Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Er-347-2011.pdf
PDF · 70.9 KB
No categories available
8Er/347/2011
Uznesenie
Okresný súd v Trnave v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, proti povinnej: E. Y., I.. X.X.XXXX, Z. XXX XX W. XXX, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Cipár, Vazovova 9, 811 07 Bratislava o vymoženie 406,39 EUR a trov exekúcie, rozhodujúc o námietkach povinnej proti exekúcii takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súd povoľuje odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie č.k. 8Er/347/2011-46 zo dňa 09.01.2013.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 114436 zo dňa 20.04.2011 bol súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár poverený v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia poisťovne Union zdravotná poisťovňa, a.s., č. k. 1110002638 zo dňa 09.02.2011.
Dňa 03.12.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a návrh na odklad exekúcie, v ktorom povinný uvádza, že dňa 27.11.2013 uhradil dlžnú sumu vo výške 406,39 € oprávnenému.
Výzvou zo dňa 05.12.2013 požiadal súd oprávneného, aby sa vyjadril k podaniu povinného. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2013 uviedol, že pohľadávku uplatnenú výkazom nedoplatkom č. 111002638 povinný uhradil v celej výške 406,39 EUR dňa 27.11.2013. Zároveň uviedol, že úhrada bola súdnemu exekútorovi oznámená e-mailom.
Súd na základe výzvy zo dňa 05.12.2013 požiadal súdneho exekútora, aby súdu oznámil, či postupoval v zmysle § 46 ods. 8 Exekučného poriadku a upustil od vykonania exekúcie. Dňa 23.12.2013 bola súdu doručená odpoveď súdneho exekútora, v ktorej uvádza, že od vykonania exekúcie neupustil, nakoľko k úhrade pohľadávky ako aj trov exekúcie neprišlo v 14-dňovej zákonnej lehote od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie, a preto pokračuje vo výkone exekúcie.
Podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Z ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor môže upustiť od vykonania exekúcie kedykoľvek v priebehu exekučného konania, nielen v prípade, ak povinný splní povinnosť z vykonateľného rozhodnutia v lehote na podanie námietok. Ustanovenie § 46 ods. 8 Exekučného poriadku totiž výslovne upustenie od vykonania exekúcie neviaže na konkrétne štádium exekučného konania, len na okolnosť, že povinný splnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ustanovenie § 47 ods. 3 Exekučného poriadku potom precizuje výpočet náhrady trov exekúcie, najmä odmeny exekútora v prípade, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekúcie a zároveň pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Od vykonávania exekúcie možno upustiť v ktoromkoľvek štádiu až do jej skončenia vymožením pohľadávky.
Nakoľko povinný splnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, avšak súdny exekútor neupustil od vykonania exekúcie, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením.
Povinný dňa 03.12.2013 spolu s návrhom na zastavenie podal návrh na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Odklad exekúcie ako prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb predstavuje procesný úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Základným účelom odkladu exekúcie v Exekučnom konaní v zmysle § 56 Exekučného poriadku je ochrana povinného, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva oprávneného, t.j. toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. V zmysle zásady hospodárnosti, ako aj so zreteľom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, v ktorom je vyjadrená zásada zákazu restitutio in integrum statu quo antem (navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené), a s ohľadom na zistený a preukázaný skutkový stav, súd musí prihliadnuť na skutočnosť, že dňa 09.01.2013 rozhodol o zastavení exekúcie, a preto na základe úvahy dospel k názoru, že sú naplnené základné predpoklady nutné pre povolenie odkladu exekúcie a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.