Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-38-2013.pdf
PDF · 91.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/38/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W. J., R.. X.X.XXXX, D. B. K., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka X. J., R.. X.X.XXXX, D. J., Č. X, zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice a otec X. J., R.. XX.XX.XXXX, D. I. K. Č.. X, K. v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. W. J., R.. X.X.XXXX zo sumy 1.800,- Sk mesačne na 200 € mesačne od 1.1.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/178/2007 zo dňa 25.1.2008.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 8.4.2013 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na K.. W. J., R.. X.X.XXXX zo sumy 1.800,- Sk mesačne na 300 € mesačne od 1.4.2013 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.
Otec sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 27.5.2013 navrhol zvýšiť výživné na mal. dieťa s poukazom na odôvodnené potreby mal. dieťaťa a s prihliadnutím na príjmy a majetkové pomery oboch rodičov.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/178/2007, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov mal. dieťaťa. Na čas po rozvode bol mal. W. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 1.800,- Sk mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2008.
Matka v čase poslednej úpravy bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4.300,- Sk, prídavky na deti 1.080,- Sk, brigádnicky bola zamestnaná ako zdravotná sestra na jednodňovej chirurgii, pracovala podľa potreby zamestnávateľa v priemere asi 20 hodín týždenne, dostávala príjem 100 ,- Sk za hodinu. Za byt, v ktorom bývala platila 6.300,- Sk mesačne, splácala s manželom pôžičku 2.300,- Sk, za auto, internet 300,- Sk mesačne, mobilné telefóny so synom 2.000,- Sk mesačne, poistka pre mal. T. 1.200,- Sk a W. 300,- Sk mesačne.
Mal. W. v čase poslednej úpravy mal 3 roky a bol v jej celodennej starostlivosti. Následne nastúpil do škôlky. Výdavky mala bežného charakteru. V čase určovania výživného bol predpoklad zabezpečiť strojček na zuby, špeciálnu ortopedickú obuv.
Otec v čase poslednej úpravy bol zamestnaný s čistým príjmom od 14.000,- do 16.000,- Sk. Pracoval v Čechách s príjmom vo výške 20.000,- Sk. Z prvého manželstva mal syna, ktorý mal 12 rokov, platil výživné 1.200,- Sk mesačne.
Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa.
V súčasnosti má mal. W. 8 rokov. Od septembra 2013 navštevuje 1. ročník základnej školy na D. B. C. J.. Venoval sa florbalu. Od septembra 2012 do marca 2013 zaplatila za stravu, družinu, krúžky, školské potreby a ostatné povinné poplatky spolu v sume 410 €, čo je 50 € mesačne. Okrem toho za cestovné platila 10 € mesačne, poistka 11 € mesačne. Mal. W. mal rôzne zdravotné ťažkosti, ktoré vyžadovali zvýšenú zdravotnú starostlivosť a náklady na liečbu a lieky, býval často chorý. Okrem predpísaných liekov pravidelne kupovala vitamíny a preparáty na zvýšenie imunity. Mal. W. má suchú, atopyckú pokožku, denne ho natierala odporúčaným telovým mliekom, je vedený v neurologickej ambulancii pre syndróm hyperaktivity, denne berie lieky. Ďalej je vedený aj v ortopedickej ambulancii, lebo má ploché nohy, za ortopedické vložky platí 10 € polročne, lieky 30 € mesačne. Keďže maloletý rýchlo rastie, kupuje ošatenie ako na 12-13 ročné dieťa a topánky veľkosti 36. Z dôvodu hyperaktivity musí mu neustále robiť program, preto má zvýšené výdavky na rôzne výlety a atrakcie.
V čase podania návrhu pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku s hrubou mzdou 1.080 €, od ktorej mala odpočítané odvody platené štvrťročne po 472 €, cestovné 100 € mesačne, poplatok 40 € ročne. Čistá mzda vo výške 819,33 € mesačne. Iný príjem nemala, poberala prídavok na mal. dieťa.
Matka je v súčasnosti nezamestnaná a to z dôvodu, že zrušila živnosť v Rakúsku, nakoľko musí zabezpečovať starostlivosť o mal. dieťa. V čase keď pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku, starostlivosť o syna zabezpečovala jej matka. Vzhľadom na jej vek 70 rokov už nie je schopná túto starostlivosť zabezpečovať v takom rozsahu, preto bola nútená vrátiť sa na Slovensko. Matka bola na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ohľadne evidencie. Rozhodnutie doposiaľ nemá.
Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec v súčasnosti už nemá vyživovaciu povinnosť voči synovi z prvého manželstva. Vyživovacia povinnosť bola zrušená.
Otec je zamestnaný v spoločnosti LUTO Automotive s.r.o. s tým, že prácu vykonáva v zahraničí s príjmom vo výške do 370 € mesačne a diéty zo sociálneho fondu. Aj v súčasnosti chodí do Nemecka, s tým, že je v zahraničí po dobu 4-5 týždňov, potom je týždeň doma a opätovne sa vráti. Priamo z účtu má exekučne zrážanú sumu 170 € mesačne, exekúcia 380 € mesačne, nájom 200 € mesačne, býva v byte spolu s matkou mal. dieťaťa, pričom prispieva aj na výživu syna podľa potreby. Okrem toho platil matke výživné a prispieval na jeho výchovu a výživu.
Matka navrhla, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. W. zo sumy 1.800,- Sk mesačne na 200 € mesačne od 1.1.2014 do budúcna.
Otec s takým návrhom súhlasí.
Kolízny opatrovník súhlasí, nakoľko je to v záujme mal. dieťaťa.
Z oznámenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho priemerná mesačná mzda za obdobie 2/2013 do 4/2013 bola vo výške 288,63 €, za obdobie 5/2013 do 8/2013 vo výške 355,80 € netto.
Matka k podanému návrhu predložila listinné doklady ohľadne výdavkov na domácnosť a mal. dieťa, preukázanie jej príjmu.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. W. zo sumy 1.800,- Sk na 200 € mesačne od 1.1.2014 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky, na zmenený počet vyživovacích povinností na strane otca, na osobnú starostlivosť matky, otca o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa od 1.1.2014. Posledná úprava bola vykonaná v roku 2008. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. dieťa a to hlavne tým, že navštevuje základnú školu. Vzhľadom na túto skutočnosť vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Na strane matky došlo k zníženiu jej príjmu, na strane otca došlo k miernemu zvýšeniu jeho príjmov oproti poslednej úprave. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200 € mesačne je primerané.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, účastníci konania sa po
vyhlásení rozsudku vzdali práva odvolania voči rozsudku.
( § 157 ods. 3 O.s.p. ).