Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4Cpr-3-2013.pdf
PDF · 86.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cpr/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľky: U. H., N. G. XX, XXX XX N. proti odporcovi: ABSOLUT BUSINESS s.r.o., IČO: 36 357 847, so sídlom Rajská 5, 811 08 Bratislava, o určenie, že pracovný pomer trvá a o zaplatenie 4 000,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Pracovný pomer navrhovateľky s odporcom, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2011 trvá.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 4 000,- Eur a trovy konania vo výške 794,25 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2013 (po zmene návrhu pripustenom uznesením zo dňa 05.09.2013) sa navrhovateľka domáhala určenia trvania pracovného pomeru s odporcom a zaplatenia 4 000,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady mzdy.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka uzatvorila s odporcom dňa 31.01.2011 pracovnú zmluvu, ktorej súčasťou bola príloha č. 1 obsahujúca opis pracovnej činnosti zamestnanca), s nástupom do práce dňa 01.02.2011 na pracovnú pozíciu čašník, v mieste výkonu práce Rajská 5, Bratislava s dojednanou mzdou 400,- Eur brutto so 40-hodinovým týždenným pracovným časom. Navrhovateľka pracovala v prospech odporcu na základe pracovnej zmluvy, keď jej telefonicky prostredníctvom sms koncom mesiaca december 2012 oznámil, že pracovný pomer s ňou skončil. Navrhovateľka sa snažila s odporcom spojiť, potom sa však s ním už nestretla a nezdvihol jej telefón, pričom jej neuhradil mzdu ani za mesiac december 2012. Odporcovi dňa 19.12.2012 zaslala žiadosť o pridelenie práce alebo náhradu mzdy.
Odporca bol v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p. vyzvaný, aby sa k návrhu písomne vyjadril v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 20.02.2013. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.07.2013, 05.09.2013, 05.12.2013 a 09.01.2014. Odporca sa k návrhu nevyjadril a na pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavil, doručenie predvolaní mal vykázané v súlade s ust. § 48 ods. 2 O.s.p.
Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 09.01.2014 v neprítomnosti odporcu. Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. môže pojednávať v neprítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný a nedostavil sa na pojednávanie ani nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. Odporca mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. V danej veci mal súd za to, že neprítomnosť odporcu nie je prekážkou toho, aby súd mohol pojednávať a rozhodnúť na základe doposiaľ predložených dôkazov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a svedka A. D., bývalého konateľa a spoločníka odporcu a listinnými dôkazmi -pracovná zmluva spolu s prílohou, žiadosťou o pridelenie práce alebo náhrady mzdy, mzdovými listami za mesiac 8,9,10/2011 a 3,4,5/2012, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka ako zamestnanec uzatvorila dňa 31.01.2011 s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol dňom nástupu navrhovateľky do práce (dňa 01.02.2011) pracovný pomer na dobu neurčitú, so 40-hodinovým týždenným pracovným časom, s dohodnutou mesačnou mzdou 400,- Eur brutto vo funkcii čašník. Splatnosť mzdy bola v pracovnej zmluve dohodnutá na 15-ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka nastúpila u odporcu do práce dňom 12.02.2008. Zo začiatku sa jej zdalo, že odporca jej vypláca všetko tak ako má, ale neskôr zistila, že za ňu neodvádza odvody do Sociálnej poisťovne, čo aj riešila prostredníctvom sťažnosti na Inšpektoráte práce. V mesiaci november 2008 jej odporca nevyplatil časť mzdy, z toho dôvodu s ním okamžite skončila pracovný pomer.
Z listu navrhovateľky zo dňa 18.12.2012, doručeného odporcovi dňa 19.12.2012, súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporcu o prideľovanie práce alebo náhradu mzdy.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (účinného v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy)odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Podľa § 118 ods. 1 cit. zákona zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 cit. zákona mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 cit. zákona pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 142 ods. 3 cit. zákona ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 134 ods. 1 cit. zákona priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Podľa § 134 ods. 2 cit. zákona rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods. 4 cit. zákona priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
V danom prípade mal súd za preukázané, že navrhovateľka uzatvorila s odporcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi pracovný pomer dňom nástupu do práce, t.j. 01.02.2011 na dobu neurčitú. Rovnako, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov ako aj z výsluchu navrhovateľky mal za preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu od 01.02.2011. Odporca mal v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy vyplácať navrhovateľke mzdu vo výške 400,- Eur mesačne vždy k 15- temu dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Pôvodná argumentácia navrhovateľky ohľadom výpovede danej odporcom prostredníctvom sms správy sa nepotvrdila ani výsluchom svedka A. D.Á., bývalého konateľa a spoločníka odporcu, ktorý v konaní vypovedal v tom smere, že v čase predaja obchodného podielu v spoločnosti odporcu na nového majiteľa, zrejme informoval navrhovateľku o tejto skutočnosti. V dôsledku uvedeného navrhovateľka zmenila petit návrhu na začatie konania a žiadala určiť, že jej pracovný pomer s odporcom naďalej trvá a zároveň žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 4 000,- Eur, predstavujúcu brutto mzdu za 10 mesiacov od decembra 2012. Vzhľadom na spornosť danej výpovede ako aj prevodu obchodného podielu v spoločnosti odporcu, súd dospel k záveru, že tu je naliehavý právny záujem na takomto určení v záujme právnej istoty navrhovateľky v súvislosti s existenciou jej pracovného pomeru. V danom prípade súd vyvodil, že pracovný pomer navrhovateľky, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2011 trvá, pričom na uvedenú skutočnosť nemá vplyv zmena spoločníkov a konateľov v spoločnosti zamestnávateľa.
Z uvedeného ďalej vyplýva, že odporca neprideľoval navrhovateľke prácu v zmysle pracovnej zmluvy a to od konca mesiaca december 2012, čo v konaní bolo posúdené ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa.
Navrhovateľke v zmysle vyššie uvedeného patrí v súlade s citovanými ustanoveniami náhrada mzdy vo výške jej priemerného mesačného zárobku za rozhodné obdobie.
Za rozhodujúce obdobie je potrebné považovať kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, t.j. v danom prípade je rozhodujúcim obdobím obdobie 2. štvrťroka 2012 (máj 2012). Zo mzdového listu navrhovateľa za obdobie 5/2012 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval za uvedené obdobie 184 hodín.
Výpočet priemerného mesačného zárobku:
obdobie: 5/2012
odpracované hodiny 184
hrubá mzda 647,- Eur
647: 184 = 3,52 priemerný hodinový zárobok
3,52 x 174 /koeficient pripadajúci na týždenný pracovný čas 40 hod./ = 612,- Eur priemerný mesačný zárobok.
Na základe uvedeného, súd priznal navrhovateľke náhradu mzdy vo výške, v akej si ju uplatnila v návrhu (400,- Eur x 10 mesiacov), nakoľko nepresahovala výšku zákonného výpočtu priemernej mesačnej mzdy. Súd vzhľadom k nemožnosti výpočtu mzdy za mesiac december 2012, ktorý navrhovateľka čiastočne odpracovala, priznal jej aj za uvedený mesiac náhradu mzdy vo výške uplatňovanej brutto mzdy (nepresahujúcej priemernú náhradu mzdy).
Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu navrhovateľky a zaviazal odporcu na zaplatenie mzdy v celkovej výške 4 000,- Eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď plne úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal v celkovej výške 794,25 Eur. Náhrada trov konania spočíva v trovách právneho zastúpenia navrhovateľky vo výške 794,25 Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") vychádzal súd z hodnoty sporu 4 000,- Eur, potom za jeden úkon právnej služby á 151,05 Eur. V danej veci vykonal právny zástupca navrhovateľa 5 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky), písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) a účasť na pojednávaní dňa 11.07.2013, 05.09.2013 a 05.12.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky), za ktoré mu patrí režijný paušál 5x á 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.