Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-8-2013.pdf
PDF · 129.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu F.P. M., N.. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Gerdom, advokátom so sídlom Levočská 12A, 080 01 Prešov, proti žalovanému X. M., N.. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Mátrayom, advokátom so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 24 500,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o vi n n ý zaplatiť žalobcovi 24 500,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 24 500,00 Eur odo dňa 01.01.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.470 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.466,74 eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.11.2012 žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 24 500,00 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2012 do zaplatenia z dlžnej sumy, ako aj trovy konania.
Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o prevode časti obchodného podielu v obchodnej spoločnosti M., B..T..Y.., žalobca ako prevádzajúci odpredal žalovanému ako nadobúdateľovi polovicu svojho obchodného podielu, za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 132 500,00 Eur, s tým, že v tejto
zmluve bola dohodnutá aj splatnosť kúpnej ceny do konca roka 2011, pričom časť kúpnej ceny vo výške 100 000,00 Eur mala byť uhradená na účet žalobcu hneď pri podpise zmluvy, zvyšná časť ceny za prevod obchodného podielu vo výške 32 500,00 Eur mala byť uhradená do konca roka 2011. Obdobnú zmluvu za rovnakých podmienok uzatvoril žalobca aj s bratom žalovaného N. M.. Každý z nich mal žalobcovi za prevod časti obchodného podielu zaplatiť sumu 132 500,00 Eur. N. M. uhradil žalobcovi sumu 150 500,00 Eur, teda za žalovaného po ich vzájomnej dohode uhradil naviac sumu 18 000,00 Eur a žalovaný X. M. zaplatil žalobcovi sumu 90 000,00 Eur. Dlh žalovaného voči žalobcovi tak predstavuje sumu 24 500,00 Eur.
Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 21Rob/332/2012-25 zo dňa 05.12.2012, súd uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 24 500,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 24 500,00 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal na tunajšom súde odôvodnený odpor.
Dňa 17.01.2013 bol súdu doručený odpor žalovaného proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že tvrdenie žalobcu, že mu zaplatil ku dňu vyhotovenia návrhu sumu 90 000,00 Eur nie je pravdivé. Časť kúpnej ceny bola podľa zmluvy zaplatená prevodom na účet žalobcu a zostávajúca časť bola zaplatená žalobcovi v deň podpisu zmluvy. Túto skutočnosť potvrdil žalobca aj svojim podpisom, potvrdil, že dohodnutá cena mu bola v plnej výške zaplatená. Z tohto dôvodu žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, vypočutím svedkov, listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 09.11.2012, výzvou na zaplatenie kúpnej ceny zo dňa 18.09.2012, výpisom z obchodného registra spoločnosti M., s.r.o., Zmluvou o prevode časti obchodného podielu v obchodnej spoločnosti M., B..T..Y.. zo dňa 26.10.2009, výpismi z účtu, Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 21Rob/332/2012- 25 zo dňa 05.12.2012, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 16.01.2013, Zmluvou o prevode časti obchodného podielu zo dňa 21.02.2010, daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca bol vedený ako spoločník obchodnej spoločnosti M., B.. B. T..Y.., so sídlom S. XX, W., J.: XX XXX XXX.
Dňa 26.10.2009 bola medzi žalobcom ako prevádzajúcim a žalovaným ako nadobúdateľom podpísaná Zmluva o prevode časti obchodného podielu v obchodnej spoločnosti M., B.. B. T..Y.., so sídlom S. XX, XXX XX W., J.: XX XXX XXX, na základe ktorej previedol žalobca ako prevádzajúci žalovanému ako nadobúdateľovi polovicu svojho obchodného podielu, ktorá je vo výške 503 500,00 Eur, t.j. 16 713,13 Eur za cenu 132 500,00 Eur. Podľa platobných podmienok, uvedených v Článku I., časť kúpnej ceny vo výške 100 000,00 Eur mal nadobúdateľ uhradiť prevodom z účtu obchodnej spoločnosti M., B..T..o. na účet prevádzajúceho hneď po podpise zmluvy v ten istý deň, zároveň sa nadobúdateľ zaviazal zaplatiť druhú časť ceny za prevod časti obchodného podielu vo výške 32 500,00 Eur do konca roka 2011.
Dňa 21.02.2010 bola medzi prevádzajúcim žalobcom a žalovaným ako nadobúdateľom uzatvorená v poradí druhá Zmluva o prevode časti obchodného podielu, kde podľa Článku I., uzatvorenej zmluvy, prevodca previedol na nadobúdateľa a nadobúdateľ prijal polovicu obchodného podielu prevodcu v spoločnosti, ktorému zodpovedá úplne splatený peňažný i nepeňažný vklad vo výške 16 714,00 Eur. Cena prevádzaného obchodného podielu a jej splatnosť bola určená v Článku IV., uzatvorenej zmluvy o prevode obchodného podielu tak, že cena za prevod obchodného podielu bola stranami dohodnutá na sumu 132 500,00 Eur, časť kúpnej ceny vo výške 100 000,00 Eur nadobúdateľ uhradil prevodom na účet prevodcu, zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 32 500,00 Eur bola zaplatená v deň podpisu zmluvy o prevode časti obchodného podielu. Prevodca svojim podpisom na zmluve potvrdil, že dohodnutá cena za prevádzaný obchodný podiel mu bola vyplatená. Táto zmluva bola podpísaná na Mestskom úrade v Prešove dňa 22.2.2010 žalobcom, aj žalovaným ako nadobúdateľom obchodného podielu.
Predžalobnou výzvou zo dňa 18.09.2012 vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného za zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny titulom prevedeného obchodného podielu v sume 24 500,00 Eur v lehote do 10.10.2012.
Žalovaný je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti M., B.. B. T..Y.. B. B. S. XX, XXX XX W..
Z predložených výpisov z účtu, ktoré súdu predložil žalobca, mal súd za preukázané, že dňa 26.10.2009 bola žalovaným zaplatená žalobcovi suma 50 000,00 Eur a dňa 05.12.2011 suma vo výške 40 000,00 Eur. Rovnako z predloženého výpisu z účtu, ktorý sa nachádza na čl. 15 až 20 súdneho spisu, mal súd za preukázané, že dňa 26.10.2009 bola N. M. zaplatená žalobcovi suma 34 000,00 Eur a dňa 06.11.2009 suma 111 500,00 Eur.
Žalovaný súdu predložil platby týkajúce sa prevodu obchodných podielov, z ktorých vyplýva, že dňa 02.11.2009 bol príjem úveru na firemný účet M. v sume 116 000,00 Eur, dňa 03.11.2009 došlo k prevodu finančných prostriedkov z firemného účtu spoločnosti M. B..T..Y.. na účet exekútora Q.. X., týkajúce sa F. M. v sume 4 577,55 Eur, dňa 06.11.2009 bol uskutočnený výber v hotovosti z firemného účtu 111 500,00 Eur, dňa 06.11.2009 bol uskutočnený vklad na účet žalobcu v sume 111 500,00 Eur, dňa 26.10.2009 bol uskutočnený prevod z osobného účtu žalovaného na účet žalobcu v sume 50 000,00 Eur, dňa 26.10.2009 bol uskutočnený prevod z osobného účtu N. M. na účet žalobcu v sume 34 000,00 Eur. Dňa 26.10.2009 došlo k výberu z osobného účtu N. M. M. sume 20 500,00 Eur.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že dňa 26.10.2009 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o prevode časti obchodného podielu, kde previedol polovicu svojho obchodného podielu na žalovaného. V tejto zmluve o prevode časti obchodného podielu si so žalovaným dohodli kúpnu cenu vo výške 132 500,00 Eur. Splatnosť a spôsob úhrady tejto kúpnej ceny bola dohodnutá tak, že 100 000,00 Eur mu žalovaný zaplatí v deň podpisu zmluvy, následne do konca roka 2011 mu zaplatí zvyšok kúpnej ceny vo výške 32 500,00 Eur. K žalobe predložil aj doklady, ako výpisy z účtu, z ktorých vyplýva, že žalovaný mu v deň podpisu zmluvy dňa 26.10.2009 zaplatil sumu vo výške 50 000,00 Eur, dňa 05.12.2011 mu zaplatil sumu
40 000,00 Eur. Spolu mu žalovaný zaplatil sumu vo výške 90 000,00 Eur. Žalobca zároveň súdu uviedol, že v zmysle novej uzatvorenej Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.02.2010 žiadne platby od žalovaného neobdržal. Sumu vo výške 100 000,00 Eur, ani zvyšok kúpnej ceny vo výške 32 500,00 Eur mu nebol daný. Žalovaný nemá žiaden výpis z účtu, aby mu v deň podpisu zmluvy poukázal sumu 100 000,00 Eur, rovnako nie je vystavený žiaden príjmový pokladničný doklad, aby zvyšok kúpnej ceny vo výške 32 500,00 Eur mu bol zaplatený. Pokiaľ ide o druhú zmluvu vôbec ju nemal k dispozícii, zo strany žalovaného mu bola podstrčená, vypracovala ju ekonómka spoločnosti. Žalovaný jej povedal, čo má uviesť do Článku IV., aby tam uviedla, že kúpna cena mu bola žalovaným zaplatená. Keď išiel za ekonómkou spoločnosti, tá mu uviedla, že žalovaný ju k tomuto donútil. Žiadnu sumu úhrady v zmysle novej zmluvy o prevode obchodného podielu zo strany žalobcu neobdržal. Podpísal iba prvú Zmluvu o prevode časti obchodného podielu zo dňa 26.10.2009, tá bola aj predložená Obchodnému registru v Prešove na vykonanie zmien zápisu v obchodnom registri. Obchodný register však túto zmluvu vrátil z dôvodu, že nesedel prepočet slovenskej meny na eurá. Následne bola predložená obchodnému registru nová Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 21.02.2010, kde boli zmenené platobné podmienky. Žalovaný ho požiadal, aby išli podpísať zmluvu o prevode obchodného podielu z dôvodu, že zmluva, ktorú predložil obchodnému registru, nebola zaregistrovaná z dôvodu, že boli chyby v mene eur. Žalobca žalovanému dôveroval, túto zmluvu nečítal, bolo tam veľa ľudí. Nemal vedomosť o tom, že žalovaný v tejto zmluve zmenil platobné podmienky. Prvá zmluva bola predložená obchodnému registru, bola podpisovaná pred notárom. Druhá zmluva bola podpísaná už na mestskom úrade. Bolo tam veľa ľudí, túto zmluvu nečítal, predložil mu ju žalovaný. Podpisovali veľa listín. Nemal vedomosť o tom, že došlo k zmene platobných podmienok v Článku IV. Rovnakú zmluvu, ako bola zmluva vypracovaná dňa 26.10.2009 podpísal aj s bratom žalovaného, kde sa mu zaviazal zaplatiť sumu 132 500,00 Eur. Brat žalovaného N. mu zaplatil sumu 150 500,00 Eur, t.z. po vzájomnej dohode bratov mu vyplatil naviac sumu 18 000,00 Eur. Žalovaný mu podľa výpisu z účtu zaplatil iba sumu 90 000,00 Eur, ku ktorej pripočítal sumu 18 000,00 Eur. Dlžnú sumu vo výške 24 500,00 Eur mu žalovaný nezaplatil. Zároveň súdu uviedol, že zmluvu zo dňa 21.02.2010 nemal vôbec k dispozícii. Bola mu predložená iba na mestskom úrade, vôbec sa s ňou neoboznámil. Konal iba v dobrej viere, že je to tá istá zmluva, ako podpísal v októbri roku 2009. Nemal vedomosť o tom, aby žalovaný zmenil kúpnu cenu, ako aj podmienky v nej. Súdu vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že zmluvu z februára 2010 vôbec nečítal. Bol vážne chorý, mal nádor v mozgu, bol aj operovaný.
Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o prvú Zmluvu o prevode časti obchodného podielu zo dňa 26.10.2009, kde bola uvedená kúpna cena za obchodný podiel vo výške 132 500,00 Eur, s bratom N. vzali úver, kde za žalobcu zaplatili úver vo výške 116 000,00 Eur. Rovnako exekútorovi vyplatili jeho exekúciu za dom vo výške 4 700,00 Eur. Súdu žalovaný predložil výpis z účtu, z ktorého vyplýva čerpanie úveru vo výške 116 000,00 Eur, ako aj vyplatená exekúcia v sume 4 577,55 Eur. Pokiaľ ide o druhú Zmluvu o prevode časti obchodného podielu zo dňa 21.02.2010, žalobca o nej dobre vedel, mal o nej vedomosť, sedeli na terase, vypracovala ju účtovníčka, ktorá robila účtovníctvo aj žalobcovi aj jemu. Zároveň uviedol, že na uvedenej zmluve je uvedený podpis žalobcu. Žiadne príjmové pokladničné doklady k dispozícii
nemá. Dňa 05.12.2011 žalobcovi poukázal sumu vo výške 40 000,00 Eur, to bola pôžička, ktorú mu vrátil. Žalobca mu peniaze požičal 5-6 mesiacov predtým. Náklad za prevod
obchodného podielu si uplatnili vo firme, spolu s bratom N. zaplatili sumu 200 000,00 Eur cez účty.
Z predloženého Daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 spoločnosti M., B..T..Y.. mal súd za preukázané, že základ dane predstavoval sumu 16 225,51 Eur a daň na úhradu predstavovala 3 081,28 Eur. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 a k potvrdeniu o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby M., B..T..Y.. za rok 2009 mal súd za preukázané, že základ dane predstavoval sumu 4 376,29 Eur a daň na úhradu predstavovala sumu 831,49 Eur.
Svedkyňa V.. R. T. uviedla, že firme M. B..T..Y.. robí účtovníctvo. O zmluvách o prevode obchodného podielu má vedomosť. Pokiaľ ide o prvú zmluvu o prevode obchodného podielu z roku 2009, tu vypracovával nebohý pán H., pokiaľ ide o druhú zmluvu o prevode obchodného podielu z roku 2010, tu vypracovala sama. Prvá zmluva z roku 2009 neprešla cez obchodný register, má o tom vedomosť, nakoľko bola chyba v delení obchodného podielu, nesedeli dátumy odvolania konateľa v tomto konaní žalobcu. Nemá vedomosť o platobných podmienkach uvedených v Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 26.10.2009. Druhú Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 21.02.2010 vypracovala sama, pričom si vec naštudovala. Žalovaný ju nenútil zmeniť platobné podmienky, snažila sa vypracovať také podmienky, ako boli v prvej zmluve. Druhú zmluvu zo dňa 21.02.2010 doniesla na schválenie. Žalovaný jej povedal, že túto druhú zmluvu o prevode obchodného podielu treba opraviť v časti platobných podmienok. Bolo to v čase, keď žalobca so žalovaným boli za dobre, navštevovali sa, preto nemala dôvod o tom pochybovať. Bolo jej povedané žalovaným, že má zmeniť platobné podmienky v druhej zmluve o prevode obchodného podielu, a to v zmluve zo dňa 21.02.2010. Podpisovať zmluvu na mestskom úrade s účastníkmi nebola. Pre druhú zmluvu si boli u nej v kancelárii. Žalobca túto zmluvu zo dňa 21.02.2010 nečítal, na zmenu platobných podmienok ho neupozornila. Platba prebehla za obchodný podiel medzi žalobcom a žalovaným ako spoločníkmi, táto platba nemala vplyv na účtovníctvo spoločnosti M., B..T..Y.., ktoré vypracovávala. Zmluvu, ktorú vypracovala zo dňa 21.02.2010 doniesla na kontrolu na firmu M., kde ju prešli na terase so žalovaným, žalobca tam nebol. Žalovaný jej povedal, že druhú zmluvu z februára 2010 treba prepracovať v časti platobných podmienok. Sumy, a to dňa 26.10.2009 suma 50 000,00 Eur a dňa 05.12.2011 suma 40 000,00 Eur odišla nie z firemného účtu, ale z účtu súkromnej osoby, a to žalovaného. Pokiaľ robila nejaké zmluvy spoločnosti, bývalo zvykom, že ich čítala. Žalobca sa jej sťažoval, že žalovaný mu nevyplatil cenu za obchodný podiel. Zároveň po nahliadnutí do výpisu z účtu, uviedla, že suma vo výške 111 500,00 Eur dňa 06.11.2008 bola platená od pána N. M.. Zároveň uviedla, že žalovaný si spolu s bratom N. vzali úver vo výške 116 000,00 Eur. Keď prišla s novou zmluvou na firme bol iba pán N. a žalovaný, žalobca tam nebol. Pokiaľ ide o iné zmluvy, vždy ich prečítala a žalobca vedel, čo podpisuje. Druhú zmluvu o prevode obchodného podielu však žalobcovi nečítala. Suma 116 000,00 Eur, tieto finančné prostriedky boli vybrané v hotovosti, boli použité, zaplatené a vložené na účet žalobcu.
Svedkyňa P. B. na pojednávaní uviedla, že začiatkom roka 2010 videla na prevádzke sedieť pri stole žalobcu, žalovaného a brata žalovaného N..
Zároveň videla, že počítajú peniaze. Či to bol väčší, alebo menší obnos, to povedať nevie. Bolo to v zime, sedeli za stolom na terase, nakoľko tam stále sedávali.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka, so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
Podľa § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Súd mal za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca bol uvedený pri podpisovaní Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.02.2010 do omylu, keď mu boli zo strany žalovaného zatajené
podmienky, ktoré žalovaný svojvoľne zmenil, a to v Článku IV., uzatvorenej zmluvy o prevode časti obchodného podielu.
Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal pre súd z rozhodujúceho dôkazu a to výpovede vypočutej svedkyne V.. R. T., ktorá jednoznačne súdu vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že druhú zmluvu o prevode obchodného podielu z februára 2010 vypracovala ako účtovníčka spoločnosti, pričom zo strany žalovaného jej bolo povedané, aby zmenila platobné podmienky uvedené v prvej zmluve o prevode obchodného podielu z roku 2009. Vo svojej svedeckej výpovedi poukázala na to, že žalovaný jej povedal, keď zmluvu o prevode časti obchodného podielu doniesla na schválenie na firmu, že ju treba opraviť v časti platobných podmienok. Bolo jej povedané žalovaným, že tieto platobné podmienky má zmeniť. Zároveň súd považoval v tomto konaní za rozhodujúcu skutočnosť to, že vypočutá svedkyňa súdu uviedla, že žalobca túto zmluvu nečítal, na zmenu platobných podmienok, ktoré zmenila z požiadania žalovaného, žalobcu vôbec neupozornila.
Súd je toho názoru, že žalobca bol pri podpisovaní tejto zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 21.02.2010 uvedený žalovaným do omylu a právny úkon v tomto prípade - zmluva o prevode obchodného podielu je v časti dohodnutých platobných podmienok relatívne neplatný právny úkon.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 31Cdo/3620/2010 zo dňa 08.12.2010, podľa ktorého zmluva, pri ktorej uzatváraní jeden z účastníkov zmluvy úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl, alebo aby tým využil jeho omylu, nie je neplatná podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti vôle, ani podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Podvodné jednanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzatváraní, je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, ktorého sa môže dovolať len druhý účastník zmluvy.
Zároveň súd poukazuje na rozhodnutie sp. zn. 30Cdo/2218/2009 zo dňa 24.06.2010, podľa ktorého pri posudzovaní otázky či časť právneho úkonu, postihnutá dôvodom neplatnosti je možné oddeliť od ostatného obsahu tohto úkonu ( § 41 Občianskeho zákonníka), je treba dbať, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov právneho úkonu, s prihliadnutím k účelu, ktorého dosiahnutia, osoba konajúca právny úkon, resp. účastníci právneho úkonu sledovali.
V tomto prípade súd v konaní musel prejudiciálne posudzovať predbežnú otázku platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.02.2010 v časti platobných podmienok za prevod obchodného podielu a mal za preukázané, že ide o relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu v časti platobných podmienok, a to v Článku IV. uzatvorenej Zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 21.02.2010.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010 sp. zn. 5Cdo/211/2009, právny úkon, ktorý má vadu, majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný ( so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu, ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený, oprávnená osoba, sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku ( ex tunc).
Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu, nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou podanou na súde,
alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu, v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd, či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.
Žalobca, ako aj právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní dňa 04.11.2013 ( čl. 84 súdneho spisu) dovolali relatívnej neplatnosti časti právneho úkonu. Mali za to, že žalobca bol uvedený do omylu žalovaným, pri podpisovaní druhej zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 21.2.2010 a mali za to, že táto zmluva je v časti platobných podmienok relatívne neplatným právnym úkonom.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpovede samotného žalobcu, ktorý uviedol, že druhú zmluvu o prevode obchodného podielu z februára 2010 nečítal, bola mu podstrčená žalovaným, pričom tomu v celom rozsahu dôveroval. Konal v dobrej viere, že sa zmenia iba prepočty na eurá v časti prevodu obchodných podielov, nie aj platobné podmienky, ktoré si so žalovaným dohodli v prvej zmluve. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú aj z výpovede vypočutej svedkyne R. T., ktorá jednoznačne vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalovaný ju
požiadal, aby zmenila v druhej zmluve o prevode obchodného podielu platobné podmienky. Sama uviedla, že žalobca druhú zmluvu nečítal, nemal o nej vedomosť. Navyše súdu nedá ešte poukázať aj na výpoveď samotného žalobcu, ktorý uviedol, že druhú zmluvu o prevode obchodného podielu nemal vôbec k dispozícii, dozvedel sa o nej až z odporu žalovaného proti platobnému rozkazu. Za nedôveryhodnú súd zároveň považoval výpoveď žalovaného, ktorý stále vo svojej výpovedi uvádzal, že kúpnu cenu za predaj obchodného podielu žalobcovi zaplatil, pričom stále sa odvolával iba na podpis žalobcu na zmluve o prevode časti obchodného podielu. Jeho vyjadrenia súd vyhodnotil v celom rozsahu za účelové. Žalovaný v priebehu celého konania súdu nepredložil žiaden listinný dôkaz z ktorého by vyplývalo, že kúpna cena za prevedený obchodný podiel bola žalobcovi ním vyplatená. Pokiaľ ide o vypočutú svedkyňu P. B., ktorú navrhol vypočuť žalovaný v tomto konaní, tá súdu potvrdila skutočnosť, že videla v zime sedieť na terase žalobcu, žalovaného, ako aj brata žalovaného pána N. a videla, že počítajú peniaze. Jej výpoveď súd považoval za právne bezvýznamnú, nesúvisiacu s vecou. Jej výpoveď predsa nie je dôkazom toho, že keď počítali peniaze, že išlo o prepočítanie peňazí titulom kúpnej ceny za prevod obchodného podielu. Navyše sama nevedela uviesť, o akú sumu sa jednalo, či išlo o menší, alebo väčší obnos peňazí.
Súd tak vyhodnotil druhú Zmluvu o prevode časti obchodného podielu z februára 2010 ako relatívne neplatný právny úkon v časti platobných podmienok, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť zvyšok kúpnej ceny za prevedený obchodný podiel podľa prvej zmluvy o prevode obchodného podielu z roku 2009.
Na doplnenie záverov svojho rozhodnutia súd ešte uvádza, že žalobcovi patrila celkovo podľa výpisov z účtu suma 29 500,00 Eur, keďže mu bolo vyplatených 103 000,00 Eur. Kúpna cena za obchodný podiel bola 132 500,00 Eur. Súd však nemôže prekročiť návrhy účastníkov a priznať viac, než sa požaduje, preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v zmysle jeho žalobného návrhu iba sumu vo výške 24 500,00 Eur.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Kúpna cena mala byť žalovaným podľa prvej zmluvy o prevode časti obchodného podielu vyplatená do konca roka 2011. Deň nasledujúci sa tak podľa názoru súdu dostal žalovaný do omeškania so zaplatením zvyšku kúpnej ceny za prevádzaný obchodný podiel, preto súd zaviazal žalovaného aj na zákonný úrok z omeškania deň, nasledujúci po uplynutí tejto lehoty, t.j. odo dňa 01.01.2012.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Právny zástupca žalobcu si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 10.01.2014, kde žiadal priznať odmenu, celkovo za 5 úkonov právnej pomoci, režijný paušál, 20 % DPH, rovnako požiadal o náhradu súdneho poplatku vo výške 1 470,00 Eur. Celkovo žiadal priznať trovy konania vo výške 3 936,74 Eur.
Súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 1 470,00 Eur.
Zároveň súd postupom podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), b), c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu celkovo za 5 úkonov právnej pomoci.
Pri rozhodovaní o odmene za jeden úkon právnej pomoci, súd vychádzal z hodnoty sporu vo výške 24 500,00 Eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 403,34 Eur.
Právnemu zástupcovi žalobcu súd priznal odmenu celkovo za päť úkonov právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 18.09.2012, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 09.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 09.09.2013, účasť na pojednávaní dňa 04.11.2013 a účasť na pojednávaní dňa 09.01.2014.
Celkovo odmena za päť úkonov právnej pomoci predstavuje sumu 2 016,70 Eur ( 5 x 403,34 Eur).
Postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal aj režijný paušál vo výške 38,92 Eur ( 2 x 7,63 + 2 x 7,81 + 1 x 8,04 Eur). Postupom podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., súd priznal aj 20 % DPH v celkovej sume 411,12 Eur.
Celková odmena za právne zastúpenie tak predstavuje sumu 2 466,74 Eur ( 2 016,70 Eur + 38,92 Eur + 411,12 Eur).
Žalovaný je tak povinný nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 1 470,00 Eur, ako aj trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2 466,74 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona