Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/56/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

H. súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským, v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové družstvo Šaľa, IČO: 00 170 747, so sídlom Horná 926/1, Šaľa, zast. JUDr. Miroslavom Záhorákom, advokátom so sídlom Horná 926/1, Šaľa, proti odporcom: X/ I. T., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. XXXX/XX, Š., X/ J. T., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. XXXX/XX, Š., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Mgr. Šiagyová, s.r.o., IČO: 36 868 817, so sídlom Jánošíkova 2, Šaľa, o zaplatenie 615,77 Eur, t a k t o

rozhodol:

I. súd návrh zamieta

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v sume 470,45 Eur cestou právneho zástupcu odporcov do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu dňa 3. 2. 2011 žiadal súd aby odporcom uložil povinnosť zaplatiť sumu 615,77 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým , že odporcovia sú vlastníkmi bytu nachádzajúceho sa v Š. - V. na Z. R. XXXX/XX, Č. B. XX, na L. X., pričom vymáhaná čiastkach predstavuje riadne a včas nezaplatené zálohové platby za predmetný byt k 31. 12. 2010.

Na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu sumárnu analýzu platieb za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2010, Doplnok ku Stanovám Stavebného bytového družstva so sídlom ulica Horná 926/1, Šaľa zo dňa 5. 11. 2007.

K podanému návrhu sa vyjadrili odporcovia cestou svojej právnej zástupkyne, a to podaním doručeným súdu dňa 12. 4. 2011 a žiadali súd, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, nakoľko podľa názoru odporcov navrhovateľ nepreukázal existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami, z ktorého by odvodil svoj oprávnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Navrhovateľ totiž návrh podoprel doplnkom ku stanovám, ktoré sú datované dňa 5. 11. - 8, pričom z výpisu z listu vlastníctva LV číslo XXXX - čiastočný vyplýva, že odporcovia nadobudli vlastníctvo k bytu číslo XX Z. X. X. V. V. Č. XX V. B. L. Q. Č. XXXX V. L.T. XX. X. XXXX. Predmetné stanovy odporcovia považovali za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko schvaľovanie stanov nepatrí do kompetencie predsedníctva družstva ale jeho členskej základni. Navrhovateľom predložené stanovy družstva však odporcov nezaväzujú, nakoľko títo nie sú členmi bytového družstva, ale sú vlastníkmi bytu, na ktorých sa má vzťahovať osobitný právny režim podľa zákona číslo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny pre riadne neplatenie zálohových platieb za rok 2009 odporcovia poukázali na to, že zo samotnej prílohy navrhovateľa pripojenej k návrhu na začatie konania označenej ako " sumárna na analýza platieb za obdobie roku 2009 " vyplýva, že odporcovia mali v roku 2009 predpis vo výške 1317,85 Eur a skutočne zaplatili sumu vo výške 1329,65 Eur. Uvedené

však nekorešponduje s listinami tvoriacimi prílohu vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcov za rok 2009, nakoľko z prehľadu platieb za rok 2009 pripojeného k vyúčtovaniu vyplýva, že predpis bol vo výške 1211,30 Eur, skutočná platba odporcov vo výške 1223,10 Eur a skutočné náklady vo výške 1307,20 Eur; preto podľa samotného vyúčtovania vznikol odporcom nedoplatok na zálohových platbách za rok 2009 vo výške 95,90 Eur, ktorý nedoplatok bol zaplatený po doručení vyúčtovania v mesiaci jún 2010, ako to vyplýva z predloženej sumárnej analýzy na strane 3/3. Odporcovia taktiež popreli skutočnosti tvrdené navrhovateľom, že riadne a včas neplatili zálohové platby za mesiac január a september nakoľko z predloženej sumárnej analýzy platieb za rok 2010 vyplýva že takéto platby riadne platili. Odporcovia ďalej dôvodili, že navrhovateľ bez legitímnej zmluvy o výkone správy, ktorá podľa ustanovenia A zákona číslo 182 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vyžaduje obligatórne písomnú formu, v rozpore so záujmami jednotlivých vlastníkov bytov a v rozpore s povinnosťami definovanými v ustanovení citovaného zákona, produkuje vyúčtovania bez opory v hmotnom práve alebo v uzavretej zmluve, čím sa na úkor vlastníkov neustále bezdôvodne obohacuje. Rovnako tak v rozpore s hmotným právom " prenáša " nedoplatky z predchádzajúcich rokov, a to aj bez ďalšieho vybavenia riadne doručenej reklamácie ako tomu bolo aj v tomto prípade pri vyúčtovaní spotreby teplej úžitkovej vody za rok jednočlennej domácnosti vo výške 73 metrov kubických vody a následne v rozpore s dispozíciou odporcov ako vlastníkov bytu a platiteľov zálohového mesačného predpisu, zaúčtuje mesačné platby podľa svojej ľubovôle a produkuje vymyslené nedoplatky bez toho, aby riadne preukazoval odôvodnenosť svojho nároku na zaplatenie čo do výšky ako aj právneho titulu. V tejto súvislosti odporcovia poukázali na vyúčtovanie za rok 2007 ktoré obsahuje spornú reklamovanú zložku spotreby vody a náklady na teplú vodu vo výške 13 550 SK a nedoplatok za rok 2006 vo výške 4316 SK ( splatný dňa 15. 6. 2007 - premlčaný ), celkom nedoplatok vo výške 17 866 SK. Zároveň poukázali aj na navrhovateľom vyhotovené vyúčtovanie za rok 2008 ktoré opätovne vykazuje starý, sporný, reklamovaný a nevybavený, nie žalovaný nedoplatok z predchádzajúceho roka, respektíve dvoch rokov 2006 a 2007 vo výške 601,77 Eur, hoci zo skutočného vyúčtovania (platba vo výške 1279,59 Eur a skutočný náklad vo výške 1386,14 Eur) je vykázaný nedoplatok vo výške 106,55 Eur uhradený 26. 8. 2009 po doručení vyúčtovania (viď sumárna analýza na strane 2/3). Vyúčtovanie za rok 2009 opätovne vykazuje starý, sporný, reklamovaný a nevybavený, nežalovaný nedoplatok z predchádzajúceho roka, respektíve dvoch rokov 2006 a 2007 teraz vo výške 589,97 Eur, hoci zo skutočného vyúčtovania (platba vo výške 1223,10 Eur a skutočný náklad vo výške 1307,20 Eur) je vykázaný nedoplatok ako už bolo vyššie uvedené vo výške 95,90 Eur, ktorý bol uhradený odporcami dňa 21. 6. 2010 po doručení vyúčtovania( viď sumárna analýza na strane 3/3). Z uvedeného mali odporcovia za preukázané, že nemajú žiadne nedoplatky na zálohových platbách spojených s užívaním bytu za rok 2009. V závere svojho vyjadrenia sa k návrhu odporcovia poukázali na to, že podľa ich názoru medzi účastníkmi konania neexistuje platná zmluva o výkone správy, z ktorého dôvodu sa navrhovateľ nemôže úspešne domáhať zaplatenia žalovanej sumy z platného právneho úkonu, ale len prípadného vydania bezdôvodného obohatenia sa, pričom tento nárok však s prihliadnutím na jeho splatnosť 15. 6. 2008 považuje za premlčaný. K uplatnenej penalizácii v podobe zmluvnej pokuty odporcovia uviedli, že medzi účastníkmi tohto konania nedošlo k žiadnej dohode o zmluvnej pokute pre porušenie záväzkov, nakoľko medzi nimi nedošlo ani k uzavretiu perfektnej písomnej zmluvy o výkone správy. Na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu výpis z obchodného registra navrhovatelia, výpis z katastra nehnuteľnosti vytvorený cez katastrálny portál - LV číslo XXXX I. L. XX. X. XXXX, vyúčtovanie nákladov za rok 2007, vyúčtovanie nákladov za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009.

Vzhľadom na vyjadrenie sa odporcov k podanému návrhu navrhovateľa v súd vyzval navrhovateľa a to výzvou doručenou navrhovateľovi dňa 31. 5. 2011 aby upresnil návrh, aby špecifikoval z čoho pozostáva žalovaná istina - teda ktoré konkrétne platby, za ktoré obdobie a v akej výške neboli odporcami uhradené. Zároveň súd vyzval navrhovateľa, aby zaslal súdu originál zmluvy o výkone správy z ktorej si uplatňuje svoje práva voči odporcom. Na túto výzvu navrhovateľ reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 9. 6. 2011 kde uviedol, že pri ročnej uzávierke platieb k 30. 12. 2008 navrhovateľ evidoval nedoplatok z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2007 u odporcov vo výške 593,04 Eur, čo následne odporcovia splácali v čiastkach a to dňa 4. 2. 2009 v sume 200 Eur dňa 2. 3. 2009 v sume 100 Eur a dňa 2. 4. 2009 v sume 200 Eur. Týmto spôsobom však celý nedoplatok neuhradili a preto navrhovateľ podal na Okresný súd návrh na vydanie platobného rozkazu na čiastkou 93,04 Eur, ktorá suma doposiaľ uhradená nebola. Pokiaľ ide o samotný návrh na začatie konania v tejto veci navrhovateľ uviedol že žalovaná istina pozostáva z nezaplatených zálohových platieb od 1. 1. 2009 pričom sa jedná o nezaplatené zálohové platby za obdobia:

12/2008 vo výške 8,73 Eur ( platby v roku 2008 nezodpovedali predpísaným zálohám ) 1/2009 vo výške 87,90 Eur ( mesačný predpis zál. platieb vo výške 87,90 Eur) 2/2009 vo výške 87,90 Eur ( mesačný predpis zál. platieb vo výške 87,90 Eur) 3/2009 vo výške 87,90 Eur ( mesačný predpis zál. platieb vo výške 87,90 Eur) 4/2009 vo výške 87,90 Eur ( mesačný predpis zál. platieb vo výške 87,90 Eur) 5/2009 vo výške 87,90 Eur nebola zaplatená 6/2009 zaplatené 200 Eur ( 24,20 Eur bolo zaplatené navyše ) 7/2009 zaplatenej 100 Eur (12,10 Eur bolo zaplatené navyše) 11/2009 záloha vo výške 119,20 Eur nebola zaplatená 12/2009 zaplatené len 65,50 Eur ( záloha bola vo výške 119,20 Eur, čiže chýbalo 53,70 Eur) 8/2010 záloha vo výške 118,84 Eur nebola zaplatená.

Pre poriadok je potrebné uviesť že matematickým súčtom takto špecifikovaných údajných nedoplatkov odporcov a pri zohľadnení vyššie uvedených preplatkov za 6/2009 a 7/2009 je možné dospieť k záveru že údajná pohľadávka navrhovateľa voči odporcom nepredstavovala čiastkou 703,67 eura ( 8,73 + 87,90 + 87,90 + 87,90 + 87,90 + 87,90 - 24,20 - 12,10 + 119,20 + 53,70 + 118,84 = 703,67 ) a nie čiastkou 615,77 Eur. Nakoľko takéto špecifikovanie pohľadávky navrhovateľa súd považoval vzhľadom na predmetný návrh za nezrozumiteľné a rozporné so samotným žalobným petitom opätovne svojou výzvou zo dňa 29. 11. 2011 vyzval navrhovateľa aby opätovne vyčíslil a presne špecifikoval z čoho pozostáva žalovaná suma. Zároveň ho oboznámil s tým, že jeho vyčíslenie zo 6. 6. 2011 súd považuje za nezrozumiteľné respektíve rozporné s odôvodnením samotného návrhu na začatie konania. Na túto výzvu navrhovateľ opätovne doručil súdu vyjadrenie k výzve zo dňa 9. 1. 2000 z 12 ktoré však obsahovo je totožné ako predtým zaslané vyjadrenie zo dňa 6. 6. 2012. Pre poriadok je potrebné uviesť, že je doplnené v závere len o jednu vetu " ku dňu 31. 5. 2011 sme vykonali ročné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2010 a p. T. I. mal preplatok vo výške 209,94 Eur čo znižuje výšku pohľadávky, ktorá je predmetom platobného rozkazu (poznámka sudcu - pravdepodobne tohto konania ).

Na pojednávaní súdu konanom dňa 9. 1. 2014 právna zástupkyňa odporcov vzniesla námietku premlčania nárokov uplatnených navrhovateľom v tomto konaní. Opätovne poukázala na rozpornosť samotného návrhu, keďže z obsahu návrhu podľa nej vyplýva že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 615,77 Eur pričom už zo samotného súčtu pohľadávok, z ktorých má žalovaná istina pozostáva vyplýva že tieto vykazuje vo výške 652,63 Eur. Ďalej poukázala na to, že tieto nezrovnalosti navrhovateľ neodstránil ani na základe viacerých výziev súdu a naďalej je sporné z čoho predmetná pohľadávka pozostáva.

Na otázku sudcu aký bol účel platieb odporcov adresovaných navrhovateľovi a realizovaných dňa 4. 2. 2009 vo výške 200 Eur, dňa 2. 3. 2009 vo výške 100 Eur a dňa 2. 4. 2009 vo výške 200 Eur právna zástupkyňa odporcov uviedla že odporcovia týmito platbami platili zálohy za jednotlivé mesiace, za ktoré boli predpisované navrhovateľom. Poprela, že vyplatili minulé dlhy z vyúčtovania za rok 2007, keďže takýto nedoplatok neuznávali od svojho počiatku a reklamovali u navrhovateľa, a teda navrhovateľ nebol oprávnený si započítavať zálohové platby za iný účel. Z vyúčtovaní za rok 2009 a 2010 je zrejmé, že odporcovia nemali nedoplatok na zálohových platbách, respektíve za rok 2009 ho vykázali vo výške 95 Eur, pričom tento uhradili v roku 2010 po doručení vyúčtovania a za rok 2010 vykazovali preplatok vo výške 209 Eur.

Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2010 predloženej navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ vykazoval voči odporcom za rok 2008 nedoplatok z vyúčtovania vo výške 601,77 Eur, za rok 2009 nedoplatok z vyúčtovania vo výške 589,97 Eur a za rok 2010 nedoplatok z vyúčtovania vo výške 708,81 Eur.

Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa zo dňa 11. 4. 2011 súd zistil, že od 21. 10. 1993 za navrhovateľa podpisuje ako štatutárny orgán predseda alebo podpredseda spolu s jedným členom predstavenstva, alebo riaditeľ spolu s jedným členom predstavenstva. Z výpisu z katastra nehnuteľností vytvoreného cez katastrálny portál LV číslo XXXX I. L. XX. X. XXXX súd zistil že odporcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu číslo XX Z. Q. Z. X. X. B. L. Č. Q.Ú.. XXXX Z. Q. V. H. Š. A. Ú. Š. V. Z. E. V. Č. XXXX, pričom vlastnícke právo k tomuto bytu nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu číslo XXXXXXXXX podľa zákona číslo podľa č. V. XXXX /. I. L. XX. X. XXXX pričom právne účinky vkladu nastali ku dňu XX. X. XXXX.

Z vyúčtovania nákladov za rok 2007, vystaveného navrhovateľom voči odporcom zo dňa 27. 5. 2008 súd zistil, že navrhovateľ vykazoval voči odporcom nedoplatok z vyúčtovania za rok 2006 vo výške 4316 SK pričom za rok 2007 vyúčtoval náklady na predmetný byt vo výške 46 862 SK. Platby odporcov za rok 2007 vykazoval vo výške 33 312 SK a teda stav výsledného konta ku dňu 31. 12. 2007 predstavoval nedoplatok 17 866 SK.

Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu vystavených navrhovateľom voči odporcom za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008 súd zistil, že v roku 2008 odporcovia zaplatili navrhovateľovi zálohy vo výške 38 549 SK ( 1279,59 Eur), pričom navrhovateľ na predmetný byt vyúčtoval náklady za rok 2008 vo výške 41 759 SK (1386,14 Eur), pričom vykázal nedoplatok z vyúčtovania za rok 2008 vo výške 3209,93 SK ( 106,55 Eur). Z predmetného vyúčtovania je ďalej zrejmé, že navrhovateľ voči odporcom vykazoval z predchádzajúceho obdobia nedoplatok vo výške 18 128,92 SK ( 601,77 Eur).

Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu vystaveného navrhovateľom za obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009 súd zistil, že za rok 2009 odporcovia na zálohových platbách navrhovateľovi uhradili sumu 36 491,62 SK ( 1211,30 Eur), pričom navrhovateľ na predmetný byt vyúčtovala náklady za rok 2009 v sume 39 380,71 SK (1307,20 Eur ), pričom vykázal nedoplatok vo výške 2889,08 SK ( 95,90 Eur ). Z predmetného vyúčtovania je ďalej zrejmé že navrhovateľ voči odporcom vykazoval z predchádzajúceho obdobia nedoplatok vo výške 17 773,44 SK (589,97 Eur ).

Podľa ustanovenia prvá až štvrtá veta zákona číslo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy . Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom . V správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.

Podľa ustanovenia a ods. 5 prvá veta zákona číslo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva lobby kone správy sa uzatvára so správcom písomne na neurčitý čas.

Podľa ustanovenia prvá veta zákona číslo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou po výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Podľa ust.) a ) v znení ku dňu 5.3.2008 (1) Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

(2) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

Podľa ust. )-3) (1) Stanovy družstva musia obsahovať: a) obchodné meno a sídlo družstva,

b) predmet podnikania (činnosti),

c) vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom,

d) výšku základného členského vkladu, prípadne aj výšku vstupného vkladu, spôsob splácania členských vkladov a vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva,

e) orgány družstva a počet ich členov, dĺžku ich funkčného obdobia, spôsob ustanovovania, pôsobnosť a spôsob ich zvolávania a rokovania,

f) spôsob použitia zisku a úhrady prípadnej straty,

g) tvorbu a použitie nedeliteľného fondu,

h) ďalšie ustanovenia, ak to vyplýva z tohto zákona.

(2) Ak podľa stanov je podmienkou členstva tiež pracovný vzťah člena k družstvu, môžu stanovy obsahovať úpravy tohto vzťahu. Táto úprava nesmie odporovať pracovnoprávnym predpisom, ibaže úprava je pre člena výhodnejšia. Ak nie je osobitná úprava v stanovách, platia pracovnoprávne predpisy.

(3) O zmene stanov rozhoduje členská schôdza, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa ust.) a ), , najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva (ďalej len "").Do pôsobnosti členskej schôdze patrí zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak,

Podľa ust.) a ) (1) Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. (2) Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.

Podľa ustanovenia , právny úkon sa musí urobiť slobodne vážne, už určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa ustanovenia , neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým právom.

Podľa ustanovenia , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný .

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností bol absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takého úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Osud absolútne neplatného právneho úkonu ujmu sleduje aj právny úkon s akcesorickou povahou. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať (§ 451 ). Nedodržanie zákonom stanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Okrem toho je potrebné uviesť, že stanovy družstva sú základným dokumentom družstva, ktoré určujú nielen princípy vnútorných vzťahov medzi družstvom a jeho členmi ale aj medzi členmi navzájom ako aj právne postavenie družstva vo vzťahoch navonok. Zákon obligatórne určuje základné náležitosti stanov. Okrem nich stanovy môžu, ale zvyčajne obsahujú úpravu v mnohých ďalších otázok týkajúcich sa najmä vnútornej organizácie činnosti družstva podľa jeho špecifických podmienok.

Z návrhu navrhovateľa, ako aj listinných dôkazov predložených navrhovateľom a vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ si v tomto konaní ako správca bytu nachádzajúceho sa v Š. - V. Z. Z. R. Č.. XXXX/XX, Č. B. XX Z. L. X. I. K. D. A. T. X. podaným návrhom uplatnil voči odporcom ako bezpodielovým spoluvlastníkom predmetného bytu právo na zaplatenie zálohových platieb - preddavkov na úhrady za poskytované plnenia k a to podľa článku 45 ods. 6 a článku IV bod 1 Doplnku ku stanovám stavebného bytového družstva so sídlom ulica Horná 926/1 Šaľa zo dňa 5. 3. 2008. V tejto súvislosti je potrebné uviesť že podľa názoru súdu navrhovateľom predložený Doplnok ku stanovám zo dňa 5. 3. 2008 je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon, z ktorého nevznikajú žiadnej zo strán žiadne práva ani povinnosti a to z dôvodu, že zo samotného doplnku je zrejmé že predmetný doplnok ku stanovám navrhovateľa schválilo len predstavenstvo družstva svojím uznesením zo dňa 5. 11. 2007, ktorým rozhodnutím doplnilo a zmenilo stanovy SBD a zmluvy o výkone správy napriek tomu, že v zmysle z vyššie citovaných zákonných ustanovení zmenu stanov družstva

schvaľuje . Okrem toho z predmetného doplnku ku stanovám navrhovateľa je zrejmé že tento obsahuje aj zmluvu o výkone správy ako dvojstranný právny úkon uzatvorenú podľa všetkého medzi navrhovateľom ako správcom a odporcami ako vlastníkmi predmetného bytu napriek tomu, že podľa zákona stanovy družstva ako vnútorný predpis družstva upravujú vzťahy medzi družstvom a jeho členmi, avšak v žiadnom prípade neupravujú vzťahy družstva s tretími osobami. Zmluvu o výkone správy v zmysle ustanovenia Zákona číslo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je potrebné považovať za dvojstranný právny úkon uzatvorený medzi správcom ( v konkrétnom prípade navrhovateľom ) a vlastníkmi bytu ( v konkrétnom prípade odporcami). V žiadnom prípade podľa názoru súdu nie je možné, aby zmluva o výkone správy bola obsiahnutá v stanovách družstva ako základnom dokumente podmieňujúcom vznik družstva a určujúcom princípy jeho vnútorných vzťahov medzi družstvom ako právnickou osobou a jeho členmi, prípadne medzi jeho členmi navzájom. Už samotná takáto právna konštrukcia zmiešavajúca zmluvu o výkone správy ako zásadne dvojstranný právny úkon so stanovami družstva ako vnútorným právnym predpisom v družstvách je neprípustná a majúca za následok nezrozumiteľnosť takéhoto právneho úkonu a spôsobujúca konečnom dôsledku jeho neplatnosť podľa ustanovenia . Okrem toho podľa názoru súdu, takéto spájanie dvoch právnych úkonov úplne odlišného charakteru odporuje aj samotnému zákonu a to ustanoveniu , ako aj ustanoveniu Zákona číslo z ktorého dôvodu je takýto právny úkon potrebné považovať za neplatný aj v zmysle ustanovenia . Okrem toho je ďalej pre poriadok potrebné uviesť, že citovanú zmluvu vo výkone správy podpísal za navrhovateľa len D.. L. Q., J. Q. Š. , hoci podľa výpisu z obchodného registra navrhovateľa od 21. 10. 1993 za družstvo podpisuje predseda alebo podpredseda spolu s jedným členom predstavenstva, alebo riaditeľ spolu s jedným členom predstavenstva. Teda pokiaľ zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyžaduje pre zmluvu o výkone správy písomnú formu táto by bola dodržaná len v prípade, ak by bola zo strany navrhovateľa podpísaná vyššie citovaným spôsobom, ktorý ako jediný by bol právne uznaným a spôsobilým prejavom vôle navrhovateľa navonok konať. Ako už bolo vyššie uvedené, zmluvu o výkone správy v zmysle ustanovenia Zákona číslo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzatvára vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome so správcom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľom predložená Zmluva o výkone správy bola uzatvorená dňa 5. 3. 2008, kde odporcovia ju uzatvárali ako bezpodieloví spoluvlastníci vyššie citovaného bytu, hoci v čase jej podpisovania ešte predmetný byt nevlastnili. Táto skutočnosť je zrejmá aj z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX vytvoreného dňa 11.4.2011 cez Katastrálny portál pre okres Šaľa, obec Šaľa, katastrálne územie Šaľa, z ktorého vyplýva, že zmluva o prevode vlastníctva bytu číslo XXXXXXXXX bola vložená do katastra nehnuteľností pod číslom V. XXXX/XX I. L. XX. X. XXXX, pričom právne účinky vkladu nastali ku dňu XX. X. XXXX. V zmysle vyššie uvedeného súd navrhovateľom predloženú zmluvu o výkone správy ako aj všetky ostatné právne úkony naň nadväzujúce a to najmä vyúčtovanie nákladov za rok 2007, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009 považoval za absolútne neplatné právne úkony nemajúce za následok vznik akýchkoľvek práv alebo povinností medzi účastníkmi konania.

V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť , že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. V zmysle vyššie uvedeného, nakoľko navrhovateľ nepredložil súdu inú zmluvu o výkone správy uzatvorenú s odporcami súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal, že má právo na základe platne uzatvorenej zmluvy o výkone správy požadovať od odporcov zaplatenie mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2010, respektíve zálohových platieb, ako ich nazval navrhovateľ vo svojom návrhu. Nakoľko medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že navrhovateľ v roku 2009 a v roku 2010 teda v období za, ktoré si navrhovateľ uplatňoval právo na platenie preddavkov vykonával správu k bytu vlastnícky patriaceho odporcom, a to bytu číslo XX Z. Q. V. Š. Z. R. Z. XXXX/XX Z. X. X.

bolo potrebné právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami posúdiť podľa ustanovenia a o čom súd účastníkov konania aj v priebehu konania poučil.

Podľa ustanovenia a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia v k, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia k musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, a musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ustanovenia v ods. 1 a 2 prvá veta právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa ust. , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia v ods. 1 a 2 v právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide u úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Nakoľko navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil voči odporcom právo na zaplatenie sumy 615,77 Eur ako „nedoplatok na zálohových platbách za rok 2009 a 2010 „ pričom počas celého konania súdu napriek viacerým výzvam zo strany súdu riadne a zrozumiteľne nešpecifikoval z čoho pozostáva takto uplatnená istina súd skúmal v akom rozsahu sa v predmetnom období mohli odporcovia reálne obohatiť v na úkor navrhovateľa a to tým že údajne navrhovateľovi nezaplatili na nich pripadajúci podiel príspevkov do fondu prevádzky údržby a opráv ako aj odplaty za správu, prípadne vykázaných nedoplatkov ktoré vyplynuli z vyúčtovania použitia fondu prevádzky údržby a opráv ako aj úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami súd vyhodnotil za vzťah vzniknutý plnením z neplatného právneho úkonu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odporcovia v podstate nenamietali že za rok 2009 im vznikla v zmysle vyššie uvedeného povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1317,85 Eur, za rok 2010 sumu 1524,50 Eur a za rok 2011 sumu 1221,48 Eur ( spolu sumu 4063,83 Eur) tak ako to vyplýva aj zo sumárnej analýzy spracovanej navrhovateľom za obdobie od 1. 1. 2008 do 31.5.2011. Z tohto dôvodu súd takúto sumárnu analýzu platieb považoval pre účely zistenia rozsahu bezdôvodného obohatenia sa odporcov voči navrhovateľovi za hodnovernú, a preto z nej v ďalšom pri posudzovaní nárokov navrhovateľa na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia sa zo strany odporcov aj vychádzal. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť že z predmetnej sumárnej analýzy taktiež vyplýva, že odporcovia navrhovateľovi v roku 2009 poukázali platby v celkovej výške 1329,65 Eur v roku 2010 platby vo výške 1405,66 Eur a za rok 2011 platby v celkovej výške 1431,42 Eur ( spolu sumu 4166,73 Eur). , teda navrhovateľovi zaplatili o 102,90 Eur viac ako si voči nim uplatnil súd jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ totiž v konaní nepreukázal, že by sa v uvedenom období odporcovia na jeho úkor bezdôvodne obohatili, a to prijatím plnenia na základe neplatnej zmluvy bez toho, aby navrhovateľovi za takéto plnenie poskytli adekvátnu finančnú náhradu.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa vznesenú v jeho písomnom podaní doručenom súdu dňa 9. 6.2011, že pri ročnej uzávierke platieb k 31. 12. 2008 navrhovateľ evidoval nedoplatok voči odporcom z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2007 vo výške 593,04 Eur, čo následne odporcovia splácali v čiastkach 200 Eur 4. 2. 2009, 100 Eur dňa 2. 3. 2009 a 200 Eur dňa 2. 4. 2009 je potrebné uviesť, že súd na takúto námietku neprihliadol, nakoľko navrhovateľ si v tomto konaní neuplatnil voči odporcom

právo na zaplatenie nedoplatkov z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2007, teda za obdobie kedy odporcovia neboli vlastníkmi sporného bytu, ale boli pravdepodobne len jeho nájomcami a teda podľa všetkého povinnosť platiť navrhovateľovi určité finančné prostriedky im vyplývala pravdepodobne zo zmluvy o nájme bytu a nie zo zmluvy o výkone správy bytu, respektíve z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia sa. Takéto údajné právo na finančné plnenie vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy sa premlčovalo v trojročnej premlčacej lehote podľa ust. , pričom táto lehota začala plynúť po doručení vyúčtovania odporcom, teda pravdepodobne v mesiaci máj 2007. Aj v tomto prípade však navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust. súdu nepreukázal žiadnou konkrétnou zmluvou ani iným spôsobom, že v roku 2006 a bol v zmluvnom vzťahu s odporcami z ktorého zmluvného vzťahu mu mohla vzniknúť voči odporcom pohľadávka. Túto skutočnosť bolo možné len predpokladať z vyjadrenia sa odporcov, avšak bez možnosti posúdenia tohto vzťahu a to najmä z pohľadu reálnych práv a povinností účastníkov predpokladaného právneho vzťahu. Okrem toho odporcovia cestou svojho právneho zástupcu pred súdom popreli, že by dňa 4. 2. 2009 uhradili navrhovateľovi sumu 200 Eur, dňa 2. 3. 2009 sumu 100 Eur a dňa 2. 4. 2009 sumu 200 Eur ako nedoplatok z ich predchádzajúceho zmluvného vzťahu, nakoľko takéto nedoplatky neuznali a odo dňa ich vyúčtovania navrhovateľom ich považovali za nedôvodné. Predmetné platby hradili navrhovateľovi ako zálohové platby na rok 2009, nakoľko predpokladali, že sporná zmluva o výkone správy je platným právnym úkonom ukladajúcim im povinnosť takéto platby v prospech navrhovateľa realizovať. Teda navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia že platby odporcov v sume 200 Eur dňa 4. 2. 2009, v sume 100 Eur dňa 2. 3. 2009 ak v sume 200 Eur dňa 2. 4. 2009 bolo možné považovať za úhrady nedoplatku z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2007 nepreukázal. Pre poriadok je potrebné uviesť, že navrhovateľ v konaní ani len nepreukázal, že by si takéto platby odporcov v súlade s ustanovením započítal, teda že by voči odporcom urobil platný a účinný prejav smerujúci k započítaniu. Pokiaľ aj odporcom doručil vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2009, takéto vyúčtovanie vystavené na základe neplatnej zmluvy o výkone správy bolo potrebné považovať ako už bolo vyššie uvedené za neplatný právny úkon, s ktorým nie je možné spájať žiadne právne následky. Pre poriadok je však potrebné uviesť, že z predmetného vyúčtovania ani jednoznačne nevyplýva, že by navrhovateľ týmto vyúčtovaním robil voči odporcom prejav vôle smerujúci k započítaniu takýchto pohľadávok, nehovoriac o tom, že predmetné vyúčtovanie nie je podpísané osobami oprávnenými za navrhovateľa navonok konať - tak ako je to uvedené v jeho výpise z obchodného registra. Pokiaľ aj takýto prejav vôle urobil počas konania súdu, teda v čase, keď už takáto jeho pohľadávka bola premlčaná, aj takýto jeho právny úkon bolo potrebné považovať za neplatný, nakoľko podľa ustanovenia , započítať nemožno premlčané pohľadávky.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením Kedy odporcom, ktorí mali vo veci plný úspech súd priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia špecifikovaných v súlade s ustanovením a vyhlášky ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 470,45 Eur a to za 9 úkonov právnej pomoci:

- prevzatie a príprava veci dňa 11. 4. 2011 v sume 39,84 Eur + 7,41 Eur režijný paušál ,

- spísanie a podanie vyjadrenia dňa 11.04.2011 v sume 39,84 Eur+ 7,41 Eur režijný paušál ,

- pojednávanie dňa 28.04.2011 v sume 39,84 Eur + 7,41 Eur režijný paušál,

- pojednávanie dňa 19.05.2011 v sume 9,96 Eur + 7,41 Eur režijný paušál,

- pojednávanie dňa 28.06.2011 v sume 9,96 Eur + 7,41 Eur režijný paušál,

- pojednávanie dňa 14.02.2012 v sume 39,84 Eur + 7,61 Eur režijný paušál,

- pojednávanie dňa 31.01.2013 v sume 9,96 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,

- pojednávanie dňa 10.10.2013 v sume 9,96 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,

- pojednávanie dňa 09.01.2014 v sume 39,84 Eur + 8,04 Eur režijný paušál,

odmena vo výške 291,99 Eur a náhradu za stratu času podľa ust. § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 178,46 Eur za 3 x 2 začaté polhodiny (cesta do sídla OS Galanta a späť - 3 pojednávania v roku 2011 á 12,35 Eur za každú aj začatú polhodinu, t.j. vo výške 74,10 Eur) a 1 x 2 začaté polhodiny (cesta do sídla OS Galanta a späť - 1 pojednávanie v roku 2012 za každú aj začatú polhodinu á 12,71 Eur, t.j. vo výške 25,52 Eur); 2 x 2 začaté polhodiny (cesta do sídla OS Galanta a späť - 2 pojednávania v roku 2013 za každú aj začatú polhodinu á 13,01 Eur, t.j. vo výške 52,04 Eur); 1 x 2 začaté polhodiny (cesta do sídla OS Galanta a späť - 1 pojednávanie v roku 2014 za každú aj začatú polhodinu á 13,40 Eur, t.j. vo výške 26,80 Eur); trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 470,45 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.