Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-343-2013.pdf
PDF · 103.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/343/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., ul. E. XXX, proti odporcovi: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ul. K. XX, zastúpený JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6836, o zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi tak, že odporca je povinný navrhovateľovi platiť výživné vo výške 90 eur mesačne, a to do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 11.10.2013, čím mení rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.01.2006 v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 11.10.2013 do 31.01.2014 v sume 86,80 eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v 4 splátkach vo výške 21,70 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .
IV. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 11.10.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáha, aby súd rozhodol o zvýšení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti zo sumy 66,40 eur na sumu 300 eur. Tento návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že odporca je jeho otcom. Na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. XXC/XXX/XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti v sume 66,40 eur mesačne. Od posledného určenia vyživovacej povinnosti uplynulo 7 rokov, pričom teraz už neštuduje na základnej škole, ale je študentom vysokej školy. Tým sa mu podstatne zmenili a narástli náklady spojené so štúdiom a cestovným. Odporcu mu okrem platenia výživného prispieva len dobitím kreditu na mobil. Celú starostlivosť zabezpečuje matka. Nie je mu známe kde odporca pracuje, ani aký je jeho príjem. Z dôvodu vyporiadania majetku bol odporca matkou vyplatený sumou 20.900 eur a matka mu ponechala osobné vozidlo. Matka je v súčasnosti od 01.10.2013 nezamestnaná.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že je synom odporcu a v prípade, že odporca o neho nejaví záujem, tak podľa jeho názoru by mu mal aspoň platiť výživné. Zvýšenie výživného odôvodňuje tým, že matka navrhovateľa vyplatila odporcovi v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
značnú sumu peňazí. Sociálna situácia navrhovateľa a jeho matky je taká, že nemajú veľa peňazí, pričom matka je nezamestnaná. Matka je vlastníčkou rodinného domu s pozemkom v Obci N. a okrem toho podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/24 k ďalšej nehnuteľnosti v Obci N.. Jedná sa o starý rodinný dom s pozemkom. Tieto nehnuteľnosti chcela matka predať, avšak pre obštrukcie zo strany jej brata k predaju nedošlo. Odporca ho zvykol kontaktovať, avšak iba v čase sviatkov. Jeho podpora okrem posielania výživného spočívala v dobití kreditu na mobilný telefón a poskytnutia darov v prípade jeho narodenín a menín. V rámci jeho výsluchu navrhovateľ uviedol, že výška jeho mesačných výdavkov na cestovné predstavuje približne 20 eur mesačne, pričom je to spriemerovaná výška cestovného po zvážení toho, že navštevuje vysokú školu, a toho, že počas skúškového obdobia necestuje do školy, iba príležitostne na skúšky. Ďalšie jeho výdavky predstavujú výdavky na stravu, a to približne 30 eur mesačne. Okrem týchto výdavkov míňa na bežné ošatenie, takisto chodí cvičiť. Oproti minulosti, keď bol študentom základnej školy, v súčasnosti skonzumuje viac, preto sú aj výdavky na stravu vyššie. V mesiaci december 2013 dosiahol príjem 110 eur, a to na základe brigádnickej činnosti. Pracoval ako vykladač tovaru v Kauflande. V budúcnosti plánuje pokračovať v brigádnickej činnosti a predpokladá príjem 50 až 60 eur mesačne. Okrem tohto príjmu mu je vyplácané sociálne štipendium vysokou školou vo výške 85 eur mesačne, a to v období 10 mesiacov kalendárneho roku. Nie je vlastníkom žiadneho majetku vyššej hodnoty. V súvislosti s navštevovaním vysokej školy iné väčšie výdavky nemá. Jeho matka platí za neho internet, ktorý potrebuje pre štúdium.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že podľa názoru odporcu je návrh navrhovateľa dôsledkom skutočnosti, že medzi ním a matkou navrhovateľa došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to až potom, čo odporca bol nútený podať žalobu o splnenie si povinnosti matky navrhovateľa z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe tejto žaloby nakoniec matka navrhovateľa zaplatila odporcovi navrhovateľom uvádzanú sumu 20.900 eur. Majetkové pomery odporcu sa v súčasnosti nezmenili oproti stavu, ktorý bol v čase rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti v roku 2006. Preto žiadna zmena majetkových pomerov na jeho strane nenastala. Odporca má porovnateľne nižší majetok ako matka navrhovateľa. Doposiaľ nemá vyriešenú svoju bytovú otázku, pretože býva so svojou matkou v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom. Spoluvlastnícky podiel nadobudol dedením ešte ako dieťa o veľkosti ? k celku. Jeho príjmové pomery sa zmenili, avšak nie podstatným spôsobom. V súčasnosti dosahuje čistý príjem približne 620 eur. Peniaze, ktoré boli vyplatené matkou navrhovateľa, boli čiastočne použité aj na úhradu dlhov, ktoré mal odporca v súvislosti so stavbou rodinného domu. Nezáujem odporcu o navrhovateľa, ktorý uvádzal navrhovateľ v prednese návrhu, vyplýva z toho, že zhoršený vzťah s matkou navrhovateľa sa premietol aj do vzťahu navrhovateľa a odporcu, pričom táto skutočnosť nastala kvôli vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporca sa nebráni stretávaniu a zlepšeniu vzťahu s navrhovateľom, avšak zo strany navrhovateľa nie je ochota. Rodinný dom, ktorý bol predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorý sa nachádza v obci N., je v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve matky navrhovateľa. Tento dom je nevyužívaný, teda je prázdny. Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou u rodičov matky, preto podľa názoru odporcu navrhovateľ má dokonca lepšie možnosti prostredníctvom majetku jeho matky na vyriešenie si svojej bytovej otázky, resp. zvýšenia si príjmu predajom tohto majetku. Návrh navrhovateľa je z väčšej časti nedôvodný. Odporca považuje za možné, aby došlo k zvýšeniu rozsahu vyživovacej povinnosti, a to na sumu 90 eur mesačne, pretože táto suma je hornou hranicou jeho možností prispievať na výživu navrhovateľa. Odporca si riadne svoju vyživovaciu povinnosť plní, a to sumou 66,40 eur. Takisto si plní aj vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére. Preto ak by súd rozhodol o zvýšení rozsahu vyživovacej povinnosti, akceptoval by jedine túto výšku.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom navrhovateľa v takom rozsahu, ako sa domáha, nesúhlasí, nakoľko jeho príjmové a majetkové pomery nezodpovedajú možnosti platiť výživné v rozsahu 300 eur mesačne. Dosahuje príjem zo závislej činnosti, a to vo výške 626 eur brutto, pričom pravidelne dostáva aj odmeny, tak jeho príjem potom predstavuje približne 620 eur netto. Pracuje ako skladník. Vyštudoval strednú školu s maturitou, odbor elektrotechnika. Vo svojom odbore nepracuje. Výšku príjmu, ktorú dosahuje v súčasnom zamestnaní považuje vzhľadom k jeho vzdelaniu za vyššiu ako normálnu. Žiadny iný príjem nemá. Má priateľku, ktorá má už dospelé deti, o ktoré nie je potrebné sa starať, preto nie je pravdou to, čo tvrdí odporca, že by sa mal starať o cudzie deti. V súčasnosti býva so svojou matkou v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti ? k celku. Od roku 2006 nenadobudol žiadny majetok. Jeho majetkové pomery ostali nezmenené. Jeho jedinými peňažnými záväzkami je
platenie výživného na svoje deti, teda na navrhovateľa a na dcéru. Mimoriadne výdavky nemá žiadne, snáď iba poistné vo výške 27 eur ročne, ktoré platí poisťovni pre prípad jeho zodpovednosti za škodu, ktorú by mohol spôsobiť v zamestnaní. Jeho výdavky oproti roku 2006 sú vyššie akurát tak o infláciu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: potvrdením o návšteve školy, kópiou rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.01.2006, čestným prehlásením S. H. zo dňa 17.09.2013, potvrdením SAD Trenčín, oznámením o vyplatení finančných prostriedkov, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 19.11.2013 a výplatnými páskami odporcu z jeho zamestnania. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:
Navrhovateľ je plnoletým synom odporcu. V súčasnosti je študentom 3. ročníka bakalárskeho štúdia v dennej forme na Trenčianskej univerzite M. O. v Trenčíne, Fakulte špeciálnej techniky. Odporca je zamestnanec obchodnej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. na pozícii skladník, pričom z tejto závislej činnosti odporca dosiahol čistú mzdu v mesiaci január 2013 v sume 628,10 eur, v mesiaci február 2013 v sume 573,26 eur, v mesiaci marec 2013 v sume 595,29 eur, v mesiaci apríl 2013 v sume 575,11 eur, v mesiaci máj 2013 v sume 626,08 eur, v mesiaci jún 2013 v sume 575,83 eur, v mesiaci júl 2013 v sume 650,43 eur, v mesiaci august 2013 v sume 623,90 eur, v mesiaci september 2013 v sume 683,51 eur, v mesiaci október 2013 v sume 583,28 eur, v mesiaci november 2013 v sume 744,93 eur. Za prvých 11 mesiacov roku 2013 tak odporca dosiahol priemerný mesačný čistý príjem v sume 623,61 eur. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XXXX - 17 zo dňa 20.01.2006 bol naposledy určený rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi tak, že mu bola uložený povinnosť platiť mesačné výživné v sume 2.000,-Sk, teda 66,39 eur. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z čistého mesačného príjmu odporcu v sume 12.400,-Sk, teda 411,60 eur, z priemerných výdavkov odporcu a zo skutočnosti, že navrhovateľ bol žiakom 8. ročníka základnej školy, pričom sa venoval karate, s čím mal zvýšené výdavky. Navrhovateľ má v súčasnosti výdavky na cestovné, približne 20 eur mesačne a na stravu, a to približne 30 eur mesačne. Okrem týchto výdavkov míňa na bežné ošatenie a chodí cvičiť. V mesiaci december 2013 dosiahol príjem z brigády v sume 110 eur. V budúcnosti plánuje pokračovať v brigádnickej činnosti a predpokladá príjem 50 až 60 eur mesačne. Ďalší jeho príjem predstavuje sociálne štipendium poskytované vysokou školou vo výške 85 eur mesačne, a to v období 10 mesiacov kalendárneho roku. V súvislosti s navštevovaním vysokej školy iné väčšie výdavky nemá. Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je nezamestnaná, pričom je vlastníčkou rodinného domu s pozemkom v Obci N. a okrem toho podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/24 k staršiemu rodinnému domu s pozemku v Obci N.. Odporca býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Jeho majetok väčšej hodnoty predstavuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k celku na rodinnom dome, v ktorom býva so svojou matkou. Od roku 2006 nenadobudol žiadny majetok. Jeho jedinými peňažnými záväzkami je platenie výživného na svoje deti, teda na navrhovateľa a na dcéru. Mimoriadne výdavky nemá žiadne, a oproti roku 2006 sú vyššie iba o infláciu. Titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporca obdržal v apríli roku 2013 od jeho bývalej manželky, matky navrhovateľa, sumu 20.900 eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácií citovaných ustanovení zákonov súd vec právne posúdil takto:
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol rozhodnúť o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, upravenej dohodou alebo určenej súdnym rozhodnutím, je zmena pomerov. Táto zmena pomerov musí byť podstatná a musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa mení doterajšia úprava. Pritom je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pokiaľ by súd nemal preukázanú podstatnú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. V danom prípade rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.01.2006. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného. Zmena pomerov oprávneného alebo povinného môže spočívať napríklad v okolnostiach na strane ich príjmov alebo výdavkov. Po úprave rozsahu vyživovacej povinnosti sa napríklad môže zmeniť príjem povinného alebo oprávneného alebo sa môže zmeniť výška výdavkov oprávneného alebo povinného.
Odporca má voči navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť, pretože je jeho otcom a navrhovateľ nie je schopný sa samostatne živiť. Navrhovateľ sa štúdiom na vysokej škole sústavne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, ale aj odporcu. Navrhovateľ dosiahol plnoletosť a študuje na vysokej škole, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Odporca dosahuje oproti minulému rozhodnému obdobiu vyšší príjem a ako sám uviedol, súhlasí s platením vyššieho výživného. Tieto skutočnosti sú rozhodné pre rozhodnutie súdu o tom, že zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia výživného na sumu 300 eur mesačne, čo nezodpovedá najmä príjmovým a majetkovým pomerom odporcu, ale ani výdavkovým a príjmovým pomerom navrhovateľa. Priemerný čistý mesačný príjem odporcu dosahuje sumu 623,61 eur pričom pozostáva iba z príjmu zo závislej činnosti. Súd neakceptoval argument navrhovateľa, že by mal vziať do úvahy skutočnosť, že matka navrhovateľa, teda bývalá manželka odporcu vyplatila titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporcovi sumu 20.900 eur. Túto sumu nie je možné považovať za príjem odporcu, nakoľko táto suma predstavuje kompenzáciu bývalej manželky odporcu za to, že majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe vzájomnej dohody pripadol jej. Ide teda o transformáciu majetku, resp. majetkového práva odporcu na peniaze. Obdobne by sa dala posudzovať aj situácia, ak by odporca bol vlastníkom majetku, ktorý by predal. Ak súd určuje rozsah vyživovacej povinnosti, u povinného berie do úvahy okrem iného komplexne jeho príjmové a majetkové pomery. Teda, ak súd berie do úvahy majetok, ktorý povinný predá a získa tým protihodnotu, peniaze, jeho pomery rozhodné pre určenie rozsah vyživovacej povinnosti sa tým nemenia. V opačnom prípade, by akýkoľvek predaj majetku povinného menil pomery, pretože by sa zvýšili jeho príjmové pomery. Preto ak odporca získal vyššie uvedené plnenie od svojej bývalej manželky, jeho osobné pomery (majetkové a príjmové) sa tým v tomto rozsahu nezmenili. K rovnako dôležitej skutočnosti v tomto konaní, a to výdavkovým a príjmovým pomerom na strane navrhovateľa, ako oprávneného z výživného, súd považuje za potrebné uviesť, že jeho výdavky pozostávajú z bežných výdavkov na stravu a ošatenie zodpovedajúce jeho veku a z výdavkov na cestovné. Samotný navrhovateľ kvantifikoval svoje výdavky na cestovné a stravné celkovo v sume 50 eur mesačne. Iné mimoriadne výdavky neuviedol. Ohľadne jeho príjmových pomerov bolo z jeho výpovede zistené, že je poberateľom sociálneho štipendia, ktoré poberá v priebehu 10 mesiacov v roku a to vo výške 85 eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že týmto štipendiom dokáže pokryť navrhovateľ svoje pravidelné výdavky na cestovné a stravné. Takisto má navrhovateľ aj príjem z brigádnickej práce, pričom sám očakáva, že jeho výška bude 50 eur až 60 eur mesačne. Preto zvážiac príjmové, majetkové a výdavkové pomery odporcu a príjmové a výdavkové pomery navrhovateľa, a
takisto vyjadrenie odporcu, že je ochotný zvýšiť rozsah svojej vyživovacej povinnosti na sumu 90 eur mesačne, súd rozhodol tak, že zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi zo sumy 66,39 eur na sumu 90 eur mesačne, počnúc dňom 11.10.2013, teda dňom doručenia návrhu na začatie konania súdu, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.01.2006 v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi.
Vzhľadom k rozhodnutiu súdu o zvýšení výživného počnúc dňom 11.10.2013, vznikol odporcovi tým, že platil výživné za obdobie od 11.10.2013 do rozhodnutia súdu v doterajšej výške 66,40 eur, za obdobie od 11.10.2013 do 31.01.2014 nedoplatok na výživnom vo výške 86,80 eur. K tomuto nedoplatku dospel súd tak, že v mesiaci október 2013 mal vzhľadom k zvýšeniu výživného odporca zaplatiť sumu 82,37 eur, avšak zaplatil sumu 66,40 eur. Rozdiel v mesiaci október 2013 tak predstavuje sumu 15,97 eur. V mesiacoch november 2013 až január 2014 (keďže výživné je splatné vopred do 15. dňa v mesiaci a súd rozhodol dňa 09.01.2014, výživné za mesiac február 2014 ešte nebolo splatné, keďže odporca ho mal zaplatiť do 15.01.2014 už vo výške 90 eur, vzhľadom na predčasnú vykonateľnosť rozsudku) vznikol odporcovi nedoplatok vo výške 70,08 eur (3x(90 eur-60,40eur)). Zároveň súd rozhodol podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o tom, že odporca je oprávnený zaplatiť nedoplatok na výživnom v štyroch rovnakých mesačných splátkach. Rozhodol tak z toho dôvodu, aby odporcovi nevznikli nárazovo neprimerané výdavky. Výška splátky podľa názoru súdu zodpovedá súčasnému príjmu odporcu a zároveň neodporuje výške výdavkov navrhovateľa.
Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože v konaní bol úspešnejší odporca. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti zo sumy 66,39 eur na sumu 300 eur, pričom súd rozhodol o jeho zvýšení na sumu 90 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca si neuplatnil právo na náhradu trov konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.