Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-2-2013.pdf
PDF · 112.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/2/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., L. X, pr. zast. JUDr. Marcelom Jurkom, PhD., advokátom AK Košice, Dominikánske námestie 11, proti odporcovi Z. C. nar. XX.X.XXXX, bytom O., L. X, pr. zast. POTOMA & Co., s.r.o. so sídlom Bratislava 3, Jaskový Rad 5, o zaplatenie 8.810,58 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/209/2011-110 zo dňa 02.07.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu 1.stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Vyslovil, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania v sume 3.353,04 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne POTOMA&Co, s.r.o., so sídlom Bratislava 3, Jaskový Rad 5, PSČ 831 01, IČO: 36 861 898, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust.§ 511 ods.1,2,3, ust.§ 451 ods.1,2 a § 454 a § 3 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, výrok o trovách konania ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).
S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonanie dokazovanie mal súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, a že náklady spojené s užívaním bytu a hradením splátok úveru hradí navrhovateľ. Odporkyňa byt č.XX neužíva, nakoľko jej navrhovateľ odmieta byt sprístupniť.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa navrhovateľa vzniklo úhradou úverových splátok, v tomto smere poukázal na citované ust. § 451 Obč. zákonníka s tým, že nebolo zistené, že by navrhovateľ poskytoval splátky úveru ako plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z nepoctivých zdrojov resp. plnenie za niekoho, kto mal podľa práva plniť sám. V tomto smere súd prisvedčil argumentácii odporkyne, že jednotlivé záväzky, ktoré navrhovateľovi vyplývajú z úverových zmlúv, sú plneniami v prospech tretích osôb a nie v prospech odporkyne, ktorá plnením nezískava žiaden majetkový prospech. Pritom navrhovateľ nie je subjektom, ktorý by predmetné splátky úveru plnil za navrhovateľku, nakoľko je z úverových zmlúv zrejmé, že je priamym dlžníkom zo zmluvy, a teda sám má povinnosť svoj záväzok zo zmluvy plniť.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie a navyše s ohľadom na skutočnosť, že odporkyňa nemá možnosť svoj majetok užívať z dôvodu bránenia v užívaní navrhovateľom, požiadavku na plnenie záväzku, v ktorom je
navrhovateľ priamym dlžníkom odporkyňou, možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Obč. zákonníka.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § l42 ods.1 O.s.p. Plne úspešným účastníkom bola odporkyňa, preto jej súd prvého stupňa priznal ich plnú náhradu spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia, náhrade hotových výdavkov - cestovného a náhrade za stratu času. Odmenu vypočítal súd prvého stupňa za 6 úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 06.02.2012, účasť na pojednávaní dňa 05.03.2012, 25.05.2012 a 02.07.2012 a vyjadrenie zo dňa 22.06.2012, jeden úkon 253,94 Eur plus režijný paušál 6 x 7,63 Eur + DPH 20 % vo výške 313,88 Eur, teda spolu 1.523,64 Eur plus 45,78 Eur plus 313,88 Eur, teda 1.883,30 Eur. Cestovné priznal súd prvého stupňa na pojednávania dňa 05.03.2012 pri cene 1,470 Eur za liter, 25.05.2012 pri cene 1,436 Eur za liter a 02.07.2012 pri cene 1,424 Eur za liter, teda 206,21 Eur + 204,52 + 203,50 Eur, spolu cestovné 614,23 Eur a DPH 20 % vo výške 122,85 Eur, spolu cestovné 737,07 Eur. Náhradu za stratu času vypočítal súd prvého stupňa za pojednávanie dňa 05.03.2012, 25.05.2012 a 02.07.2012, 3 x vo výške 203,52 Eur, teda 610,56 Eur plus DPH 20 %, spolu 122,11 Eur, spolu náhrada za stratu času 732,67 Eur. Teda spolu trovy právneho zastúpenia priznal súd prvého stupňa vo výške 3.353,04 Eur. Pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia postupoval v súlade s ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Povinnosť navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia jej právnej zástupkyni vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ. Právne svoje odvolanie odôvodnil ust.§ 205 ods.2 písm.b/, d/ a f/ O.s.p. Uviedol, že dňa 20.01.1990 s odporkyňou uzatvoril manželstvo. Dňa XX.XX.XXXX bolo právoplatne zrušené jeho BSM s odporkyňou. Dňa 22.12.2005 pod č. V-5480/2003 na základe rozhodnutia správy katastra nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. A. A., zapísané na LV č. XXX a to byt č. XX a parcelu č. 17/19 o výmere 333 m2. Dňa 6.12.2006 spolu s odporkyňou ako spoludlžníci uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im bol Slovenskou sporiteľňou, a.s. poskytnutý úver vo výške 2.900.000,- Sk. Tento úver použili na kúpu nehnuteľností uvedených v bode 3, ktorých je odporkyňa podielovým spoluvlastníkom. Dňa 29.05.2006 spolu s odporkyňou ako spoludlžníci uzatvorili Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej im bol Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. poskytnutý úver vo výške 400.014,- Sk. Tento úver použili na rekonštrukciu nehnuteľností uvedených v bode 3, ktorých je odporkyňa podielovým spoluvlastníkom. Dňa XX.XX.XXXX. súd ich manželstvo s odporkyňou právoplatne rozviedol.
Od marca 2009 uhrádza splátky oboch úverov obom veriteľom sám. Samotná skutočnosť, že odporkyňa v súčasnosti nechce užívať nehnuteľností, ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi a ani ich v súčasnosti neužíva ju ešte nezbavuje jej vlastníckych práv, no zároveň ani povinností, ktoré jej v súvislosti s vlastníctvom uvedených nehnuteľností prislúchajú. Tým, že pravidelne mesačne uhrádza obom veriteľom splátky poskytnutých úverov, ktoré boli použité na kúpu a rekonštrukciu predmetných nehnuteľností, reálne zvyšuje hodnotu majetku, ktorého je odporkyňa podielovým spoluvlastníkom. Ak sa znižuje istina pohľadávky, ktorá je zabezpečená zriadením záložného práva na uvedených nehnuteľnostiach, zvyšuje sa tým reálna čistá hodnota tohto majetku. Napríklad ak by sa táto nehnuteľnosť predávala v súčasnosti, je výška zabezpečenej pohľadávky (úverov v ktorých je s odporkyňou spoludlžníkom) taká vysoká, že v skutočnosti prevyšuje hodnotu nehnuteľností, a preto nie je možné ich predať. Avšak o 10 rokov, po vykonaní pravidelných mesačných splátok je možné tieto nehnuteľnosti predať za reálnu, omnoho vyššiu kúpnu cenu. Teda majetok odporkyne sa bez jej pričinenia reálne zhodnocuje, zatiaľ čo on výhradne uhrádza splátky týchto úverov.
Zhodnotenie majetku odporkyne je dané a evidentné tým, že pravidelne uhrádza splátky úverov. Odporkyňa je taká istá spoludlžníčka ako on. Odporkyňa je takisto povinná splácať úvery ako on, ale neplatí nič a podľa názoru súdu prvého stupňa ani nemusí. Tento svoj názor súd prvého stupňa nijako presvedčivo nezdôvodnil. Neuviedol relevantné dôvody, pre ktoré by odporkyňa mala byť oslobodená
od spoludlžníckych povinností voči banke. Tento názor okresného súdu nemá oporu ani v zákone a ani v justičnej praxi. Z toho vyvodzuje, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný.
Odporkyňa je riadnou podielovou spoluvlastníčkou, čím jej prináležia určité práva (napr.právo podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), ale takisto odporkyni prislúchajú povinnosti, vrátane povinnosti plniť si zmluvné povinnosti voči veriteľom (banke).
Navrhovateľ poukázal na ust.§ 111 ods.2 Občianskeho zákonníka s tým, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší než zodpovedá jeho podielu je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Zároveň poukázal na znenie ust.§ 511 ods.3 Občianskeho zákonníka, teda ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. Poukázal na to, že povinnosť uhrádzať mesačné splátky úverov majú obaja dlžníci, teda nielen navrhovateľ. Pohľadávka je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti a teda nezaplatením splátky v celej výške hrozilo reálne nebezpečenstvo výkonu záložného práva zo strany veriteľa. Navrhovateľ ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/87/11. Odporkyňa nikdy netvrdila a ani ničím nepreukázala, že by v prípade úverových zmlúv bolo právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu ustanovené alebo medzi účastníkmi dohodnuté, že vzájomný podiel na solidárnych záväzkoch je v rozsahu inom než 1/2. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0492707036 zo dňa 06.12.2006, ako aj zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere zo dňa 29.05.2006 vyplýva, že sa zaviazali plniť na základe uvedených zmlúv solidárne, teda spoločne a nerozdielne, pričom výšku svojich vzájomných podielov nešpecifikovali.
Podiely účastníkov na záväzku sú rovnaké a každý je povinný rovnako plniť aj splátky pôžičky. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/187/2007. Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa de facto nastolil stav, v ktorom mení výšku podielov na záväzkoch, ktorých sú účastníci spoludlžníkmi. Navrhovateľ má platiť všetko, každú jednu splátku a odporkyňa nemusí platiť nič. Za nesprávne považuje navrhovateľ aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Z K. do O. existuje perfektné vlakové spojenie, je dokonca časovo kratšie ( 3 hodiny a 46 minút) než pri použití osobného motorového vozidla. Cesta vlakom je nepochybne hospodárnejšia. Jednosmerná cesta vlakom InterCity v 1.triede stojí 20,- Eur, naproti tomu jednosmerná cesta terénnym vozidlom so spotrebou 9 litrov stojí v priemere 103,- Eur. Odporkyňa bola zastúpená advokátskou kanceláriou, ktorá vysielala na pojednávanie svoju koncipientku z K. do O.. Bolo by preto jednoznačne účelnejšie, hospodárnejšie a zároveň vhodnejšie, ak by pri svojich cestách na pojednávanie a späť využívala vlakové spojenie. Priznáva sa náhrada účelne vynaložených nákladov v súlade so zásadou hospodárnosti a nie všetky, akékoľvek trovy, ktoré boli vynaložené. Nie je preto dôvod na priznanie náhrady trov konania titulom cestovných náhrad vo výške vyčíslenej odporkyňou. Tieto trovy neboli vynaložené účelne a v súlade so zásadou hospodárnosti.
Na záver navrhovateľ konštatoval, že súd prvého stupňa náležite nezdôvodnil napadnutý rozsudok a na popísaný skutkový stav a stav, ktorý vyplynul z dokazovania neaplikoval správne právne normy, najmä ust.§ 511 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporkyňu k náhrade trov prvostupňového, aj odvolacieho konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Považovala rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a navrhovala, aby odvolací súd v súlade s ust.§ 219 O.s.p. tento potvrdil. Odporkyňa má za to, že neexistuje žiaden právny dôvod na základe ktorého by bola povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 8.180,58 Eur s prísl., ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v konaní domáha. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 8.810,- Eur ako náhrada toho, čo mal plniť namiesto
odporkyne v rozsahu jej podielu na úvere poskytnutom spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a úvere poskytnutom Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Všetky úvery boli zo strany účastníkov použité na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľností, na ktorej sú navrhovateľ a odporkyňa podielovými spoluvlastníkmi, každý v spoluvlastníckom podiele vo výške 1/2 a k bytu č. XX, nachádzajúceho sa vo vchode 1, na treťom poschodí bytového domu, súpisné č. XXXXX v Obci Z. E. k.ú. A. A., okres O., stojaceho na pozemku, parcelné č. 17/19, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 336 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXX Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Poprad. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že oba úvery sa zaviazali účastníci splácať spoločne a nerozdielne. Zároveň bolo prvostupňovým súdom zistené, že odporkyňa nemá možnosť predmetný byt užívať, nakoľko jej navrhovateľ odmieta vydať kľúče od bytu. Odporkyňa poukázala na znenie ust.§ 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a znenie ust.§ 454 Občianskeho zákonníka, teda že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. S uvedeným zistením sa odporkyňa v plnom rozsahu stotožňuje. Plnenia jednotlivých záväzkov, ktoré navrhovateľovi vyplývajú z úverovými zmlúv sú riadnymi plneniami v prospech tretích osôb, nie v prospech odporkyne, ktorá týmito plneniami zo strany navrhovateľa nezískava žiadny majetkový prospech. Plnenia záväzkov zo strany navrhovateľa nie sú plneniami bez právneho dôvodu, plneniami z neplatného právneho úkonu, plneniami z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Navrhovateľ má sám povinnosť plniť a plní svoj záväzok, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., respektíve spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Z uvedených dôvodov odporkyňa považuje rozsudok za vecne správny. Ďalej odporkyňa poukázala na znenie ust.§ 511 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktoré boli citované vyššie. Z pasívnej solidarity vyplýva tzv. regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a ostatnými dlžníkmi. Je nesporné, že ten spoludlžník, ktorý dlh splnil sám má síce právo žiadať od ostatných spoludlžníkov náhradu za toto plnenie, avšak možnosť navrhovateľa domáhať sa náhrady podľa uvedeného ustanovenia voči odporkyni je časovo viazané na splnenie celého dlhu. Navrhovateľ pred splnením celého dlhu nie je oprávnený požadovať od odporkyne zaplatenie v tomto konaní uplatnenej pohľadávky. V tejto súvislosti zdôraznila odporkyňa, že navrhovateľ nielenže nesplnil celý dlh vyplývajúci z úverových zmlúv, ale nesplnil ani len svoj podiel spoludlžníka na predmetných úverov. Aj z týchto dôvodov považuje odporkyňa rozsudok za vecne správny. Navyše sa odporkyňa stotožňuje aj s tou časťou odôvodnenia, v ktorej prvostupňový súd správne konštatoval, že odporkyňa nemá možnosť svoj majetok užívať z dôvodu bránenia v užívaní navrhovateľom. Požiadavku na plnenie záväzku, v ktorom je navrhovateľ priamym dlžníkom s odporkyňou možno považovať konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa ust.§ 3 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ v tomto štádiu konania nie je oprávnený požadovať od odporkyne zaplatenie v konaní uplatnenej sumy. Súd prvého stupňa dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie. Následne citoval z rozsudku súdu prvého stupňa. Mala za to, že je z rozsudku zrejmé, že je dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnený, pričom odporkyňa má za to, že navrhovateľ spomínaný odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.b/ O.s.p. uvádza iba účelovo.
Následne poukázala odporkyňa na znenie ust.§ 132 až § 135 O.s.p. Konštatovala, že nemožno považovať za postup odporujúci týmto ustanoveniam, ak sa hodnotenie vykonaných dôkazov nezhoduje s názorom účastníka konania. V konaní vykonal súd prvého stupňa dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi založenými v spise. Dospel k skutkovým zisteniam, ktoré sa zhodujú s tvrdeniami navrhovateľa. Jedinou skutočnosťou, na ktorú navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje je zistenie, že odporkyňa v súčasnosti byt neužíva a navrhovateľ jej v užívaní bytu bráni, s čím navrhovateľ nesúhlasí a poukazuje na výpoveď odporkyne na pojednávaní konanom dňa 05.03.2012. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, súd zistil, že navrhovateľ odporkyni odmieta vydať kľúče od bytu, nakoľko odporkyňa byt neužíva na bývanie a neplatila do 27.01.2012 ani jednu korunu, ani jedno euro, pričom táto skutočnosť nesporne vyplýva aj z prehlásenia navrhovateľa zo dňa 27.01.2012. S ohľadom na uvedené skutočnosti má odporkyňa za to, že ani tento odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. neexistuje a navrhovateľ ho uvádza iba účelovo.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že svoje rozhodnutie opiera aj o ust.§ 511 ods.2, 3 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich častiach vyjadrenia má odporkyňa za to, že súd prvého stupňa vec posúdil správne aj po právnej stránke.
Čo do námietky priznaných trov konania odporkyňa uviedla, že si uplatnila náhradu trov konania za cestovné v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb, pričom výšku uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia dostatočným spôsobom preukázala. Odporkyňa má za to, že použitie motorového vozidla bolo v danom prípade efektívnejšie a vhodnejšie než navrhovateľom poukazované použitie vlaku, nakoľko už trvanie samotnej cesty pri použití vlaku je dlhšie než trvanie cesty autom, pričom pri použití vlaku je potrebné brať do úvahy aj ďalšie náklady za stratu času, napríklad za cestu na stanicu a na súd, čakanie na vlak, nakoľko vlaky aj napriek navrhovateľom prezentovanému výbornému spojeniu nepremávajú vtedy, keď pojednávanie skončí, ale len raz za určité časové obdobie. Odporkyňa od začiatku konania robila všetky potrebné úkony tak, aby nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelne realizované úkony súdu, kým navrhovateľ sa naopak snažil konanie bezdôvodne, neprimerane predlžovať, pričom bol od začiatku uzrozumený s tým, že akýmkoľvek súdnym konaním sú spojené zvýšené náklady súvisiace s trovami konania. Odporkyňa má za to, že rozsudok je aj vo výrokovej časti o náhrade trov konania vecne správny.
Vzhľadom na uvedené považuje odporkyňa rozsudok za vecne správny a navrhuje, aby odvolací súd v súlade s ust.§ 219 O.s.p. rozsudok potvrdil ako vecne správny a zároveň zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci konania boli od 20.01.1990 do 17.03.2009 manželmi, pričom ich BSM bolo zrušené rozsudkom OS Poprad zo dňa 27.2.1998, č.k. 7C/107/1998-11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.1998. Počas trvania manželstva a po zrušení BSM účastníkov, účastníci uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 20.12.2005, ktorou do podielového spoluvlastníctva nadobudli 4-izbový byt č.XX, nachádzajúci sa na III. poschodí bytového domu, súp.č.XX, postaveného na parcele č.17/19, spoluvlastnícky podiel v pomere 1000/10000 na parcele č. 17/19 ako aj spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, to všetko zapísané na LV.
č. XXX k.ú. A. A..
V súvislosti s kúpou uvedených nehnuteľnosti účastníci uzavreli tiež zmluvu o splátkovom úver č. 0492707036 zo dňa 06.12.2005, a to na poskytnutie úveru v sume 96.262,36 Eur, ktorým uhradili kúpnu cenu. Uvedenú zmluvu uzavreli účastníci ako dlžníci a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ v zmysle čl. III. bod 2 splátky úveru dlžník realizuje spôsobom uvedeným v základných podmienkach zmluvy a v zmysle bodu 3. uvedeného článku sa dlžník zaviazal splatiť úver mesačnými splátkami v periodicite a k termínu dohodnutému v základných podmienkach zmluvy. V zmysle čl. III. bod 12 zmluvy spoludlžníci sú povinní veriteľovi splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy spoločne a nerozdielne, veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 545,54 Eur.
Dňa 29.05.2006 uzavreli účastníci ako dlžníci a Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ako veriteľ zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej je poskytnutie úveru v sume 13.277,56 Eur. Dlžníci sa v zmluve zaviazali dlžnú sumu hradiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 116,17 Eur a k tomu splátkami vo výške 66,38 Eur ako sporivej čiastky.
V zmysle čl. V. zmluvy sú dlžníci povinní svoje záväzky vyplývajúce u uzavretej zmluvy plniť. V časti, kde sa nachádzajú podpisy účastníkov zmluvy je uvedené, že stavebný sporiteľ - dlžník sa zaväzuje splniť dohodnuté záväzky a zmluvu podpisuje ako prvý. Pod týmto vyjadrením je uvedené meno a
rodné číslo navrhovateľa a jeho vlastnoručný podpis. ďalej je uvedené, že spoludlžník sa zaväzuje k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom a podpisuje zmluvu ako druhý, pričom pod týmto vyjadrením je uvedené meno a rodné číslo odporkyne a jej vlastnoručný podpis. Z uvedeného je zrejmé, že obaja účastníci sú povinní plniť zmluvný záväzok spoločne a nerozdielne bez uvedenia pomeru platieb v prospech poskytovateľa úveru.
Z jednotlivých výpisov z účtu, predložených navrhovateľom je zrejmé, že spravidla k 20. dňu v mesiaci uhrádza zo svojho účtu navrhovateľ na úverový účet rôzne sumy, pričom je zrejmé, že sú hradené na účet dohodnutý v úverovej zmluve č. 0492707036 zo dňa 6.12.2005 a taktiež sumy v rôznych výškach na účet dohodnutý v zmluve o mimoriadnom medziúvere č.2772622802 zo dňa 29.5.2006.
Podľa ust.§ 511 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dlžník má voči spoludlžníkom právo predbežného postihu, tzv. preventívny regres, ktorý do značnej miery odstraňuje nepriaznivé dôsledky pasívnej solidarity. Uvedené právo predbežného postihu možno vysvetliť tak, že dlžník proti ktorému veriteľ uplatňuje celú pohľadávku, alebo väčšiu časť aká na neho podľa vnútorného pomeru pripadá, môže už pred splnením od ostatných dlžníkov žiadať, aby ho podľa podielov, ktoré na nich pripadajú oslobodili. Tento dlžník môže od ďalších spoludlžníkov žiadať aj to, aby mu podľa svojich podielov prispeli na splnenie celého dlhu.
Odvolací súd vykladajúc ust.§ 511 ods.2 Občianskeho zákonníka spôsobom ako je uvedené vyššie má za to, že dlžník môže svojho spoludlžníka, teda v danom prípade navrhovateľ odporkyňu žalovať na súde, pokiaľ veriteľ proti nemu uplatňuje viac než predstavuje jeho podiel na dlžobe podľa vnútorného pomeru medzi spoludlžníkmi. V danom prípade medzi navrhovateľom a odporkyňou, ide o tzv. liberačný nárok. Predmetom postihu je to, čo dlžník splnil na základe svojho záväzku veriteľovi. Pri čiastočnej platbe, tak ako je to v danom prípade má dlžník právo regresu len čo do časti prevyšujúcej časti vo vzájomnom pomere jeho podiel. Keď však ide o splácanie dlhu v splátkach, ako je to v danom prípade, vzniká regresný nárok čo do každej splátky samostatne.
Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak sú nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci je úlohou súdu.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že v danom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie, a preto neprichádza do úvahy aplikácia ust.§ 451, prípadne § 454 Občianskeho zákonníka.
Inak je to však s aplikáciou ust.§ 511 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvého stupňa síce citoval, ale toto ustanovenie riadne nevyložil.
V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na výklad ust.§ 511 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktorý cituje vyššie.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí okrem toho, že súhlasí s argumentáciou odporkyne, že jednotlivé záväzky, ktoré navrhovateľovi vyplývajú z úverových zmlúv sú plneniami v prospech tretích
osôb a nie v prospech odporkyne, ktorá plnením nezískava žiaden majetkový prospech, pričom navrhovateľom nie je subjektom, ktorý by predmetné splátky úveru plnil za navrhovateľku, lebo je z úverových zmlúv zrejmé, že je priamym dlžníkom zo zmluvy, teda sám má povinnosť svoj záväzok zo zmluvy plniť, aplikuje i ust.§ 3 Občianskeho zákonníka. Uvádza, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že odporkyňa nemá možnosť svoj majetok užívať z dôvodu bránenia v užívaní navrhovateľom.
Odvolací súd nezdieľa právny názor súdu prvého stupňa ani v tejto časti. Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Preto nakladanie s nehnuteľnosťou upravuje ust.§ 137 až § 142 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa ako taká má preto zákonné možnosti domôcť sa realizácie svojho práva k podielu na nehnuteľnosti.
Súd prvého stupňa sa právom predbežného postihu, teda preventívnym regresom, ktorý odstraňuje prípadne nepriaznivé dôsledky pasívnej solidarity riadne nezaoberal. Nezaoberal sa ani tým, že daný dlh je splácaný v splátkach. Súd prvého stupňa sa nezaoberal ani tým, či splácaním dlhu v splátkach nevzniká regresný nárok navrhovateľovi vo vzťahu k odporkyne čo do každej splátky samostatne. Nezaoberal sa riadne ani tým koľko navrhovateľ zaplatil, teda či plnil len svoju časť dlhu, alebo či platil i za odporkyňu. Uvedeným sa zaoberá iba odporkyňa vo svojom vyjadrení, keď tvrdí, že navrhovateľ platil iba sám za seba.
Súd prvého stupňa v danom prípade v dostatočnom rozsahu nezistil skutkový stav a zo zistených skutočností nevyvodil správny právny záver. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.1 písm.h/ O.s.p.).
Úlohou súdu prvého stupňa sa bude vecou zaoberať odvolacím súdom v naznačenom smere. Súd prvého stupňa riadne vyloží aj ust.§ 511 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k účastníkom konania, pričom zistí koľko navrhovateľ zaplatil na základe svojho záväzku veriteľovi a koľko zaplatil za odporkyňu, teda či do úvahy prichádza právo predbežného postihu, teda preventívny regres.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania podľa ust.§ 224 ods.3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.