Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/263/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30 Martin, IČO: 359 10 739, proti žalovanej: K. T., narodená XX. X.. XXXX, bytom U., F., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou C. T., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 266,43 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. -12 zo dňa 9. 1. 2013

II. Súd návrh zamieta.

III. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27. 12. 2012 domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 266,43 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 266,43 eur od 10. 4. 2012 titulom odberu podľa a náhrady trov konania.

Súd vydal dňa 9. 1. 2013 platobný rozkaz č. k. -12, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Uznesením č. k. -46 zo dňa 24. 9. 2013 súd ustanovil žalovanej opatrovníčku pre toto konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov najmä návrhom, faktúrou zo dňa 26. 3. 2012, výpočtom škody zo dňa 4. 10. 2010, montážnym listom meradla zo dňa 1. 10. 2010, zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 3. 1. 2009, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, v zmysle ustanovenia .

Opatrovníčka v konaní uviedla, že návrh navrhuje zamietnuť a vznáša námietku premlčania.

Podľa ustanovenia ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( ). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému súd zrušil vydaný platobný rozkaz.

Zo Zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 3. 1. 2009 vyplýva, že C.. C. G. a C.. G. G. ako prenajímatelia prenajali K. T. a R. C. ako nájomcom rodinný dom na F. ulici č. XX v D., súp. č. XXXX v katastrálnom území D.. Nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, na dobu určitú od 15. 1. 2009 do 15. 1. 2011. Podľa čl. III bod 3.2. náklady spojené s užívaním rodinného domu - elektrická energia, voda, plyn a odvoz odpadu

- budú nájomcovia uhrádzať podľa pravidiel. Nájomcovia sa v súčinnosti s prenajímateľmi nahlásia u príslušných dodávateľov (poskytovateľov služieb) a po tomto úkone budú nájomcovia platiť priamo platby poskytovateľovi energií (služieb).

Z faktúry č. 9000134531 zo dňa 26. 3. 2012 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanej sumu 266,43 eur so splatnosťou 9. 4. 2012 za obdobie 21. 5. 2010 - 19. 7. 2010 z dôvodu neoprávneného odberu na odbernom mieste F. XX, D..

Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu - kategória OBYVATEĽSTVO zo dňa 4. 10. 2010 vyplýva vyčíslenie sumy 266,43 eur za obdobie 21. 5. 2010 do 19. 7. 2010 - počet dní neoprávneného odberu 60, celkovo neoprávnene odobratý zemný plyn 514 m2 x spaľ. teplo 10,557 spolu 5426,298 x sadzba 0,0491 eura za1kWh spolu 266,43 eur.

Podľa ustanovenia záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ustanovenia v znení k 31. 7. 2012 13. odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom, 17. dodávkou plynu predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného zemného plynu odberateľom, 18. dodávateľom plynu plynárenský podnik oprávnený na dodávku plynu podľa tohto zákona, 23. odberateľom plynu fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 24. koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu, 25. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti. Podľa ustanovenia v znení ku dňu 31. 8. 2012 neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ nedodal odberový diagram, ods. 2 odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa . Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej osoby (obohatený), b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone ( a ), c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje. Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia ( ). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Súd má za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor, keď bolo preukázané, že žalovanej ako jednej z nájomcom vznikol nájom na odbernom mieste F. XX, D. nájom a to s poukazom na obsah Zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 3. 1. 2009, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom na dobu určitú od 15. 1. 2009 do 15. 1. 2011 a zároveň z Montážneho listu zo dňa 1. 10. 2010 vyplýva, že bola vykonaná montáž na adrese F. XX, D.. Žalobca sám v návrhu uviedol, že so žalovanou nemal uzavretú žiadnu zmluvu a ani žalovaná v konaní ani prostredníctvom opatrovníčku opak nepreukázala.

V ustanovení je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach a . Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: a) plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b) plnenie z neplatného právneho úkonu, c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, e) bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal. Súd má za to, že v danej veci sa jedná o skutkovú podstatu plnenia bez právneho dôvodu, keď žalobca plnil bez toho, aby bola uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu. Žaloba vyčíslil výšku žalovanej sumy 266,43 eur s poukazom na obsah Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu - kategória obyvateľstva zo dňa 4. 10. 2010, pričom táto suma sa týka obdobia 21. 5. 2010 do 19. 7. 2010.

Podľa ustanovenia právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Súd sa v konaní zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany opatrovníčky, ktorú považoval za dôvodnú v zmysle ustanovenia , keď žalobný návrh bol na súd podaný dňa 27. 12. 2012, pričom neoprávnený odber sa týka obdobia od 21. 5. 2010 do 19. 7. 2010, teda objektívna trojročná premlčacia doba podľa názoru súdu začala plynúť 19. 7. 2010 a uplynula dňa

19. 7. 2013. Avšak subjektívna premlčacia doba, ktorá plynula v rámci objektívnej trojročnej doby začala plynúť najneskôr dňa 4. 10. 2010 /s poukazom na obsah Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu - kategória obyvateľstva zo dňa 4. 10. 2010/ a uplynula dňa 4. 10. 2012/. Najneskôr mal žalobca podať návrh za začatie konania dňa 4. 10. 2012. Na základe uvedeného má súd za to, že návrh bol podaný oneskorene, po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdené.

Podľa ustanovenia príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania aj v tejto časti súd návrh ako nedôvodný zamietol, keď zamietol návrh aj v časti žalovanej istiny, preto sa súd ďalej v konaní z dôvodu hospodárnosti nezaoberal dňom vzniku omeškania a ani výšku požadovaného úroku z omeškania.

Podľa ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že plne úspešnej žalovanej súd priznal náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadnu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie navrhovateľ do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.