Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-12-2023.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/12/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľky E. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom P. A. XXX/XX, Z. F. Z. V., v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony I. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, Z. F. nad V., zastúpeného procesným opatrovníkom D.. F. B., narodeným dňa XX.XX.XXXX, bytom Dr. I. F. 6, Z. F. Z. V., na odvolanie mesta Z. F. Z. V. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. októbra 2022, č. k. 8Ps/11/2021-58 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom obmedzil I. B., nar. XX.XX.XXXX, spôsobilosť na právne úkony tak, že: nemôže rozhodovať o mieste svojho pobytu, nemôže rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, jej poskytovaní, odmietnutí, nemôže rozhodovať o umiestnení do sociálneho zariadenia a o ukončení pobytu v takomto zariadení, nemôže uzatvárať zmluvy, nemôže preberať sám poštu, nemôže nakladať s finančnými prostriedkami, nemôže konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi miestnej samosprávy, Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami, súdmi, notármi (výrok I.); za opatrovníka I. B., nar. XX.XX.XXXX, ustanovil mesto Z. F. Z. V. s tým, že oprávnením a povinnosťou opatrovníka je starať sa o I. B., nar. XX.XX.XXXX, robiť za neho všetky právne úkony, pri ktorých je spôsobilosť na právne úkony u I. B. obmedzená, teda najmä rozhodovať o jeho zdravotnej starostlivosti, o umiestení do sociálneho zariadenia a ukončení pobytu v takomto zariadení, uzatvárať za neho zmluvy, preberať za neho poštu, nakladať s finančnými prostriedkami I. B. v súlade s jeho záujmami, zastupovať ho pred štátnymi orgánmi, orgánmi miestnej samosprávy, Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami, súdmi, notármi, poskytovateľmi zdravotníckej a sociálnej starostlivosti a inými tretími osobami; spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich majetkových právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu (výrok II.), opatrovníkovi uložil povinnosť dvakrát do roka, a to vždy do konca kalendárneho polroka, počínajúc polrokom nasledujúcim po polroku, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, predkladať súdu správu o I. B. a správu o nakladaní s jeho majetkom (výrok III.), štátu náhrada trov konania nepriznal (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka žiadala, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony I. B., ktorý je jej synom, z dôvodu jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Syn býva u nej, nie je schopný si sám zabezpečovať každodenné potreby, má výpadky pamäte, niekedy bezdôvodne odmieta návštevy lekárov, je epileptik, odmieta užívať lieky, nie
je schopný chápať význam základných právnych úkonov, odmieta umiestnenie do zariadenia. Ona má 83 rokov, nesúhlasila s ustanovením za opatrovníčku I. B.. 3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že I. B. trpí duševnou poruchou, a to Organickou poruchou osobnosti a Demenciou kombinovanej etiológie a Syndrómu závislosti od alkoholu v štádiu abstinencie. V dôsledku týchto chorôb a najmä demencie sú jeho pamäťové a úsudkové schopnosti narušené natoľko, že je pri vybavovaním všetkých svojich záležitostí odkázaný na pomoc inej osoby. Mal za to, že vyšetrovaný je v plnom rozsahu neschopný zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a nie je schopný ovládať svoje konanie, je potrebné obmedziť ho v spôsobilosti na právne úkony, tento nemôže vykonávať žiadne právne úkony. Tieto poruchy nie sú prechodného charakteru. S poukazom na vykonané dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania a výsluchu vyšetrovaného, súd prvej inštancie I. B. čiastočne pozbavil spôsobilosti na právne úkony, a to v rozsahu, že nemôže rozhodovať o mieste svojho pobytu, nemôže rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, jej poskytovaní, odmietnutí, nemôže rozhodovať o umiestnení do sociálneho zariadenia a o ukončení pobytu v takomto zariadení, nemôže uzatvárať zmluvy, nemôže preberať sám poštu, nemôže nakladať s finančnými prostriedkami, nemôže konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi miestnej samosprávy, Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami, súdmi, notármi. Súd prvej inštancie I. B. ustanovil opatrovníka - mesto Z. F. Z. V., v ktorom dlhodobo býva, nakoľko sú mestu známe pomery na jeho strane a je predpoklad, že bude vykonávať funkciu opatrovníka na prospech opatrovaného. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 10 ods. 2, § 27 ods. 2, § 34 Občianskeho zákonníka a § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, pretože nevzhliadol dôvod na iné rozhodnutie o trovách konania. 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie opatrovník - mesto Z. F. Z. V.. Uviedol, že nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka I. B., nakoľko je toho názoru, že opatrovníka treba hľadať v okruhu blízkych osobe zastupovaného, teda v osobách, ktoré majú objektívne aj subjektívne predpoklady chrániť záujmy zastupovaného čo najlepšie a konať v jeho najlepšom záujme. Má za to, že I. B. je úplne odkázaný na pomoc inej osoby, nemôže byt' sám, jeho zdravotný stav mu neumožňuje zabezpečiť a vykonávať' každodenné potreby a úkony, napr. nachystať si a užívať lieky, navštíviť lekára a podobne, a preto by výkon opatrovníctva zabezpečovaný mestom vzhľadom na kapacitné možnosti mesta a na zdravotný stav zastupovaného nesplnil účel a nebol by v súlade s jeho potrebami. Je toho názoru, že výkon opatrovníctva môže I. B. lepšie a efektívnejšie zabezpečiť osoba z rodinného prostredia, ktorá je mu blízka, napr. jeho brat D.. F. B.. Na základe uvedených dôvodov nesúhlasí, aby bol ustanovený za opatrovníka I. B.. 5. K podanému odvolaniu sa písomným podaním vyjadril procesný opatrovník obmedzeného, v ktorom uviedol, že s odvolaním nesúhlasí a súhlasí s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu. 7. Mesto Z. F. Z. V., ktoré súd prvej inštancie ustanovil za opatrovníka I. B., ktorého obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu špecifikovanom vo výroku I. rozsudku, s ustanovením za opatrovníka nesúhlasilo z dôvodu, že opatrovníka treba hľadať v okruhu blízkych osobe zastupovaného, a taktiež z dôvodu, že vzhľadom na kapacitné možnosti mesta a na zdravotný stav zastupovaného by výkon opatrovníctva zabezpečovaný mestom nesplnil účel a nebol by v súlade s jeho potrebami. 8. Pokiaľ ide o opatrovníka osobe pozbavenej (obmedzenej) spôsobilosti na právne úkony, ust. § 26 a § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje, že opatrovníkom takejto osoby má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba. Poradie osôb, ktoré môžu byť súdom ustanovené do funkcie opatrovníka, je pre súd záväzné. 9. Odvolací súd zdôrazňuje, že neexistuje zákonná povinnosť fyzickej osoby prevziať opatrovníctvo, najmä ak by prevzatie opatrovníctva bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo najmä ak by vzhľadom k rodinným, sociálnym alebo iným okolnostiam budúcich opatrovníkov nebolo možné ich spravodlivo žiadať, aby takúto funkciu plnili. V prípade, keď sa súdu nepodarí napriek úsiliu nájsť v okruhu príbuzných či iných vhodných subjektov osobu opatrovníka, súd výnimočne za opatrovníka ustanoví orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene. Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov na základe rozhodnutia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení. Kým pri ustanovení fyzickej osoby do funkcie opatrovníka zákon vyžaduje jej súhlas, ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka nie je viazané na súhlas tohto orgánu.
10. Z obsahu spisu vyplýva vyjadrenie príbuzných, a to navrhovateľky E. B. (matka I. B.) a procesného opatrovníka D.. F. B., ktorí nesúhlasili s ustanovením za opatrovníka I. B.. Vzhľadom ku skutočnosti, že pri ustanovení fyzickej osoby do osoby opatrovníka je nevyhnutný jej súhlas a nie je možné hovoriť o zákonnej povinnosti prevziať opatrovníctvo svojho príbuzného, nebola zistená žiadna fyzická osoba, ktorá by mohla túto funkciu pre I. B. vykonávať. 11. Ustanovenie za opatrovníka pre nesvojprávneho nie je podmienené súhlasom tzv. verejného opatrovníka, teda ani mesta Z. F. Z. V., ktorý záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod R 50/1985, podľa ktorého u verejného opatrovníka súhlas s ustanovením nie je nutný. 12. Odvolací súd zdôrazňuje, že tzv. „nútený“ výkon funkcie opatrovníka osoby obmedzenej na spôsobilosti na právne úkony je nevyhnutný v prípade, keď nie je možné nájsť osobu, ktorá by bola ochotná a spôsobilá funkciu opatrovníka vykonávať, čo je prípad danej veci. Je nesporné, že ani za takejto situácie nemožno ponechať osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony bez opatrovníka, ktorý by za ňu konal tak, aby napriek jej znevýhodnenej pozícií nedošlo na jej strane k ujme a konal tiež tak, aby boli vytvorené predpoklady jej plnohodnotného vystupovania v právnych vzťahoch a tým do dôsledku aj predpoklady dôstojnej existencie. Zákon tu vznáša oprávnenú požiadavku na obec ako v zásade najbližšiu univerzálnu verejnú komunitu nesvojprávneho, aby sa postarala o svojho člena - obyvateľa. Opatrovník osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony zastupuje z dôvodu tohto obmedzenia osobu iba pri právnych úkonoch či obdobných právnych jednaniach, sám faktickú starostlivosť nevykonáva. V danej veci úloha opatrovníka zodpovedá obmedzeniu I. B. na právne úkony vyjadreného vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, nespočíva tak v osobnej starostlivosti opatrovníka o neho (nachystať a užívať lieky, návšteva lekára, zabezpečiť a vykonávať každodenné potreby a pod.), ako sa odvolateľ mylne domnieval. 13. Dôvodná nie je námietka odvolateľa o nemožnosti výkonu funkcie opatrovníka vzhľadom na kapacitné možnosti mesta, keďže ide o jednu zo základných povinností obce, vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. Námietka odvolateľa je tak absolútne nenáležitá. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).