Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/49/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Antona Jačeka v právnej veci navrhovateľa: C. W., nar. X.XX.XXXX, bytom N. O. XXX, zastúpený JUDr. Andreou Čechovičovou, advokátkou so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, proti odporkyni: K. W., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N. O. XXX, zastúpená spoločnosťou PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Trnava, Hlavná 31 , o určenie výživného pre manžela, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -52 zo dňa 24. apríla 2013 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 190,61 eur k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporkyni prispievať na jeho výživu výživným vo výške 70,00 eur mesačne od 1.2.2013. Z návrhu vyplynulo, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 8.2.1985, manželstvo trvá, narodili sa z neho dve už plnoleté deti. Navrhovateľ počas celého trvania manželstva pracoval a zabezpečoval chod domácnosti, odporkyňa bola dlhodobo na invalidnom dôchodku, takmer nikdy nepracovala. Navrhovateľ v roku 2011 prišiel o prácu a odvtedy je nezamestnaný, od januára 2012 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne sociálne ani iné dávky. Odporkyňa je invalidná dôchodkyňa, v roku 2012 poberala invalidný dôchodok vo výške 261,10 eur. Odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s dospelými synmi H. a C., ktorí prispievajú na chod domácnosti. Voči navrhovateľovi bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým mu je zakázaný vstup do rodinného domu s.č. XXX v N. O. a navrhovateľ je od novembra 2012 bez bývania, bez príjmu, má status občana v materiálnej núdzi. Vzhľadom na to, že navrhovateľ je bez príjmu a bez akýchkoľvek prostriedkov na zabezpečenie svojich základných potrieb životná úroveň manželov nie je rovnaká. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že ani jeden z účastníkov konania nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27.1.2012 a počas evidencie mu nebolo ponúknuté vhodné zamestnanie; ani jeden z účastníkov konania nie je poberateľom dávky sociálnej pomoci, dávky v hmotnej núdzi, ani žiadnej štátnej sociálnej dávky; navrhovateľ nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, odporkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku od 1.1.2013 vo výške 271,20 eur mesačne. Navrhovateľ podal daňové priznanie za rok 2011 z príjmu zo závislej činnosti s úhrnom príjmov 1.663,55 eur. Dňa 16.1.2012 podala odporkyňa na navrhovateľa trestné oznámenie, kde opísala skutočnosti spolužitia so svojím manželom, pričom z prešetrovania vyplynulo, že navrhovateľ pravidelne oplzlo nadáva odporkyni, vyhráža sa jej zabitím, správa sa agresívne, kope do dverí a zariadenia domu, ničí zariadenie a správanie navrhovateľa pretrváva od roku 2009 (kedy prišiel o prácu). Odporkyňa psychicky nezvláda týranie navrhovateľom, jej zdravotný stav sa v dôsledku toho zhoršuje. Odporkyňa z obavy o svoj život pravidelne volala políciu, navrhovateľ sa jej vyhrážal aj v noci - počas jedného z útokov napadol odporkyňu, pritlačil ju k stene a povedal že ju zabije (v máji 2012); navrhovateľovi bolo dňa 29.11.2012 vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Konanie navrhovateľa a podozrenie z násilia na blízkej osobe (odporkyni) bolo dôvodom na vydanie predbežného opatrenia v konaní OS Trnava č.k. , ktorým bol navrhovateľovi dočasne zakázaný vstup do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Odporkyňa je invalidná dôchodkyňa ktorá nemá iné príjmy, ani nemá príležitosť si privyrobiť, pričom od roku 2009 platí odporkyňa všetky výdavky súvisiace s chodom domácnosti. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko navrhovateľovi bol uznesením o nariadení predbežného opatrenia tunajšieho súdu sp.zn. zakázaný vstup do domovej nehnuteľnosti, v ktorej býva odporkyňa a deti účastníkov konania. Navrhovateľ nemá žiaden príjem, stravu mu poskytujú občania dediny pre ktorých vykonáva drobné práce v záhradách, prespáva v garáži u suseda. Je vyučený ako sústružník, v odbore však nepracoval, t.č. je vedený v evidencii nezamestnaných, keď posledné zamestnanie (v spoločnosti INDEX NOSLUŠ, s.r.o.) ukončil dohodou ku dňu 12.10.2011 na vlastnú žiadosť - údajne si našiel lepšie platenú prácu, do ktorej však nenastúpil (údajne pre nedostatok finančných prostriedkov na autobus z T. O. do Maduníc - do nového zamestnania). Výdavky má minimálne, žiadne zvýšené výdavky nepreukázal. Odporkyňa je od roku 1992 invalidná dôchodkyňa, t.č. poberá invalidný dôchodok vo výške 271,20 € mesačne, má príjem z prenájmu pôdy vo výške 47,00 € ročne; má zvýšené výdavky zo zdravotných dôvodov (cca. 47,00 € mesačne), inak má výdavky bežné, spolu so stravou vo výške cca. 318,50 € mesačne. Na chod domácnosti prispievajú odporkyni dvaja synovia účastníkov konania, každý vo výške po 100,00 € mesačne. Navrhovateľ sa hrubým spôsobom správa voči odporkyni aj voči ich spoločným deťom, a to minimálne od roku 2009 - hrubým, arogantným a oplzlým spôsobom im nadáva, vyhráža sa bitkou, zabitím, podpálením domu, je agresívny (ničí bytové a domové zariadenie), odporkyňa má z navrhovateľa strach, zamyká sa pred ním v izbe; na navrhovateľa podala odporkyňa dňa 16.1.2012 trestné oznámenie a viacero oznámení o spáchaní priestupku; t.č. je navrhovateľ obvinený pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa , ods. 1, písm. a) , na základe uznesenie vyšetrovateľa PZ OKP OR PZ v Trnave zo dňa 29.11.2012 č. ČVS:ORP-305/1-OVK- TT-2012 (trestné konanie nie je právoplatne skončené). S poukazom na ust. , ods. 1, a Zákona o rodine a ust. uzavrel, že súd je povinný pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadnuť, či priznanie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť s poukazom na skutočnosť, že priznanie výživného v tomto prípade by bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ sa voči odporkyni (a ich spoločným deťom) správa spoločensky neakceptovateľne - minimálne od roku 2009 im hrubým, arogantným a oplzlým spôsobom nadáva, vyhráža sa bitkou, zabitím, podpálením domu, je agresívny, ničí bytové a domové zariadenie, odporkyňa má z navrhovateľa strach. Navrhovateľovi bol z týchto dôvodov uznesením o nariadení predbežného opatrenia zakázaný vstup do domovej nehnuteľnosti, v ktorej býva odporkyňa a deti účastníkov konania, na navrhovateľa podala odporkyňa dňa 16.1.2012 trestné oznámenie a viacero oznámení o spáchaní priestupku. Pri zistení, že určenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nie je možné priznanie výživného v akejkoľvek výške a návrh v takomto prípade je potrebné zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. , ods. 1 a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v zákonne vyčíslenej výške.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa včas odvolal navrhovateľ v celom rozsahu. Poukázal na to, že s argumentáciou súdu prvého stupňa v súvislosti so zamietnutím návrhu na určenie výživného pre manžela nemožno súhlasiť a toto rozhodnutie je nezákonné. Navrhovateľ v dôsledku obvinení odporkyne a ich synov bol predbežným opatrením vylúčený z užívania rodinného domu a záhrady, pričom toto bolo vydané len na základe tvrdení bývalej manželky. Poukázal na prezumpciu neviny a na navrhovateľa je teda potrebné hľadieť ako na nevinného, pričom z doplnenia odvolania vyplýva, že proti navrhovateľovi sa v trestnej veci v súčasnosti ani nekoná, keďže z uznesenia Okresnej prokuratúry v Trnave č.k. -34 vyplýva, že trestná vec proti navrhovateľovi pre prečin nebezpečného vyhrážania bola postúpená Obvodnému úradu v Trnave, keďže nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol priestupkom. S poukazom na tieto skutočnosti možno konštatovať, že sa doposiaľ tvrdenia odporkyne nepotvrdili. V konaní o určení výživného tak nemožno posudzovať správanie sa navrhovateľa ako neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi, keďže súdu nie je známe, či správanie navrhovateľa bude vyhodnotené ako protiprávne a či jeho konanie nebolo iba dôsledkom správania sa odporkyne k navrhovateľovi. Návrh navrhovateľa je dôvodný a priznanie výživného nie je v rozpore s ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine a podmienky na priznanie výživného sú dané. Žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že navrhovateľovi bude výživné priznané.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že výživné nemožno priznať v prípade, že by toto bolo v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie predpokladá, že môžu nastať životné situácie, v ktorých by sa javilo ako nespravodlivé garantovať manželovi plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého manžela. Obsah pojmu dobré mravy vyplýva zo všeobecne platných hodnôt a noriem morálky. Posúdenie konkrétneho obsahu patrí súdu. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , kde sú dobré mravy definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu syna účastníkov konania vyplynulo, že navrhovateľ sa správa k odporkyni spôsobom v rozpore s dobrými mravmi, bije ju, denne sa jej aj jeho bratovi vyhrážal zabitím a toto konanie sa pravidelne opakuje, vulgárne im nadáva a fyzicky na nich útočí. Konanie navrhovateľa tak hrubo uráža obyčajné ľudské cítenie a nedá sa považovať za obvyklé konanie otca rodiny a manžela, ktoré by bolo v súlade s dobrými mravmi. Poukaz na inštitút prezumpcie neviny nemá v tejto súvislosti opodstatnenie, keďže nie je dôležité, či v konečnom dôsledku bude navrhovateľ trestne stíhaný. Posúdenie otázky rozporu s dobrými mravmi je na samotnom súde a nie je závislé na posúdení konania navrhovateľa orgánmi činnými v trestnom konaní. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v hodnote 151,03 eur, ku ktorej žiadala priznať režijný paušál vo výške 7,81 eur a zákonnú DPH, spolu náhradu trov konania vo výške 190,61 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (, 204 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne posúdil, hoci jeho závery viedli v konečnom dôsledku k správnemu rozhodnutiu a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Rozpory sú zjavné najmä v prípadoch výživného medzi manželmi, kedy sa prihliada na spôsobenie rozvratu, spoločensky akceptovateľné správania manželov navzájom a na zásady spolužitia manželov všeobecne formulované zákonom o rodine. Nie je v súvislosti s posudzovaním miery akceptovateľnosti určitého správania relevantné, či za takéto konanie bol navrhovateľ právoplatne odsúdený. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi je dokonca možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného (čo je okrem základného dôvodu - agresívneho správania, ďalšou okolnosťou zjavnou v prejednávanej veci). V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť než výživné nepriznať. Keďže súd prvého stupňa precízne zistil skutkový stav a tento správne vyhodnotil, odvolací súd jeho odôvodnenie považuje za vyčerpávajúce a v celom rozsahu naň poukazuje.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. potvrdil. S poukazom na ust. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 190,61eur (právny úkon vyjadrenia k podanému odvolaniu 151,03 eur a režijný paušál vo výške 7,81 eur plus zákonná DPH).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.