Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-8-2023.pdf
PDF · 78.32 KB
Case nature
Subarea
6S/8/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Michal Maškulík, advokát so sídlom kancelárie Mierová 33/2, 072 22 Strážske, IČO: 51 368 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, prezident finančnej správy, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 519685/2022 zo dňa 08.12.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 12.01.2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 519685/2022 zo dňa 08.12.2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa colného úradu, Colný úrad Michalovce č. 430132/2022 zo dňa 06.10.2022, ktorým tento rozhodol o tom, že žalobca sa podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe nepovažuje za spoľahlivého. Súčasťou podanej správnej žaloby je aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe (ďalej aj ako „Návrh“).
2. Žalobca svoj Návrh odôvodnil tým, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na základe týchto dôvodov, ako aj ďalších dôvodov, uvedených v správnej žalobe, žiadal žalobca podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo aj „SSP“) o priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby závažnej ujmy a finančnej škody. Návrh žalobca ďalej odôvodňoval tým, že dôsledkom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia bude jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 1 písm. r) zákona č. 35/2019 Z. z.. Podľa žalobcu aj prípadný úspech v predmetnom konaní a jeho opätovné prijatie do finančnej správy nebude dostačujúcou nápravou tohto stavu, keďže počas doby prepustenia mu nebude umožnené sa vzdelávať a kariérne postupovať, čo bude mať priamy vplyv na jeho plat. ako aj následný dôchodok. Ďalším dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je podľa žalobcu fakt, že v prípade jeho prepustenia príde o akýkoľvek príjem a z dôvodu, že je dlhoročný príslušník finančnej správy. bude preukázateľne znevýhodnený na pracovnom trhu, keďže nemá žiadne iné pracovné skúsenosti. Okrem žalobcu bude týmto postihnutá celá jeho rodina, keďže je otcom maloletých detí. Záverom žalobca v Návrhu uviedol, že priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe nie je v žiadnom prípade v rozpore s verejným záujmom.
3. K Návrhu žalobcu sa žalovaný vyjadril vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, v ktorom uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2023 a týmto dňom žalobca prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti ako jednu zo zákonných podmienok trvania služobného pomeru, čím nastal obligatórny dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 1 písm. r)
zákona č. 35/2019 Z. z.. Služobný pomer žalobcu skončil dňom 17.01.2023, kedy mu bolo doručené rozhodnutie riaditeľa colného úradu, Colný úrad Michalovce č. 35446/2023 zo dňa 17.01.2023. V ďalšom texte žalovaný poukázal na všeobecné dôvody prepustenia príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru. K ujme na kariérnom raste a na plate žalovaný uviedol, že ani tieto námietky nie súd dôvodné, keďže v prípade zrušenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia správnym súdom prichádza do úvahy postup podľa § 262 zákona č. 35/2019 Z. z., ktorý počíta s opätovným ustanovením do funkcie a doplatením služobného platu za čas nezákonného skončenia služobného pomeru. Rovnako v nadväznosti na námietku žalobcu je žalovaný toho názoru, že žalobca nie je znevýhodnený na trhu práce, pričom pre slovenskú a zvlášť ukrajinskú hranicu môže mať oveľa vážnejšie dôsledky prípadný odkladný účinok správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. (§ 186 ods. 1 a ods. 2 SSP)
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej správnej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.
9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.
10. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
11. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
12. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
13. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení SSP upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.
14. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil všeobecnými tvrdeniami o hrozbe prepustenia zo služobného pomeru, nemožnosťou kariérneho rastu, platovými a neskôr dôchodkovými pomermi a znevýhodnením na pracovnom trhu.
15. Správny súd po komplexnom vyhodnotení návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza, že žalobcom všeobecne prezentované obavy z následného vývoja udalostí súvisiaceho s výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, nepodporené žiadnymi dôkazmi schopnými preukázať tvrdené skutočnosti, vyhodnotil ako nedostatočné na prijatie záveru, že žalobcovi výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok. Zo znenia ust. § 185 písm. a) SSP vyplýva, že pre priznanie odkladného účinku sa vyžaduje hrozba ujmy, či škody, nie však akýchkoľvek, ale v prípade ujmy ide o ujmu závažnú a v prípade škody o škodu značnú, t. z., že následky výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy musia mať určitú (nie malú) mieru závažnosti a v neposlednom rade musí ísť zároveň o následky nenapraviteľné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje najmä na ust. 262 Zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o finančnej správe“), podľa ktorého ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer príslušníka finančnej správy trvá a za čas nezákonného skončenia služobného pomeru patrí príslušníkovi finančnej správy služobný plat, ktorý mu patril v čase pred nezákonným skončením služobného pomeru. Z uvedeného ustanovenia Zákona o finančnej správe jednoznačne vyplýva, že uvedený právny predpis počíta so situáciou po prípadnom zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a nárokmi z toho vyplývajúcimi, medzi ktorými je zaradenie späť do služobného pomeru a služobný plat za čas nezákonného skončenia služobného pomeru. Na základe uvedeného má správny súd za to, že žalobcom uvádzané následky, ktoré mu výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia majú hroziť, nemožno tieto označiť za nenapraviteľné, nespĺňajú teda požiadavku nenapraviteľnosti a v prípade žalobcom tvrdenej nemožnosti kariérneho rastu, či znevýhodnenia na pracovnom trhu, nepochybne nespĺňajú ani požiadavku závažnosti, ktorých splnenie je Správnym súdnym poriadkom vyžadované v prípade uplatnenia tak mimoriadneho inštitútu akým je odloženie účinkov právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Všeobecné tvrdenia žalobcu o hrozbe závažnej ujmy, resp. finančnej škody, nemožno podľa správneho súdu v súhrne vyhodnotiť ako spôsobilé na prijatie záveru o splnení podmienok na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe.
16. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených tvrdení žalobcu nebolo zistené, že by v prejednávanej veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP, ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.
17. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.
18. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) správny súd s ohľadom na vyššie uvedené závery nepristúpil.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).