbu okolo 4 týždňov a viac, podľa toho akú prácu vykonáva postihnutý a zlomenina čeľuste, hornej čeľuste a jarmového oblúka je tiež okolo 4 týždňov. Poškodený bol pod vplyvom alkoholu, v krvi mal zistené 2,94 g/l (celkom zrejme išlo o chybu v písaní, správne malo byť uvedené mg/l). Skutočná doba jeho liečenia a PN bola 8 týždňov a 1 deň. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení poškodeného, znalec uvádza, že tieto vnikli najpravdepodobnejšie fyzickým napadnutím inou osobou. Znalec v tomto smere uvádza, že incident tak, ako ho popisuje poškodený by mechanizmami a intenzitou zodpovedá vzniknutým poraneniam. Je málo pravdepodobné, že viacnásobná zlomenina kostí hlavy by mohla byť spôsobená rukou alebo päsťou, bez prítomnosti predmetu v ruke. Ďaleko pravdepodobnejšie je, že tieto zlomeniny vznikli pri kopnutí do oblasti tváre. Zlomeniny rebier mohli vzniknúť aj údermi päsťou veľkej sily, ale aj kopnutím do tejto časti hrudníka. Kopnutie nemuselo byť také silné, kopnutím do hrudníka môže prísť k zlomenine viacerých rebier, závisí to aj od obuvi. K zlomenine jarmovému oblúku

a čeľuste uviedol, že toto zranenie mohlo byť spôsobené jedným priamym silným úderom do tejto oblasti, ale aj viacerými údermi. Muselo ísť o úder veľkej sily vzhľadom na to, že kosť bola zlomená na štyroch miestach. Pokiaľ by toto zranenia malo byť spôsobené úderom rukou, táto ruka by bola zrejme niečím vyzbrojená, napr. kľúčmi alebo boxerom. V prípade že nešlo o silovo trénovanú osobu, ktorej ruka je odolnejšia voči nárazu, zvyknutá na časté údery, možno predpokladať i poškodenie kosti ruky útočníka, resp. dokonca prasklinu alebo zlomeninu kosti ruky. Ak takéto zranenia u útočníka nevznikli, je pravdepodobnejšie, že zranenie mohlo byť spôsobené kopnutím nohou do oblasti okolo líca a tváre. Každé z týchto zranení (zlomenín kostí tváre a rebier) mohlo vzniknúť aj pádom, ale pokiaľ ide o zlomeninu rebier, musel by to byť pád tela poškodeného na nejaký predmet vyčnievajúci nad rovným povrchom. Obdobne je to i so zranením jarmového oblúka. Obe tieto zranenia nemohli vzniknúť pri jednom páde poškodeného, keďže zranenia sa nachádzali na opačných stranách tela. Znalec ďalej popísal početné obmedzenia poškodeného v bežnom spôsobe života, ktoré znášal následkom zranení.

Svedok V. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a popísal, že bol s poškodeným v bare, potom poškodený odišiel na záchod, k stolu sa nevrátil a potom svedka von zavolal a Z. Š.. Tak videl poškodeného ležať na zemi, bol zranený a svedkovi povedal, že dostal bitku (vulgárnym spôsobom). Priebeh tejto bitky svedok nevidel. Okrem toho, že poškodený mu povedal, že dostal bitku, viac k tomu, od koho dostal bitku nepovedal. Potom ho pomohol W. Š. odviesť do nemocnice v Trnave. Cestou na pohotovosť mu poškodený nepovedal kto ho zbil. Je pravda, že poškodený bol trochu pripitý a tiež bol aj zranený, takže moc nekomunikoval.

Svedkyňa Z. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že oboh obžalovaných a poškodeného videla, ako boli v bare, kde pracovala ako čašníčka. Potom všetci traja odišli von, no do vnútra sa vrátili iba obžalovaní. Videla, že obžalovaný K. je zadýchaný. Potom vyšla von, našla tam na zemi zraneného poškodeného, zavolala na V. Z. a ten jej, spolu s W. Š.Í., pomohol s poškodeným. Ošetrili ho a zaviezli do Trnavskej nemocnice. Svedkyňa tiež uviedla, že si nespomína, či jej poškodený hovoril čo sa mu stalo, alebo či sa ho na to pýtala. Nevie sa teda vyjadriť k tomu, akým spôsobom poškodený zranenia utrpel, pretože si už na to nespomína. S poškodeným sa potom neskôr o tomto rozprávala a tento jej povedal, že si pamätá, že tam boli nejaké dve osoby a že ho kopali na zemi. Tieto dve osoby boli obžalovaní.

Svedkyňa W. Š. tiež vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a v podstate zhodne ako poškodený popísala situáciu v bare, ktorá predchádzala tomu, ako odišli obžalovaní s poškodeným von z baru. Svedkyňa uviedla, že keď sa obžalovaní vrátili z vonku do baru, boli bieli ako stena v tvári a boli strašne zadýchaní. Potom pomohla sestre a V. Z. v ošetrení poškodeného a zaviezla ich na ošetrenie do Trnavy. Počas toho ako svedkyňa odvážala poškodeného k lekárovi sa s ním nebavila o tom, čo sa mu stalo. Počula ho, že sa baví s V. Z., povedal niečo v tom význame, že ho zbil alebo zbili.

Z listinných dôkazov súd oboznámil najmä správy o osobách obžalovaných a uplatnenie nárokov na náhradu škody zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnila nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pošodenému L. W. vo výške 1242,54 Eur. Sociálna poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 325,90 Eur, čo predstavuje výšku vyplateného nemocenského poškodenému počas trvania jeho práceneschopnosti. Žiaden z obžalovaných nemá záznam v Ústrednej evidencii priestupkov a rovnako neboli súdne trestaný. Obžalovaný R. K. bol jedenkrát súdne stíhaný pre prečin výtržníctva, pričom stíhanie bolo podmienečne zastavené a obvinený sa v skúšobnej dobe osvedčil.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že bez rozumných pochybností bolo preukázané spáchanie skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku obžalovanému R. K.. Sám obžalovaný K. sa k spáchaniu skutku priznal, pričom uviedol, že obžalovaný O. sa do bitky nijako nezapojil, iba sa jej prizeral. Jeho výpoveď korešponduje s výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol ako jediného útočníka práve obžalovaného K.. Ak v prípravnom konaní uvádzal, že napadli obaja obžalovaní, na hlavnom pojednávaní toto tvrdene zmenil a uviedol, že ho obžalovaný O. nenapadol a fyzicky neatakoval. Výslovne uviedol, že nevidel, žeby ho obž. G. O. nejako fyzicky napadol, teda udrel, kopol alebo podobne. Zmenu svojej výpovede vysvetlil tak, že predpokladal, že tieto kopance do rebier mu dal G. O.. Myslel si to preto, lebo si nedokázal predstaviť, žeby ho R. K. dokázal tak rýchlo obísť, teda prísť k menu z druhej strany a nevedel, prečo by ho mal kopať do rebier. Toto vysvetlenie považuje súd za logické. Treba vziať do úvahy podstatnú okolnosť vzťahujúcu sa na výpoveď

poškodeného a to, že poškodený v čase, keď sa skutok stal bol silne pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ znalec uvádza, že poškodenému po prevoze do nemocnice v Trnave zistili v krvi množstvo alkoholu 2,94 mg/l, tak toto množstvo predstavuje 6,12 promile. Vo všeobecne dostupných informáciách je takáto intoxikácia označovaná za stupeň opitosti s rizikom smrteľnej otravy alkoholom. Smrteľná dávka je 5 promile alkoholu v krvi (u 50% prípadov). Výpoveď poškodeného je preto potrebné vnímať ako svedectvo osoby v stave minimálne ťažkej opitosti. Uvedení svedkovia zhodne tvrdia, že neboli svedkami tohto fyzického útoku na poškodeného. Jedinými nepriamymi dôkazmi, naznačujúcimi spáchanie skutku spolupáchateľstvom, ktorý vyplýva z ich výpovedí je to, že obaja obžalovaní mali byť po návrate do baru zadýchaní a bledí a ďalej to, že poškodení mal neskôr tvrdiť, že ho zbili obaja obžalovaní. Za takejto dôkaznej situácie, keď jediní traja priamy svedkovia incidentu zhodne uvádzajú, že obžalovaný O. sa do bitky s poškodeným nijako nezapojil a na druhej strane sú dva nepriame dôkazy, ktorých výpovedná hodnota je veľmi nízka, súd ustálil, že účasť obžalovaného O. na obžalovanom skutku nebola spoľahlivo a bez rozumných pochybnosti preukázaná. Niet prečo neveriť výpovedi poškodeného o tom, že nevidel tohto obžalovaného útočiť na svoju osobu, neboli zistené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že poškodený hovorí vedome nepravdu. Naopak, vysvetlenie zmeny jeho výpovede nie je nelogické, najmä z pohľadu jeho značnej opitosti v čase spáchania skutku, ktorá podstatne musela ovplyvňovať jeho rozpoznávacie schopnosti, ako i schopnosť zapamätať si prežité udalosti.

Riadiac sa uvedenými úvahami, súd obžalovaného O. oslobodil spod obžaloby, nakoľko mu nebolo preukázané, že spáchal skutok, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba.

Znalecké dokazovanie preukázalo ten mechanizmus vzniku zranení, ako je popísaný v skutkovej vete rozsudku a ako ho opísal aj poškodený. Vzhľadom na miesto a spôsob útoku obžalovaného K. na poškodeného, ako i na následky tohto útoku na zdraví poškodeného, obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky prečinov ublíženia na zdraví podľa a výtržníctva podľa . Konanie vo vzťahu k obom skutkom súd charakterizuje ako úmyselné, vo forme priameho úmyslu. Preto súd uznal obžalovaného za vinného ako jediného páchateľa obžalovanej trestnej činnosti. V tomto smere upravil aj znenie skutkovej vety.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení . Nakoľko obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný a nebol postihnutý za spáchanie priestupku, účel trestu sledovaný v ust. sa naplní aj uložením miernejšieho úhrnného podmienečného trestu od ňatia slobody a to vo výške 3 mesiace, ktorý považuje súd za dostatočný, napĺňajúci najmä účel tzv. individuálnej prevencie a druhom rade aj účel tzv. generálnej prevencie. Ako poľahčujúcu okolnosť mu zohľadnil, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Zároveň obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni náhradu škody, spočívajúcu jednak v nákladoch vynaložených na zdravotnú starostlivosť poškodeného, ako i na vyplatenie dávok počas trvania jeho práceneschopnosti.

Nárok poškodeného L. W. na náhradu škody, počúvajúcej v jeho ušlom zisku počas práceneschopnosti poškodený dostatočne nepreukázal. Dokazovanie v tomto smere by bolo nad rámec potrieb trestného konania, ktoré by sa tým zbytočne predĺžilo a preto súd poškodeného s týmto nárokom odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.