Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-244-2013.pdf
PDF · 127.93 KB
No categories available
5C/244/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: W.. C. B., L.. XX. XX. XXXX, bytom E. B., L. G. XXXX, právne zastúpeného: Mgr. Jurajom Fričom, advokátom so sídlom v Ružomberku, Podhora 49, proti žalovanej: C. T., L.. XX. XX. XXXX, bytom E. B. C., M. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.339,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 13. 08. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanej splnenia povinnosti zaplatiť za žalobcu na účet OTP banky Slovensko a.s. so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916 sumu 1.339,35 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2011 ho žalovaná oslovila s požiadavkou, či by sa nestal jej spoludlžníkom pri úverovej zmluve, na základe ktorej chcela získať peniaze na rekonštrukciu jej rodinného domu so súp. č. XX, postaveného v Obci Liptovský Mikuláš, kat. územie G., na parcele reg. C, pod č. 1983/3. Predmetný rodinný dom je vedený Správou katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX. Nakoľko žalovaná nesplnila podmienky na poskytnutie úveru, požiadala žalobcu, aby o úver požiadal sám. On jej žiadosti vyhovel a o úver požiadal. So žalovanou sa dohodol, že peniaze z úveru, ktoré mu banka poskytne, banka vyplatí priamo na jej účet. Súčasne sa na návrh žalovanej dohodli, že úver bude splácať žalovaná. Pretože žalobca splnil podmienky na poskytnutie úveru stanovené M. J. D. a.s., dňa 11. 05. 2011 uzavrel s bankou zmluvu o rýchlom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo, na základe ktorej mu banka dňa 11. 05. 2011 poskytla úver vo výške 20.000 eur. Keďže finančné prostriedky z úveru mali byť použité na rekonštrukciu rodinného domu žalovanej, priamo v zmluve sa s bankou s jej súhlasom dohodol, že peniaze budú vyplatené na účet žalovanej vedený v Č., č. účtu XXXXXXXXXX/ XXXX. Podľa zmluvy úver mal byť splatený v mesačných splátkach vo výške 338,38 eur, v počte splátok 84, pričom prvá splátka bola splatná 11. 06. 2011 a posledná splátka bola splatná 11. 05. 2018. Nakoľko sa so žalovaným dohodli, že úver bude splácať ona, jednotlivé splátky úveru uhrádzala žalovaná priamo z jej účtu. Žalovaná splácala úver až do apríla 2013. V júni 2013 mu bola doručená od banky upomienky zo dňa 28. 05. 2013, v ktorej mu oznámila, že ku dňu 28. 05. 2013 je v omeškaní so splácaním úveru vo výške 325,49 eur. Následne mu bola doručená ďalšia upomienka zo dňa 17. 06. 2013, v ktorej mu banka oznámila, že ku dňu 27. 06. 2013 je v omeškaní so splácaním úveru vo výške 662,59 eur. Po doručení oboch upomienok kontaktoval žalovanú a požiadal ju, aby si splnila svoj záväzok voči nemu a zaplatila banke dlžné splátky úveru. Žalovaná mu oznámila, že dlžnú sumu nezaplatí. Podľa informácií od banky, žalovaná nezaplatila ani splátku úveru vo výške 338,38 eur, ktorá bola splatná dňa 11. 07. 2013 a rovnako ani splátku úveru vo výške 338,38 eur, ktorá bola splatná dňa 11. 08. 2013. Celkový dlh žalobcu voči banke ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.339,35 eur, ktorá suma je súčasne
záväzkom žalovanej. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou bola žalobcom právne posúdená podľa § 534 Občianskeho zákonníka. Na základe zmluvy o pristúpení k jeho záväzku (vyplývajúceho z úverovej zmluvy uzavretej s bankou), ktorú zmluvu uzavrel žalobca so žalovanou, vznikla žalovanej voči žalobcovi povinnosť poskytovať banke ako jeho veriteľke plnenia v podobe jednotlivých splátok úveru.
Platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15. 08. 2013, č. konania 8Ro/1211/2013
- 13 súd vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu.
V zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odpor proti označenému platobnému rozkazu. V odôvodnení odporu uviedla, že je pravdou, že dňa 11. 05. 2011 bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý bol úverujúcou bankou M. J. D. a.s. vyplatený na jej účet. Nie je pravdou, že žiadala, aby žalobca bol jej spoludlžníkom, a ako dlžník alebo spoludlžník v uvedenom úverovom vzťahu s bankou nevystupuje. Nie je pravdou, že sa zaviazala dohodou so žalobcom splatiť celý jeho dlh voči banke poskytujúcej úver žalobcovi. Žalobca nikdy nemal svoj bankový účet a ako jej vždy tvrdil, ani nechcel podpísať zmluvu o vedení účtu so žiadnou bankou, a preto ju požiadal, aby peniaze z úveru prišli na jej účet. S týmto jeho návrhom súhlasila, nakoľko nemala žiadne pochybnosti o čestnosti žalobcu. V čase vyplatenia úveru na jej účet už ukončili ich vzájomné spolužitie so žalobcom, ale žalobca mal vážne psychické a zdravotné problémy, preto mu naďalej poskytovala všetku nevyhnutnú pomoc, ktorá spočívala v tom, že ho pravidelne navštevovala, nosila mu jedlo, kupovala lieky, platila šeky, chodila na nákupy, upratovala a vybavovala všetky potrebné veci. Žalobca neuviedol, že peniaze z poskytnutého úveru neboli spotrebované výlučne žalovanou na rekonštrukciu jej domu, ale časť prostriedkov vyplatila žalobcovi vopred pred termínom splátok úveru a boli spotrebované výlučne ním s tým, že bude pokračovať v splácaní úveru on. Nie je pravdou, že medzi žalobcom a žalovanou je dohoda, že žalovaná bude splácať všetky splátky banke po celý čas splácania úveru. S takouto dohodou by nikdy nemohla súhlasiť, nakoľko sama živí dve deti, spláca vlastný úver a všetci traja žijú z jedného príjmu. Dohodu, na základe ktorej by vyplatila finančné prostriedky žalobcovi a zároveň duplicitne splácala úver žalobcu by nemohla a nevedela splniť. So žalobcom sa dohodli, že zaplatí priamo jeho úverujúcej banke splátky do augusta 2012. Uvedenú dohodu dodržala a splátky splácala riadne a včas. V auguste 2012 navrhla žalobcovi, aby predčasne vyplatil poskytnutý úver, a to v časti 10.000 eur, ktoré mu ponúkla. Predčasným splatením uvedenej sumy by prišlo k zníženiu záväzku žalobcu voči úverujúcej banke, ako aj k zníženiu splátok a sumy dlžných úrokov. Finančné prostriedky získala z úveru poskytnutého na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5030411698 uzatvorenej so D. D., a.s., (D.) na základe ktorej jej bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 57.000 eur. Úverujúcej banke žalobcu bola v auguste 2012 podaná žiadosť o uvedené splatenie úveru, ku ktorému malo prísť v mesiaci september 2012. Uvedené sa nezrealizovalo z dôvodov na strane žalobcu. Žalobca požiadal žalovanú, aby nesplácala ďalej úver banke, ani ho predčasne nesplácala, ale uhradila finančné prostriedky jemu, nakoľko má finančné problémy s tým, že úver bude ďalej hradiť on. Na vysvetlenie uviedla, že finančné problémy žalobcu boli spôsobené jeho ťažkou závislosťou na alkohole a liekoch, ktorá tiež spôsobila hlboký rozvrat ich vzťahu. S touto zmenou spôsobu splácania úveru súhlasila a dňa 22. 08. 2012 založila na žiadosť žalobcu účet D. a.s., kde opäť bola žalovaná majiteľom účtu a žalobca bol disponent s jednou bankomatovou kartou na jeho meno, nakoľko žalobca odmietol zriadiť si vlastný účet. Na jej účet č. XXXXXXXXXX/XXXX previedla dňa 22. 08. 2012 sumu 6.830 eur, ktoré spotreboval vo výške 5.500 eur výlučne žalobca postupnými výbermi. Sumu vo výške 3.676,76 eur odovzdala žalobcovi v hotovosti osobne k jeho rukám. V decembri 2012 spotreboval žalobca všetky prostriedky na jej účte, preto tento účet zrušila. V januári 2013 nevedel žalobca pokračovať v splácaní úveru podľa ich dohody, preto ju požiadal, aby uhradila ešte štyri splátky úveru v plnej výške a následne mal pokračovať v splácaní úveru žalobca, a to do augusta 2013. So žalobcom sa dohodli, že od septembra 2013 bude platiť už len polovicu splátky úveru k jeho rukám a on bude splácať splátky úveru sám. Z uvedeného dôvodu už ďalšie peniaze žalobcovi ani úverujúcej banke neplatila. Nakoľko takto vyplatila veriteľovi žalobcu sumu 7.782,74 eur (23 splátok x 338,38 eur) a samotnému žalobcovi sumu 9.176,76 eur, čo je spolu 16.959,50 eur a všetky ich dohody so žalobcom dodržala v plnom rozsahu, nie je si vedomá splatného záväzku voči žalobcovi alebo veriteľovi žalobcu. Suma vo výške 9.176,76 eur ňou vyplatená žalobcovi pokrýva viac ako 27 splátok úveru žalobcu, to znamená, že žalobcovi poskytla splátky úveru na viac ako 2 roky vopred.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odporu žalovanej proti platobnému rozkazu uviedol, že jej tvrdenie, že ju požiadal, aby peniaze z úveru prišli na jej účet, nie je pravdivé. V prípade, ak by peniaze z úveru boli určené pre neho a nie pre žalovanú, boli by poukázané na iný účet, nie na účet žalovanej. On v tom čase totiž používal iný účet, ktorého majiteľom je jeho dcéra, pričom on je jeho
disponentom. Ak by teda mali byť peniaze z úveru pre neho, boli by pripísané práve na tento účet. V čase poskytnutia úveru už žalobca so žalovanou spolu nežili. Za uvedeného stavu nemal žiadny dôvod žiadať žalovanú, aby boli jeho peniaze poukázané na jej účet. Navyše keď on žiadny úver nepotreboval. O pomoc s úverom ho požiadala žalovaná, ktorá chcela rekonštruovať rodinný dom, na čo potrebovala peniaze. Žalobca sa jej rozhodol pomôcť, vzhľadom na ich bývalý vzťah. Žalovaná v odpore uviedla, že peniaze z jemu poskytnutému úveru neboli spotrebované výlučne ňou na rekonštrukciu jej domu. Žalovaná teda priznala, že peniaze z úveru spotrebovala na rekonštrukciu rodinného domu, aj keď nie v celom rozsahu. Všetky peniaze z úveru spotrebovala na rekonštrukciu rodinného domu. Jej tvrdenie, že časť peňazí z úveru vyplatila vopred pred termínom splátok úveru je účelové a nezakladá sa na pravde.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, listinami, a to zmluvou o rýchlom spotrebiteľskom úvere, upomienkami, výpisom z listu vlastníctva, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou, zmluvou o splátkovom úvere, žiadosťou o zrušenie bežného účtu, zmluvou o osobnom účte, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, listinou označenou ako určenie spôsobu nakladania s vkladom na účte, výpismi z účtu, poštovými poukazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18. 11. 2013 uviedol, že žalovaná sa pokúšala získať úver cez spoločnosť Partners Group, čo sa jej nepodarilo. On sa poznal s vedúcou pobočky v M. banke v Ružomberku. Oslovila ho žalovaná, aby jej pomohol pri vybavovaní úveru, keďže sa ocitla v nepriaznivej finančnej situácii a potrebovala peňažné prostriedky na rekonštrukciu domu. On nebol prítomný pri rokovaní o uzavretí zmluvy. M. banka rokovala so žalovanou. K podpísaniu zmluvy došlo 11. 05. 2011, v ten istý deň boli poukázané peňažné prostriedky na účet žalovanej. Žalobca sa pred podpisom zmluvy neoboznámil s textom zmluvy, bol v časovej tiesni. Zavolali mu, že to má prísť podpísať, inak peňažné prostriedky poskytnuté nebudú. V období od júna 2011 do apríla 2013 uhrádzala žalovaná splátky M. banke v plnej výške. Dohoda o tom, že žalovaná splní záväzok zo zmluvy o úvere voči banke bola uzatvorená ústnou formou. Nespomenul si, či tretia osoba bola prítomná pri uzavretí takejto dohody. Ako náhle mu boli doručené upomienky od banky, kontaktoval žalovanú a požiadal ju o stretnutie. Oznámila mu, že nie je schopná splácať úver v plnej výške s tým, že až od septembra 2013 bude uhrádzať úver v 1-ici. V septembri 2013 mu začala posielať sumu vo výške 170 eur. Žalovaná mu nevysvetlila, prečo začala zasielať sumu 170 eur priamo jemu. Pred podpísaním úverovej zmluvy mal zo strany žalovanej prisľúbené, že úver splatí predčasne, keďže sú tam vysoké úroky, keď bude mať peňažné prostriedky na jeho splatenie predčasne. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že nikdy nebol vlastníkom účtu. Predložil potvrdenie, že je spoludisponentom účtu v banke, ktorého majiteľom je jeho dcéra. Poukázal na skutočnosť, že pred poskytnutím úveru poskytol žalovanej pôžičku vo výške 5.000 eur, ktorá bola vyplatená v hotovosti bez písomného potvrdenia a bez prítomnosti akékoľvek tretej osoby. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že splácala úver do júla 2012, ale do mája 2013, čo je preukázateľné z výpisov z účtu. Na pojednávaní dňa 09. 01. 2014 uviedol, že M. banke zaplatil len tú čiastku, ktorú mu zaplatila žalovaná. On nič viac neuhrádza. Za žalované obdobie, t. j. za mesiace máj až august 2013 neboli veriteľovi uhradené žiadne čiastky. Nie je pravdou, že mu 17. augusta 2012 zaplatila žalovaná sumu 3.000 eur. Ani v mesiacoch september až december 2012 mu neuhradila sumu 170 eur v každom mesiaci. Poukázal na skutočnosť, že peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur použila žalovaná na rekonštrukciu rodinného domu, čo sama uviedla na pojednávaní.
Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18. 11. 2013 uviedla, že je pravdou, že nezískala úver v Partners Group. Potom si vybavovala hypotekárny úver v M. banke v Ružomberku, a to s pomocou bývalej manželky žalobcu. V zmluve o rýchlom spotrebiteľskom úvere je uvedené číslo účtu, ktorý patrí jej. Ten sa tam nachádza z toho dôvodu, že jej žalobca tvrdil, že on na svoje meno nemá žiaden účet. Na základe uzavretej zmluvy jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 20.000 eur, a to 11. 05. 2011, kedy bola uzavretá zmluva. So žalobcom nedefinovali, na aký účel budú peňažné prostriedky použité, týkalo sa to aj rekonštrukcie jej rodinného domu. Prvý rok platila banke. Od júna 2011 do júla 2012 platila splátky riadne banke. Pravdepodobne v júli, nespomenula si presne, ktorý to bol mesiac, požiadala D.Ú. D. o navýšenie hypotekárneho úveru. Následne poprosila žalobcu, aby požiadal M. banku o predčasné splatenie úveru, alebo jednorazový vklad za účelom zníženia splátok. Hypotekárny úver jej bol navýšený v auguste 2012. Keď jej schválili hypotekárny úver, chcela jednorázovo zaplatiť 10.000 eur M. banke. Dohodli sa so žalobcom, že sumu 3.000 eur mu vyplatí v hotovosti, k čomu došlo 17. augusta 2012, o čom nemá žiadne potvrdenie a nikto okrem nich dvoch nebol prítomný pri odovzdaní peňazí. Ďalších 7.000 eur mal žalobca vložiť ako jednorazový vklad do M. banky. Nakoniec ich žalobca
nevložil na účet M. banky. Žalovaná založila v D. D. účet, ktorého disponentom bol žalobca. Na tento účet vložila sumu 6.830 eur, keďže ešte v mesiaci august zaplatila celú splátku banke. So žalobcom sa dohodli tak, že úver bude splácať on s tým, že ona mu bude posielať polovicu splátky, t. j. sumu 170 eur. V mesiacoch september až december 2012 zaplatila priamo žalobcovi na ruku, v každom mesiaci sumu 170 eur bez potvrdenia. Nikto nevidel, že tieto peniaze odovzdala do rúk žalobcovi. Zistila, že na účte, ktorý bol zriadený v D. D. sa nenachádzajú žiadne peňažné prostriedky, preto z vlastnej vôle zaplatila v januári 2013 plnú splátku M. banke. Potom sa dohodli so žalobcom, že mesiace február až apríl zaplatí ona s tým, že keď sa oteplí, potom tie ďalšie mesiace zaplatí žalobca, t. j. máj až august s tým, že od septembra 2013 začala posielať žalobcovi poštovou poukážkou sumu 170 eur, ktorú mu poslala v mesiacoch september až november. K jej tvrdeniu v odpore uviedla, že suma 20.000 eur bola výlučne použitá na rekonštrukciu jej doma. So žalobcom sa dohodli na tom, že sa zriadi trvalý príkaz v prospech úverového účtu. Žalobca jej povedal, že aj on na tento účet vloží peňažné prostriedky, ktoré budú poukazované na splácanie úveru M. banke. Mal to byť jeho účet, aj keď bol na meno žalovanej. On mal k nemu platobnú kartu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby žalovaná vysvetlila svoje tvrdenie, že na jednej strane zriadila trvalý príkaz, na základe ktorého bola poukázaná suma 340 eur v prospech úverového účtu žalobcu a na druhej strane od septembra 2012 uhrádzala polovicu splátky 170 eur priamo žalobcovi, žalovaná uviedla, že to bolo z toho dôvodu, že sa dohodli so žalobcom, že sa zriadi trvalý príkaz, z ktorého bude poukázaná suma v prospech úverového účtu. Tento účet nebol zriadený výlučne na to, aby sa z neho poukazovali splátky úveru M. banke. Suma 6.830 eur, ktorá bola vložená na účet v D. D.Ľ. boli peniaze žalobcu, z ktorých mala byť poukázaná suma 340 eur M. banke. Ona už neplatila banke žiadnu splátku, len zaplatila žalobcovi sumu 170 eur. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že žalobca jej neposkytol pred poskytnutím predmetného úveru pôžičku vo výške 5.000 eur. Na pojednávaní dňa 09. 01. 2014 uviedla, že zaplatila žalobcovi v januári 2014 sumu 170 eur, a to na základe dohody uzatvorenej so žalobcom. Žalovaná platila priamo banke splátky nepretržite do augusta 2012 vrátane uvedeného mesiaca. Neskôr uhrádzala splátky v plnej výške tak, ako uviedla na predchádzajúcom pojednávaní. Bolo to v mesiacoch január až apríl 2013. Nasledujúce mesiace máj až august mal v zmysle uzavretej dohody zaplatiť uvedené splátky žalobca priamo veriteľovi. Tiež poukázala na skutočnosť, že trvalým príkazom boli poukázané z účtu, ktorého disponentom bol žalobca splátky priamo banke, a to v mesiacoch september až december 2012, v každom vo výške 340 eur. Na otázku súdu žalovaná uviedla, že v minulosti žili so žalobcom, vzájomné spolužitie ukončili vo februári 2011. Na otázku právneho zástupcu žalobcu žalovaná uviedla, že so žalobcom mali uzavretú dohodu, podľa ktorej bude splácať splátky v plnej výške M. banke dovtedy, kým jej nebude navýšený hypotekárny úver v D. D.. Nebolo zadefinované, koľko presne dostane peňažných prostriedkov zo D. D.. Pôvodná dohoda medzi ňou a žalobcom bola taká, že po navýšení úveru v D. D. mal žalobca požiadať o mimoriadny vklad v M. banke, vložili by sa peniaze a následne by sa znížili splátky. Následne sa dohodli na tom, že sa peniaze nevložia do M. banky, ale peniaze priamo vyplatí žalobcovi. Prvý úver získala dňa 13. 04. 2011 v M. banke. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby vysvetlila svoje tvrdenie, že podľa uzavretej dohody medzi ňou a žalobcom mala žalovaná splácať splátky M. banke, kým jej nebude navýšený hypotekárny úver, keď na predchádzajúcom pojednávaní uviedla, že žalobca nevedel, že si vybavuje úver, žalovaná uviedla, že si nepamätala presne, ako to uviedla. S prvým úverom jej pomohla bývalá manželka žalobcu. S rekonštrukciou jej rodinného domu začala aj pred poskytnutím úveru z M. banky, ale nešlo o finančne náročnú rekonštrukciu. Rekonštrukcia strechy sa financovala z poskytnutého úveru. K platbe realizovanej dňa 13. 09. 2012 vo výške 40 eur uviedla, že ide o poplatok, ktorý vyrubila banka za omeškanie splátky v auguste 2012, ktorú zaplatila, lebo ju o to požiadal žalobca. Sumu 170 eur bude uhrádzať žalobcovi dovtedy, kým nebude splatený úver, na základe dohody so žalobcom. Naďalej mu platí preto, aby neporušila ústnu dohodu uzavretú so žalobcom.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol, že trvajú na podanej žalobe. Medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu dohody, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala za žalobcu plniť úver, ktorý jej bol poskytnutý z finančných prostriedkov, ktoré banka poukázala priamo žalobcovi. Tento svoj záväzok nedodržala, z toho, že jednotlivé splátky úveru do istého úveru plnila, je zrejmé, že plnila na základe dohody so žalobcom. Nie je pravdou, že by sa žalobca v auguste 2012 so žalovanou dohodol na tom, že úver bude splácať on. Podľa jeho informácií takýto návrh zo strany žalovanej padol, avšak z dôvodu, že žalovaná nebola schopná dodržať svoj zmluvný záväzok. Aj v období po vydaní platobného rozkazu žalovaná poukazovala žalobcovi sumu 170 eur, ktorou spláca časť, resp. polovicu každej jednej splátky, ktorú je povinný hradiť v zmysle splátkového kalendára uzavretého s bankou samotný žalobca. Na pojednávaní dňa 09. 01. 2014 právny zástupca žalobcu predniesol, že od posledného pojednávania zaplatila žalovaná žalobcovi sumu 170 eur v mesiaci december 2013, čo je potvrdenie skutočnosti, že
sa svojvoľne rozhodla platiť žalobcovi od augusta 2013 uvedenú čiastku. Opravil svoje vyjadrenie v tom zmysle, že žalovaná uhrádza žalobcovi čiastku 170 eur od septembra 2013 po tom, ako jej bol doručený platobný rozkaz. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že zriadené dispozičné právo vo vzťahu k účtu vedeného v D. D. bolo vytvorené výlučne v prospech žalobcu. Z výpisu z účtu, ktorý sa nachádza na č. l. 43 je zrejmé, že peňažné prostriedky čerpala aj žalovaná.
Dňa 11. 05. 2011 uzavrel žalobca ako dlžník a spoločnosť M. banka Slovensko a.s. zmluvu o rýchlom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo, č. zmluvy 0183401611 RSU, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť v prospech žalobcu bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 20.000 eur. Po splnení podmienok uvedených v čl. II. zmluvy mohol žalobca čerpať úver jednorázovo v lehote od 11. 05. 2011 do 11. 05. 2011 bezhotovostným prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX z úverového účtu banky (čl. III. bod 2 zmluvy). Podľa čl. IV. bod 1 zmluvy sa žalobca zaviazal splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi a poplatkom za vedenie úverového účtu v mesačných splátkach nasledovne: 1. splátka vo výške 338,38 eur s termínom 11. 06. 2011, splátka č. 2 - 83 vo výške 338,38 eur s termínom 11. dňa v mesiaci a splátky č. 84 vo výške 338,38 eur s termínom 11. 05. 2018, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 11. 05. 2018.
Upomienkou zo dňa 28. 05. 2013 M. banka upozornila žalovaného, že ku dňu 28. 05. 2013 je v omeškaní so splácaním úveru vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 0183401611 vo výške 325,49 eur. Zároveň bol upozornený, že z nesplatenej časti istiny sú účtované úroky z omeškania a súčasne je uvedená upomienka spoplatnená sumou 25 eur. Upomienkou zo dňa 17. 06. 2013 M. banka upozornila žalobcu, že napriek opakovanej výzve nedošlo k uhradeniu dlžnej čiastky, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 0183401611, k 17. 06. 2013 je výška dlžnej čiastky 662,59 eur.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G., obec a okres Liptovský Mikuláš, vyhotoveného dňa 31. 07. 20163 bolo zistené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parc. č. 1983/3, stavby súp. č. XXX, postavenej na parc. č. 1983/2 a pozemkov parc. č. 1979, 1980, 1982, 1983/1, 1983/2 a 1983/3.
Dňa 27. 07. 2012 bola medzi D. D., a.s. a dlžníkmi, žalovanou a C. M., uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 5030411698, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie úprav a údržbu nehnuteľnosti dlžníkovi vo výške 57.000 eur. Úver bol určený na rekonštrukciu domu. Dňa 08. 02. 2013 bola medzi D. D. a.s. a žalovanou uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom (žalovanou) v prospech záložného veriteľa (D. D.) na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa. Podľa časti I. bodu 3 písm. a) zmluvy sa zabezpečovanou pohľadávkou záložného veriteľa rozumie pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5030411698 zo dňa 27. 07. 2012 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a žalovanou a C. M. ako dlžníkmi, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver 57.000 eur. Podľa časti II. bod 1 zmluvy sú zálohou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, nachádzajúce sa v k. ú. G., okres Liptovský Mikuláš, zapísané na LV č. XXXX.
Dňa 21. 08. 2012 bola medzi D. D. a.s. a žalovanou uzatvorená zmluva o osobnom účte, ktorej predmetom bolo vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z listiny označenej ako určenie spôsobu nakladania s vkladom na účte XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21. 08. 2012 bolo zistené, že žalovaná splnomocnila žalobcu na jej zastupovanie pri právnych úkonoch, týkajúcich sa nakladania s vkladom na vyššie uvedenom čísle účtu a na preberanie výpisov z účtu.
Dňa 18. 12. 2012 žalovaná požiadala o zrušenie účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s požadovaným dátumom zrušenia 18. 12. 2012.
Z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za účtovné obdobie od 21. 08. 2012 do 31. 08. 2012 bolo zistené, že dňa 22. 08. 2012 bol v prospech účtu zaúčtovaný bezhotovostný vklad v sume 6.830 eur z účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Z výpisu vyššie uvedeného čísla účtu za účtovné obdobia september, október, november a december 2012 bolo zistené, že v mesiacoch september, október, november a december 2012 bola poukázaná z vyššie uvedeného čísla účtu, v každom mesiaci suma 340 eur v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom 6312316626.
Z potvrdenia M. banky Slovensko a.s. zo dňa 07. 11. 2013 bolo zistené, že žalobca je uvádzaný ako spoludisponent na č. účtu XXXXXXXX/XXXX.
Z poštového poukazu evidovaného pod č. 50070 bolo zistené, že dňa 09. 09. 2013 žalovaná poukázala žalobcovi sumu 170 eur. Z poštového poukazu evidovaného pod č. 40068 bolo zistené, že dňa 16. 09. 2013 žalobca poukázal M. banke Slovensko sumu 170 eur na č. účtu XXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom 12631213. Dňa 09. 11. 2013 žalovaná poukázala žalobcovi sumu 170 eur a dňa 09. 12. 2013 sumu 170 eur.
Podľa § 534 Obchodného zákonníka:
Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Podľa § 570 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka:
Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
Podľa § 571 Obchodného zákonníka:
Doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.
Podľa § 572 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka:
Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia súhlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok, trvá zabezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú zachované.
Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.
Podľa § 573 Obchodného zákonníka:
Ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné, zaniká súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku, zaniká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca odôvodnil žalobu na tom skutkovom základe, že úver poskytnutý vo výške 20.000 eur, na základe zmluvy uzavretej s M. bankou dňa 11. 05. 2011 bude splácať žalovaná priamo na účet banky za žalobcu. Súd mal preukázané vykonaným dokazovaním, že dňa 11. 05. 2011 bola medzi M. bankou Slovensko a.s. a žalobcom uzatvorená zmluva o rýchlom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo, na základe ktorej bol v prospech žalobcu poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 20.000 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 338,38 eur, v počte splátok 84, splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na 11. 06. 2011 a konečná splatnosť úveru na deň 11. 05. 2018. Bolo nesporné medzi účastníkmi konania, že predmetný úver bol poskytnutý na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľkou bola žalovaná. Medzi účastníkmi konania bolo tiež nesporné, že peňažné prostriedky získané z predmetného úveru
boli výlučne použité žalovanou na rekonštrukciu jej rodinného domu. I keď žalovaná v odpore tvrdila, že peňažné prostriedky boli sčasti použité aj žalobcom, na pojednávaní dňa 18. 11. 2013 upresnila svoje tvrdenie, že peňažné prostriedky boli spotrebované výlučne ňou. Žalovaná však rozporovala tvrdenie žalobcu, že medzi sebou uzavreli dohodu, v zmysle ktorej bude všetky splátky M. banke po celý čas splácania úveru uhrádzať ona. V podstate bolo nesporné medzi účastníkmi konania, že žalovaná uhrádzala úverujúcej M. banke splátky nepretržite do augusta 2012 vrátane uvedeného mesiaca. Žalobca tvrdil, že podľa uzavretej dohody so žalovanou bola žalovaná povinná uhrádzať za žalobcu ako dlžníka, všetky splátky úveru až do jeho konečnej splatnosti, to znamená vrátane žalovaného obdobia od mája do augusta 2013. Bremeno tvrdenia a s ním spojené dôkazné bremeno zaťažuje preto žalujúcu stranu, ktorá je povinná preukázať uvedené tvrdenie (keďže žalovaná popiera uvedené tvrdenie žalobcu). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzavreli dohodu, podľa ktorej žalovaná bude uhrádzať za žalobcu na účet jeho veriteľa (M. banky) splátky. Uvedená skutočnosť je preukázaná samotným finančným správaním žalovanej, keďže splátky M. banke uhrádzala priamo ona nepretržite do augusta 2012. Žalovanej obrana spočíva v tom, že v auguste 2012 získala zo D. D. úver vo výške 57.000 eur, z ktorého časti prostriedkov chcela zrealizovať mimoriadny vklad na účet M. banky, resp. predčasne splatiť predmetný úver. Tvrdenie, že žalovaná získala hypotekárny úver zo D. D. je preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalovanou, a to zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 27. 07. 2012. Tvrdenie žalovanej o záujme uskutočniť mimoriadny vklad v M., resp. predčasne splatiť úver je postavené na logickom základe, keďže žalovaná (vzhľadom na poskytnutý úver od D.) mala prirodzene záujem na ponížení záväzkov voči D. (napr. v podobe mimoriadneho vkladu, prípadne predčasného splatenia), navyše preukázateľne disponovala potrebným množstvom peňažných prostriedkov, z ktorých by bolo možné predčasne splatiť úver M., prípadne mimoriadnym vkladom znížiť celkový záväzok voči banke. Následne došlo podľa názoru súdu (i keď to žalobca popiera) medzi účastníkmi konania k dohode o zrušení pôvodného záväzku žalovanej splácať za žalobcu úver v mesačných splátkach M., ktorý bol nahradený záväzkom žalovanej uhrádzať žalobcovi splátky vo výške 170,- eur s tým, že úver bude platiť v celom rozsahu žalobca. Uvedenému nasvedčuje skutočnosť, že žalovaná zriadila v D. D. osobný účet, ku ktorému mal dispozičné právo žalobca. Listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že žalovaná poukázala na účet, ku ktorému mal žalobca dispozičné právo v auguste 2012 sumu 6.830,- eur. Žiadny iný dôvod vzťahujúci sa na osobu žalobcu (pre ktorý boli peňažné prostriedky poukázané na tento účet) žalovaná netvrdila, z čoho možno usudzovať, že vložené peňažné prostriedky sa týkali predmetného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi a boli tak v zmysle uzavretej dohody určené do vlastníctva žalobcu pre splácanie úveru M. banke. V mesiacoch september až december 2012 boli M. banke zaplatené splátky z predmetného účtu (ku ktorému mal dispozičné právo žalobca). Napokon aj samotný žalovaný potvrdil, že čerpal peňažné prostriedky z predmetného účtu, avšak za účelom splnenia iného záväzku žalovanej, ktorého existenciu žalovaná poprela. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je dôležité časové hľadisko. Je nesporné, že žalovaná poukázala peňažné prostriedky 6.830,- eur na zriadený účet (s dispozičným právom žalobcu) v auguste 2012, preto práve v tomto mesiaci s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu pôvodného záväzku žalovanej (splácať priamo banke úver za žalobcu). Je pravdou, že žalovaná uhradila priamo banke splátky aj v mesiacoch január až apríl 2013, čo žalovaná odôvodnila ďalšou dohodou so žalobcom, že tieto splátky uhradí ona a mesiace máj až august žalobca. K tejto skutočnosti však malo dôjsť až po uzavretí dohody o tom, že žalovaná bude poukazovať polovicu splátky žalobcovi. Vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú pravdivosti tvrdenia žalovanej, že sa dohodla so žalobcom, že úver bude ďalej splácať M. banke on s tým, že ona mu bude posielať polovicu splátky vo výške 170 eur. Žalovanej tvrdenie o uhradení sumy v mesiacoch september až december 2012 priamo do rúk žalobcu v každom mesiaci vo výške 170 eur, nie je žiadnym dôkazom preukázané. Žalovaná však preukázateľne zaplatila žalobcovi priamo na jeho účet polovicu splátky vo výške 170 eur, a to v mesiacoch september 2013 až január 2014. Uvedenú skutočnosť nerozporoval ani samotný žalobca. Pri posudzovaní všetkých okolností prejednávanej veci nemožno prehliadnuť skutočnosť, že žalobca uvedené splátky od žalovanej prevzal, neodmietol ich a ďalej ich preposlal na účet M. banky. Ak žalobca popiera uzavretie predmetnej dohody tvrdenej žalovanou (že mu bude poukazovať sumu 170 eur), mal sa správať tak, že poskytnuté peňažné plnenie jej vráti. Správanie sa žalobcu, spočívajúce v tom, že prijíma peňažné čiastky zaplatené žalovanou, ktoré následne preposiela peňažnému ústavu však skôr nasvedčuje tvrdeniu, že došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu dohody tvrdenej žalovanou. Nemožno tiež prehliadnuť skutočnosť, že žalobca sa domáha zaplatenia peňažného plnenia za obdobie máj až august 2013. Z jeho výpovede vyplynulo, že za obdobie september 2013 až január 2014 sú zaplatené splátky úveru len v rozsahu 1-ice. Ak by bolo preukázané uzavretie dohody medzi účastníkmi konania, že žalovaná má platiť za žalobcu na účet
jeho veriteľa splátky úveru až do dňa konečnej splatnosti úveru, domáhal by sa peňažného plnenia v zostávajúcej časti aj za mesiace nasledujúce po žalovanom období.
Pre úplnosť okresný súd uvádza, že žalobca čerpal z peňažných prostriedkov z účtu, ktorého majiteľom bola žalovaná a ku ktorému mal zriadené dispozičné právo v rozsahu 4.504,- eur, ktoré podľa jeho tvrdení boli použité na úhradu iného záväzku žalovanej voči žalobcovi. Žalovaná jednoznačne poprela existenciu záväzku voči žalobcovi titulom zmluvy o pôžičke v rozsahu 5.000 eur. Žalobca uvedený peňažný záväzok žalovanej žiadnym spôsobom nepreukázal. Ako sám uviedol vo svojej výpovedi, peňažné prostriedky mal poskytnúť žalovanej bez uzatvorenia písomnej zmluvy a bez prítomnosti tretej osoby. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že výška peňažného plnenia, ktoré čerpal žalobca bez preukázania iného záväzku žalovanej voči nemu, pokrýva žalované obdobie nezaplatených splátok úveru (za obdobie máj až august 2013). Súd mal preto vykonaným dokazovaním preukázané, že účastníci konania uzavreli dohodu v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej bude žalovaná uhrádzať za žalobcu jeho veriteľovi splátky úveru v dohodnutej vo výške. Následne však účastníci konania uzavreli dohodu o zrušení pôvodného záväzku, ktorý bol nahradený novým záväzkom žalovanej, že žalovaná bude poukazovať žalobcovi peňažné prostriedky vo výške polovice mesačnej splátky (t. j. v sume 170 eur) a úver bude banke splácať samotný žalobca. Neskôr uzavretá dohoda má v konečnom dôsledku za následok, že pôvodný záväzok žalovanej voči žalobcovi v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka bol zrušený na základe následnej dohody účastníkov konania, obsahom ktorej bolo nové usporiadanie záväzkov žalovanej voči žalobcovi a žalobcu voči M. banke.
Pre rozhodnutie súdu vo veci samej nebolo potrebné vykonať dôkaz navrhnutý žalujúcou stranou, a to výsluchom svedkyne, zamestnankyne M. banky, ktorú mienila žalujúca strana vypočúvať k okolnostiam, v prospech koho bola uzatvorená úverová zmluva s M. bankou. Súd mal na základe iných skutočností preukázané, že došlo k uzavretiu dohody medzi žalobcom a žalovanou v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka, čo napokon nespochybnila ani samotná žalovaná, ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že si vybavovala úver v M. banke súvisiaci s rekonštrukciou jej rodinného domu. Navrhnutá svedkyňa prirodzene nemôže vypovedať o okolnostiach, ktoré nastali neskôr po uzavretí úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Inými slovami, okolnosti, na ktoré mala byť vypočutá navrhnutá svedkyňa mal súd preukázané na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné a na základe iných dôkazov a bolo by preto nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vykonať uvedený navrhnutý dôkaz. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.