Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-88-2013.pdf
PDF · 101.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/88/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: E.. G. F., nar. XX.XX.XXXX, C. so sídlom 080 01 Prešov, P. XX, právne zastúpenej JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 27 p r o t i žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody s prísl. rozhodol
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 152,36 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 15.01.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť jej škodu, ktorá jej vznikla tým, že jej ako ustanovenej obhajkyni ex offo neboli vydané a doručené rozhodnutia o priznaní náhrady trov obhajoby, pričom po skončení trestného stíhania si tieto riadne vyúčtovala v zmysle vyhlášky 240/1990 Zb. o advokátskej tarife a toto vyúčtovanie predložila vo forme vystavených faktúr Okresnému úradu vyšetrovania Policajného zboru Slovenskej republiky v Prešove. Listom zo dňa 21.03.2003 vyzvala Okresný úrad justičnej polície PZ Prešov aby v trestnej veci obv. R. L., obv. O. D., obv. ml. Š. F. jej boli priznané trovy obhajoby a ich úhrada vo vyčíslenej výške, ktoré si riadne vyúčtovala a doposiaľ jej neboli uhradené.
Žalobkyňa si písomne podaním zo dňa XX.XX.XXXX uplatnila nárok na náhradu škody na Ministerstve vnútra SR, ktoré jej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku svojím listom zo dňa XX.XX.XXXX neuznalo a to z dôvodu, že nárok je premlčaný. Podľa názoru žalobkyne s takýmto právnym názorom a stanoviskom žalobcu nemožno súhlasiť, pretože vzťah obhajcu a štátu je založený autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý je upravený trestným poriadkom ak nie je možné na neho analogicky aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka a to i napriek tomu, že ide o majetkové právo.
Žalovaný písomným vyjadrením zo dňa XX.XX.XXXX vzniesol námietku premlčania žalobného nároku s odôvodnením, že rozhodnutia v trestnom konaní boli vydané za účinnosti zákona číslo 58/1969 Z.z., preto na celé konanie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pričom ako to vyplýva z § 22 ods. 1 zákona číslo 58/1969 Zb., právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 2 zákona číslo 58/1969 Zb., najneskôr sa toto právo premlčí za 10 rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Okrem toho vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že vyšetrovacie spisy, z ktorých na žalobkyňa svojou žalobný nárok odvádza, už boli v zmysle platných nariadení skartované okrem vyšetrovacieho spisu ČVS: S.- XXXX/XX-XXXX, v ktorom je trestné stíhanie prerušené. Štúdiom z uvedeného spisu nebolo zistené, že by žalobkyňa podala žiadosť o preplatenie trov obhajoby. Z odpovede Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove vyplynulo, že toto neeviduje žiadnu z faktúr uvedených v žalobnom návrhu, ktoré sú totožné s faktúrami predloženými v predbežnom prerokovaní.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise najmä žalobou, žiadosťou o doručenie uznesení o priznaní odmeny za advokátske úkony zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré žalobkyňa podala v podateľni Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove dňa XX.XX.XXXX, odpoveďou žalovaného na žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením o zastavení trestného stíhania zo dňa XX.XX.XXXX č.ČVS: VP-XXX/XX-XX, faktúrou číslo XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením o zastavení trestného stíhania zo dňa XX.XX.XXXX, ČVS:Y. XXX/XX-XX, faktúrou číslo XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX, ČVS: S.-XXX/XX-J.-XX, žiadosťou žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, doručenej dňa XX.XX.XXXX Okresnému úradu justičnej polície PZ v Prešov o priznanie trov obhajoby aj ich úhradu, výsluchom účastníkov konania ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa sa na pojednávania vo veci nedostavila, pričom vyjadrila súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti, preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jej neprítomnosti.
Ako to vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobkyňou, žalobkyňa bola opatrením o ustanovení obhajcu zo dňa XX.XX.XXXX ustanovená za obhajcu obvinenému ml. R. L.. Uznesením Okresného úradu vyšetrovania policajného zboru Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, ČVS: Y.-XXX/XX-XX bolo trestné stíhanie proti obvinenému zastavené. Faktúrou zo dňa XX.XX.XXXX si žalobkyňa vyúčtovala trovy obhajoby v zmysle vyhlášky 240/1990 Zb. vo výške 83,60 € (2.520 ,- Sk).
Opatrením o ustanovení obhajcu zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa ustanovená za obhajcu obvinenému O. D.. Uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Slovenskej republiky v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, ČVS: Y. XXX/XX-XX bolo trestné stíhanie proti obvinenému zastavené. Faktúrou zo dňa XX.XX.XXXX si žalobkyňa vyúčtovala trovy obhajoby v zmysle vyhlášky 240/1990 Zb. vo výške 25,80 € (780 ,- Sk).
Opatrením o ustanovení obhajcu zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa ustanovená za obhajcu obvinenému ml. Š. F.. Uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Slovenskej republiky v Prešove ČVS:S. XXX/XX-J.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zrušené uznesenie o vznesení jeho obvinenia. Faktúrou zo dňa XX.XX.XXXX si žalobkyňa vyúčtovala trovy obhajoby v zmysle vyhlášky 240/90 Zb. v sume 42,80 € (1.290 ,-Sk).
Podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol doručený Okresnému úradu justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Prešove dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa požiadala doručenie rozhodnutí o priznaní trov obhajoby aj ich úhradu v predmetných veciach.
Podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol doručený okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa oznámila, že jej neboli doručené uznesenia o priznaní odmeny za advokátske úkony v predmetných veciach.
Žalovaný dňa XX.XX.XXXX žalobkyni zaslal odpoveď na jej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a oznámil jej, že nakoľko jej nárok považuje za premlčaný, nie je možné predmetnej žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vyhovieť.
Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania na námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní s odôvodnením, že nároky žalobkyne vyplývajú z trestných konaní, ktoré prebiehali v deväťdesiatych rokoch za účinnosti zákona číslo 58/1969 Zb. V tom čase za náhradu škody vzniknutej v trestnom konaní zodpovedalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobkyni nič nebránilo v tom, aby si svoje nároky uplatnila podľa zákona číslo 58/1969 Zb. po tom, ako predmetné trestné stíhania boli zastavené, respektíve zrušené. Uviedol, že za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty považuje skutočnosť, že žalobkyňa sa mohla svojho nároku na zaplatenie odmeny domáhať občianskoprávnou cestou potom, ako je zo strany vyšetrovateľa tieto nároky neboli vyplatené, taktiež mohla podať žalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom po tom, ako jej nároky zo strany príslušných orgánov neboli vyplatené.
Právny zástupca žalobkyne vo svojich prednesoch na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa vzhľadom k absencii rozhodnutia príslušných orgánov sa nemohla domáhať svojho práva na zaplatenie súdnou cestou. V súvislosti s námietkou premlčania poukázal na aplikačnú prax súdov, v zmysle ktorej analogická aplikácia premlčacej doby podľa ustanovení občianskeho práva neprichádza do úvahy v prípade nároku obhajcu ustanoveného v trestnom konaní ex offo vzhľadom k tomu, že vzťah advokáta ustanoveného ex offo a štátu nie je klasickým súkromnoprávnym vzťahom, ale jedná sa o verejnoprávny vzťah založený autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej moci ( rozhodnutie ÚS ČR PL. US-st.1/1996, III. ÚS 524/2004). Ustanovenie § 553 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré ukladá orgánu činnom v trestnom konaní alebo súdu povinnosť rozhodnúť o nároku obhajcu ex offo na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom do tridsiatich dní od jeho podania, bolo do Trestného poriadku zavedené až novelou č. 301/2005 Z.z. Žalobkyňa sa nemohla práva na zaplatenie odmeny domáhať na súde z dôvodu, že vzhľadom k absencii rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní pre takúto žalobu nemala právny titul. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný vo veci konal ako prvý v rámci predbežného prerokovania nároku, preto v rámci objektívnej zodpovednosti štátu je nositeľom zodpovednosti ten ústredný orgán štátnej správy, ktorý vo veci konal a vydal svoje zamietavé stanovisko ako prvý. Preto je pasívne vecne legitimovaný.
Žalovaný na pojednávaní zotrval na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vzhľadom k tomu, že v zmysle príslušných ustanovení zákona číslo 58/1969 Zb., za náhradu škody vzniknutej v trestnom konaní zodpovedalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Zotrval tiež na námietke premlčania.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa ustanovenia § 3, ods. 1 písm. d) zákona číslo 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4, ods. 1, písmeno b) zákona číslo 514/2003 Z.z., orgán konajúci v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
Podľa § 4, ods. 1, písmeno m) zákona číslo 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Podľa § 9, ods. 1 , zákona číslo 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 27, ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1. júla 2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa § 19, ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19, ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa § 18 ods. 1 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 9 ods. 2 zákona číslo 58/1969 Zb., ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.
Podľa § 151, ods. 2 Trestného poriadku účinného v čase vzniku nároku žalobkyne na odmenu, obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa advokátskej tarify. Zástupca z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 44a, má nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa advokátskej tarify určenej pre konanie o občianskoprávnych veciach.
Podľa § 151, ods. 3 Trestného poriadku účinného v čase vzniku nároku žalobkyne na odmenu, o výške odmeny a náhrade hotových výdavkov rozhodne na návrh obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov (§ 44a) orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo. V konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup štátneho orgánu (orgánu verejnej moci). Nezákonné rozhodnutie je pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ide o konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydať nie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných chovaniu dôvod na jeho vydanie (nie však vydania rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 24/2004).
K námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v konaní súd uvádza, že v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona číslo 514/2003 Z.z. v mene štátu koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru. V danom prípade žalobkyni vznikla škoda nesprávnym úradným postupom orgánu činného v trestnom konaní, ktorý v jednotlivých prípadoch od roku 1994 až doposiaľ nevydal rozhodnutie, ktorým by žalobkyni priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov obhajcu. Tento stav pretrvával nielen počas účinnosti zákona číslo 58/1969 Zb., ale aj počas účinnosti zákona číslo 514/2003 Z.z. Preto námietka žalovaného, že v súlade s ustanoveniami zák. č. 58/1969 Zb. je pasívne vecne legitimovaným Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, neobstojí. Z rovnakého dôvodu nie je dôvod na nárok žalobkyne aplikovať zákon č. 58/1969 Zb. Žalovaný žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nepostúpil inému ústrednému orgánu štátnej správy, vo veci konal a žalobkyni zaslal dňa XX.XX.XXXX odpoveď na jej žiadosť, v ktorej jej oznámil, že jej žiadosti nie je možné vyhovieť z dôvodu premlčania jej nároku. V zmysle citovaných zákonných predpisov(§ 4 ods. 1 písm. l/ zák.č. 514/2003 Z.z.) súd dospel k záveru, že v danej veci je žalovaný príslušným orgánom konajúcim v mene štátu.
Súd sa zaoberal námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný a dospel k záveru, že ani táto nie je dôvodná vzhľadom k tomu že rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní nikdy neboli vydané. Preto subjektívna, ani objektívna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody žalobkyni nemohla uplynúť. V danom prípade nie je možné stanoviť ani začiatok plynutia subjektívnej ani objektívnej premlčacej doby. Zákonné ustanovenia Trestného poriadku účinného v čase, kedy si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu trov obhajoby neustanovovali žiadnu lehotu, v ktorej takéto rozhodnutie zo strany orgánu činného v trestnom konaní má byť vydané. Od žalobkyne preto nemožno legitímne očakávať, aby si sama urobila objektívny záver o tom, či a v ktorom okamihu došlo k nesprávnemu úradnému postupu (nečinnosti) a o tom, kedy presne jej začala plynúť premlčacia lehota. Opačný názor by zakladal právnu neistotu, ktorá v rozpore s princípmi právneho štátu. Tento okamih nie je možné vzhľadom na povahu nečinnosti určiť ani objektívne a stanoviť tak začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sú naplnené všetky podmienky zodpovednosti štátu pre zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní spočívajúcom v ich nečinnosti pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na odmenu trov obhajoby. V príčinnej súvislosti s touto nečinnosťou žalobkyni vznikla škoda v jej majetkovej sfére vo výške nároku na zaplatenie trov obhajoby v zmysle vyhlášky 240/1990 Zb. Výška žalobkyňou uplatnenej škody ani ďalšie predpoklady zodpovednosti v konaní neboli medzi účastníkmi sporné. Preto jej súd priznal náhradu škody vo výške, ktorú si uplatnila.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd priznal žalobkyni spolu s náhradou škody aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 152,36 Eur od 15.01.2013, teda od prvého dňa nasledujúceho po tom, čo žalovaný žalobkyni oznámil, že neuspokojí jej nárok na náhradu škody, a to až do zaplatenia dlžnej sumy. Preto súd vo vzťahu k výške uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti istiny žalovanej pohľadávky vo výške 152,36 Eur. V časti žalobkyňou uplatneného žalobného nároku týkajúceho sa úrokov z omeškania bola žalobkyňa úspešná len čiastočne, pretože súd jej žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 15.01.2013 do zaplatenia. Vychádzajúc z uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania je zamietavá časť žaloby reprezentovaná sumou 184,86 Eur predstavujúcej kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 83,65 Eur od 21.08.1994 do 14.01.2013, sumou 34,23 Eur predstavujúcej kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 8,8 % ročne zo sumy 25,89 Eur od 10.01.1998 do 14.01.2013 a sumou 48,61 Eur predstavujúcej kapitalizovaný úrok z omeškania 8,8 % ročne zo sumy 42,82 Eur od 24.02.2000 do 14.01.2013, teda zamietavá časť žaloby je vyjadrená spolu sumou 267,70 Eur (184,86 Eur + 34,23 Eur + 48,61 Eur). Pretože úspech žalobkyne je len čiastočný, pričom pomer jej úspechu vyjadrený sumou 152,36 Eur a jej neúspechu vyjadrený sumou 267,70 Eur je približne rovnaký, súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.