Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/241/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu O. R., F.. XX.XX.XXXX , T. E. , W. X, proti žalovanej: E. R., F.. XX.X.XXXX, T. E., I..J. XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou T.. J. R., F.. XX.X.XXXX, T. E. - W., I..J. XXXX/XX, v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej, určená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 6.12.2010 sa zrušuje s účinnosťou od 1.2.2014.

Žalobcovi sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.10.2013 sa žalobca, otec žalovanej proti žalovanej, domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti určenej na žalovanú, jeho plnoletú dcéru naposledy rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. .

Žalobca žalobu doplnil svojim prednesom na pojednávaní dňa 8.1.2014, kde žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 1.2.2014.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že naposledy bola jeho vyživovacia povinnosť k žalovanej určená v sume 140,-€ mesačne, avšak žalovaná nadobudla plnoletosť a ukončila štúdium na strednej škole, ktorým sa pripravovala na svoje budúce povolanie. Došlo k tomu v júni 2013 a od 1.9.2013 je žalovaná evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine ako uchádzačka o zamestnanie. Za takýchto okolností podľa názoru žalobcu je žalovaná schopná živiť sa sama a preto vyživovacia povinnosť žalobcu voči nej zanikla.

Na takomto tvrdení žalobca zotrval aj na pojednávaní, ktoré bolo uskutočnené dňa 8.1.2014.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Prvýkrát sa k nej písomne vyjadrila podaním z 28.10.2013, na súd došlým 31.10.2013. V tomto podaní žalovaná síce priznala, že ukončila v školskom roku 2012/2013 štúdium na Obchodnej akadémii v Martine maturitnou skúškou, a keďže nebola prijatá na vysokú školu, od 1.9.2013 bola zaevidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine ako uchádzačka o zamestnanie. Napriek tomu, že strednú školu ukončila, má vážne zdravotné problémy, ktoré ju obmedzujú v možnosti nájsť si prácu a teda obmedzujú ju v schopnosti sama sa živiť. V roku 2009 jej totiž bola diagnostiková iná generalizovaná epilepsia a epileptické syndrómy a s liečbou tohto ochorenia, resp. s jeho stabilizáciou má zvýšené životné náklady. Od polovice roku 2012 sa jej záchvaty začali objavovať častejšie, minimálne raz v mesiaci a bolo potrebné upraviť jej liečbu. V súvislosti

s epileptickými záchvatmi bola neraz odkázaná na pomoc rýchlej lekárskej pomoci. Žalovaná nemá žiadne príjmy ani majetok, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou J. R. a bratom H. R., ktorý je študentom Spojenej školy strojárskej v Martine. Všetky jej životné náklady jej uhrádza matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.

Na podobných tvrdeniach žalovaná zotrvala aj na svojej výpovedi na pojednávaní, kde naviac uviedla, že pokiaľ ide o obmedzenia, ktoré má podľa doporučení svojho ošetrujúceho lekára, tak nemá problém vykonávať kancelársku prácu, ktorá zodpovedá kvalifikácií, ktorú získala na strednej škole. Nemala by však príliš dlho pracovať pri počítači, ale zatiaľ s prácou na počítači problém nemala. Nie je však doporučené, aby riadila motorové vozidlo a nemala by pracovať v smennej prevádzke, teda vykonávať prácu v noci ako aj prácu na strojoch. Vzhľadom na vzplanutia choroby a záchvaty, ktorými občas trpí je vhodné, aby vykonávala prácu v kolektíve pracovníkov, ktorí by jej boli schopní poskytnúť prvú pomoc, v prípade záchvatu. Od 1.9.2013 sa zaevidovala ako uchádzač o zamestnanie a prídavok na dieťa, ktorý za ňu matka poberala bol jej matke odňatý. O invalidný dôchodok nepožiadala a nepožiadala ani o posúdenie zdravotného stavu ani Sociálnou poisťovňou ani Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ako dlhodobo zlého zdravotného stavu. Uzavrela, že nemá problém vykonávať prácu v pracovnom pomere a nemá problém ani študovať na vysokej škole, avšak musí ísť o prácu, ktorá je pre žalovanú vhodná z pohľadu obmedzení, ktorými vzhľadom na charakter ochorenia trpí.

Okrem výsluchu žalobcu a žalovanej súd sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou žalovanej, listinnými dôkazmi, ktoré boli pripojené do súdneho spisu a s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp.zn. . Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaná je plnoletým dieťaťom žalobcu. Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 6.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.5.2011 a to v sume 140,-€ mesačne.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine vyplynulo, že žalovaná ku dňu 1.9.2013 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalovanej súd zistil, že žalovaná od roku 2009 je liečená na inú generalizovanú epilepsiu a epileptické syndrómy. V dôsledku tohto ochorenia bola aj niekoľkokrát hospitalizovaná.

Z potvrdenia Obchodnej akadémie v Martine súd zistil, že žalovaná navštevovala dennou formou túto strednú školu v období od 1.9.2009 do 21.5.2013, kedy štúdium ukončila maturitnou skúškou.

Súd sa oboznámil aj s potvrdením neurologičky - ošetrujúcej lekárky žalovanej, z ktorého vyplynulo, že žalovaná trpí idiopatickou fokálnou epilepsiou a epileptickým syndrómom s fokálne začínajúcimi záchvatmi bližšie neurčeným a vzhľadom na toto základné ochorenie je možnosť zamestnania u pacientky limitovaná z viacerých dôvodov. Je pre ňu totiž nevhodná nočná práca, tak isto práca, pri ktorej dochádza k narúšaniu pravidelného spánkového biorytmu, k spánkovej deprivácií, k zvýšenej fyzickej a psychickej záťaži. Nemožná je práca pri otvorených strojoch, vo výškach a práca, pri ktorých by v prípade epileptického záchvatu došlo k ohrozeniu pacientky, alebo okolia, nemožnosť pracovať na miestach, kde by zostala sama bez prítomnosti kolegov pre prípad potreby poskytnúť pomoc pri záchvate a vzhľadom na nekompenzované záchvatové ochorenie nemôže byť aktuálne držiteľom vodičského preukazu. Z tohto dôvodu má pacientka aj zvýšené náklady z dôvodu nutného príplatku na lieky, na liečbu epilepsie, hlavne lieky, ktoré berie, u ktorých nie je plná úhrada zdravotnou poisťovňou.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení § 62 Zákona o rodine.

Podľa Zákona o rodine (), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Zákon o rodine v svojich ustanoveniach neuvádza definíciu plnoletého nezaopatreného dieťaťa. Podľa názoru súdu je pri definícií takéhoto dieťaťa potrebné vychádzať z ustanovenia o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení.

v definuje pojem nezaopatreného dieťaťa, ktorým je podľa tohto zákona nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25.- tich rokov veku ak a/ sústavne sa pripravuje na povolanie štúdiom, alebo b/ ak sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Podľa § 4 ods.1 písm.a/ citovaného zákona sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov.

Podľa citovaného zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba, a stav uvedené v prílohe osobitného predpisu (príloha č.2 k o sociálnom poistení), ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

Podľa § 5 ods.2 citovaného zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť podľa odseku 1, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona, príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby.

Podľa § 6 ods.2 citovaného zákona, posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá platiteľ na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby, alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami, podpísanej zaručeným elektronickým podpisom oprávnenou osobou.

Z citovaného zákona o prídavku na dieťa vyplýva, že zákon predpokladá orgán oprávnený posudzovať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa, ktorým je v tomto prípade Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná v čase rozhodovania súdu nepožiadala ani o invalidný dôchodok, ani o posúdenie svojho zdravotného stavu ako dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. O takýchto žiadostiach by bola oprávnená rozhodovať buď Sociálna poisťovňa, alebo v prípade posúdenia v zmysle Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v tomto prípade v Martine vzhľadom na bydlisko žalovanej. Naopak žalovaná sa zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie a bolo preukázané, že riadnym spôsobom, teda vykonaním maturitnej skúšky ukončila stredoškolské štúdium. Pritom je nutné poukázať na skutočnosť, že v ustanovení nepovažuje obdobie, keď je dieťa evidované ako uchádzač o zamestnanie ako za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie. Navyše z výpovede žalovanej vyplynulo, že žalovaná nemá problémy so štúdiom na vysokú školu nebola prijatá len z dôvodu nedostatočných výsledkov pri prijímacích skúškach. Teda jej zdravotný stav nebráni jej pokračovať v príprave na budúce povolenie prípadným štúdiom na vysokej škole pre prípad úspešného zvládnutia prijímacích skúšok. Ukončila štúdium na Obchodnej akadémií, ktoré je zamerané na prípravu svojich absolventov na výkon administratívnych prác v rámci budúceho pracovného zaradenia. Preto vzhľadom na charakter štúdia, ktoré žalovaná ukončila, nie je predpoklad, že by pracovala v smennej prevádzke, alebo pri strojoch. Naopak je predpoklad, že by pracovala v kolektíve ďalších spolupracovníkov. Obmedzenia, ktoré sa dotýkajú žalovaného vzhľadom na jej zdravotný stav a diagnózu podľa presvedčenia súdu nebránia žalovanej vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovala štúdiom na strednej škole, prípadne jednoduchšie menej kvalifikované práce v jednosmennej prevádzke. Pokiaľ žalovanej sa nepodarilo doposiaľ nájsť vhodné zamestnanie vzhľadom na získanú kvalifikáciu, je to podľa názoru súdu situáciou na trhu práce, nie následkom ochorenia, ktorým trpí.

Za takýchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že žalovaná je schopná už živiť sa sama, je schopná vykonávať povolenie, na ktoré sa pripravovala stredoškolským štúdiom a za takýchto okolností vyživovacia povinnosť žalobcu voči nej zanikla.

Vzhľadom na túto skutočnosť súd žalobe vyhovel a vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej zrušil tak, ako to žalovaný žiadal, teda s účinnosťou od 1.2.2014. Súd v tomto smere bol viazaný návrhom žalobcu, aj keď podľa presvedčenia súdu žalovaná prípravu na budúce povolanie ukončila riadnym vykonaním maturitnej skúšky dňa 21.5.2013.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia . Žalobca bol v konaní proti žalovanej plne úspešný, a preto by mu proti žalovanej patrilo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Žalobcovi však proti žalovanej preukázateľne trovy konania nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi sa proti neúspešnej žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.