Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-13-2013.pdf
PDF · 87.05 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľa Y. E., nar. X.XX.XXXX, bytom P., U. XX, proti odporcovi E. E., nar. X.X.XXXX, bytom P., XX. O. XXX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28P/366/2012-56 zo dňa 18.03.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Mení rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 16C/105/2006 zo dňa 27.09.2006 tak, že: zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. Y. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 4.000,-- Sk mesačne na sumu 170,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2012 opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 31.03.2013 pre mal. Y. vo výške 260,50 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov spisová značka 16C/105/2006 bolo manželstvo rodičov maloletého Y. rozvedené. V tom čase maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 4.000,- Sk mesačne. Rozhodnutie o výživnom sa stalo právoplatným 13. 03. 2007. Otec v tom čase profesionálny vojak mal príjem vo výške 24.585,- Sk a 1.000,- Sk z prenájmu motorového vozidla. Matka mala priemerný zárobok 13.329 Sk. V čase pôvodného rozhodovania bol maloletý žiakom základnej školy.
Prvostupňový súd mal ďalej za preukázané, že maloletý Y. je študentom 2. ročníka Gymnázia J.A.Reimana v P.. Navštevuje jazykovú školu. Má výborné študijné výsledky, má záujem študovať na vysokej škole medicínu, a preto navštevuje doučovanie z chémie. Jeho náklady na výživu spočívajú v uspokojovaní základných potrieb a potrieb súvisiacich so štúdiom. Ďalej má zvýšené výdaje súvisiace so zdravotnými problémami. Trpí psoriázou, má zvýšené náklady na nákup špeciálnych šampónov.
Matka pracuje ako predavačka, jej mesačný príjem je 400,- až 450,- Eur mesačne s daňovým bonusom. Býva v sociálnom byte, za ktorý platí nájom 236,- mesačne. Ďalej má náklady na MHD, poplatky za používanie mobilných telefónov, internetu.
Ďalej mal za preukázané, že pribudla odporcovi vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z nového manželstva. Odporca pracoval v spoločnosti ROKO, v skúšobnej dobe bol ukončený pracovný pomer, okrem príjmu zo zamestnania má aj príjem z výsluhového dôchodku vo výške 470,- Eur mesačne. Ďalej má náklady súvisiace s inkasom vo výške 70,- Eur, nájom 54,- Eur, plyn 67,- Eur a splátky leasingu na auto vo výške 226,- Eur mesačne. Ďalej náklady súvisiace s poplatkami za internet, používanie mobilných telefónov a spláca mesačne pôžičku vo výške 159,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, spoločnou dcérou a deťmi manželky z prvého manželstva.
So synom sa nestretáva, pretože zo strany syna nie je záujem. Nad rámec výživného prispel sumou 20,- Eur mesačne na doučovanie chémie v decembri.
Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane navrhovateľa. Tento je študentom gymnázia a je nepochybné, že jeho náklady na výživu vzrástli. Dôvod na zmenu je daný vekom, štúdiom a prípravou na vysokú školu. Zmenili sa aj pomery na strane odporcu, pribudla mu vyživovacia povinnosť a jeho príjem je porovnateľný s príjmom, ktorý mal v čase rozvodu manželstva. Súd s poukazom na príjem súčasnej manželky odporcu mal za dôvodné zvýšiť výživné na sumu 170,- Eur mesačne s prihliadnutím na okolnosť, že sa výživné nezvyšovalo za posledných 6 rokov aj napriek tomu, že sa zvyšovali potreby dieťaťa (navrhovateľa).
Poukázal na ustanovenie § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, 62 ods. 1, § 62 ods. 2, 4,5 zákona číslo 36/2005 Z.z. Zákona o rodine.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zvýšil výživné na sumu 150,- Euro mesačne a zároveň mu povolil splácať dlžné výživné vo výške 30,- Eur mesačne. Výrok o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti navrhol potvrdiť.
V odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd skonštatoval, že jeho príjmy sú na jednej strane porovnateľné s príjmom, ktorý mal v čase rozvodu manželstva a poukázal na to, že má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nedáva reálny podklad pre zvýšenie výživného až na 170,- Eur mesačne. Manželka má zverené do výchovy ešte 2 maloleté deti, pričom syn U.tuduje na strednej škole, hrá aktívne hokej, čo sú výdavky nepomerne vyššie ako u syna Y.. Ďalej má dcéru U., ktorá študuje, aktívne sa venuje plávaniu.
V odvolaní ďalej uviedol, že je potrebné posúdiť aj reálnu možnosť platenia výživného z jeho strany. Ďalej uviedol, že je nezamestnaný a jeho príjmy budú plynúť iba z výsluhového dôchodku vo výške 470,- Eur mesačne.
K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 212 zákona č. 99/ 1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), vo veci nariadil pojednávanie, zopakoval dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, doplnil dokazovanie opisom mzdových listov otca, pracovnou zmluvou, dohodou o skončení pracovného pomeru a dohodou o pracovnej činnosti a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Určené výživné prvostupňovým súdom zo strany otca k synovi zodpovedá zákonným kritériám. Prvostupňový súd správne zohľadnil možnosti oboch rodičov a určené výživné zodpovedá zákonným kritériám.
V súvislosti s odvolacími námietkami odporcu odvolací súd dopĺňa. Odporca namieta správnosť záveru prvostupňového súdu o zmene pomerov na jeho strane pokiaľ konštatuje porovnateľný príjem s príjmom v čase pôvodného rozhodovania.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 163 O.s.p.). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalé, nie krátkodobou alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolností dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom.. Náležitým spôsobom prvostupňový súd uviedol a konkretizoval zmenu pomerov na strane oprávneného, ktorá súvisí s jeho štúdiom na strednej škole, prípravou na štúdium na vysokej škole čomu korešpondujú zvýšené výdaje na výživu.
Oprávnený je dospelým človekom, s čím pochopiteľne súvisia zvýšené náklady na jeho výživu. Pripravuje sa na budúce povolanie, je pred formovaním svojho budúceho profesionálneho života a pochopiteľne náklady sú vyššie ako boli v čase pôvodného rozhodovania, keď bol žiakom základnej školy. Podľa názoru odvolacieho súdu výdavky navrhovateľa nie sú nadmerné a neprimerané. Korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne s nárokmi, ktoré prináša vzdelanie navrhovateľa. Navrhovateľ sa rozhodol študovať na vysokej škole, s čím súvisia zvýšené náklady ktoré prináša vzdelanie (doučovanie, nákup literatúry, poplatky za prihlášky na vysoké školy).
Prvostupňový súd sa vyrovnal aj so zmenou pomerov na strane odporcu ako povinného rodiča s konkretizáciou i jeho možností a schopností vyplývajúcich z jeho pracovnej činnosti a výsluhového dôchodku. S prihliadnutím na príjem manželky ako aj na okolnosť ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca. Výsledkom doplneného dokazovania odvolacím súdom je záver, že odporca je zamestnaný v spoločnosti Fusion Group s.r.o. so sídlom v P., pričom pracoval v tejto spoločnosti od 1. júla 2013 na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2013. Pracovný pomer ukončil dohodou k 11.11.2013 a následne uzatvoril s touto spoločnosťou dohodu o pracovnej činnosti. Vo svojom výsluchu pred odvolacím súdom dňa 09. 01. 20014 uviedol, že pracovný pomer ukončil so zamestnávateľom skôr než uplynula dohodnutá doba z dôvodu, že bol prijatý na pracovisko nový pracovník a bolo potrebné, aby sa práca rozdelila medzi všetkých pracovníkov. Znamená to teda, že pracovné príležitosti v tejto spoločnosti existujú a prijatie nového pracovníka znamená možnosť vykonávať prácu naďalej u tohto zamestnávateľa aj pre odporcu aspoň za takých podmienok ako pôvodne so zamestnávateľmi dohodol. Ďalším príjmom otca je aj odmena v spoločnosti HC07 so sídlom v P.. Listinné dôkazy a výsluch odporcu dosvedčujú okolnosti o jeho schopnostiach a možnostiach, je v možnostiach a schopnostiach otca ako povinného rodiča plniť zvýšené výživné.
Prvostupňový súd prihliadol pri určovaní rozsahu výživného aj na možnosti a schopností druhého rodiča, teda matky.
Prvostupňový súd určil výživné správne s prihliadnutím na všetky zákonné kritéria rozhodujúce pre zmenu rozsahu stanoveného výživného. Správne určil výšku dlžného výživného a správny bol postup prvostupňového súdu, pokiaľ povolil odporcovi zaplatiť dlh na výživnom v mesačných splátkach aplikujúc ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu splatenie uvedenej sumy neohrozí odporcovu výživu, nespôsobí mu väčšie ťažkosti pri príprave zabezpečenia nevyhnutných výdajov pre seba a plnenie ďalšej vyživovacej povinností.
Odvolací súd tak s poukazom na vyššie uvedené dôvody potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca nebol úspešný v odvolacom konaní a navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.