Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-108-2013.pdf
PDF · 85.03 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/108/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci navrhovateľky P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., Š. X, proti odporcovi B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., Š. X, v konaní o zvýšenie manželského výživného takto
rozhodol:
Zvyšuje výživné zo strany odporcu na navrhovateľku zo sumy 33,19 eur na sumu 60,- eur mesačne, počnúc dňom 3.5.2013 do budúcna, ktoré je odporca povinný zaplatiť vždy do 15. dňa bežného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, tým mení uznesenie Okresného súdu Košice I, č.k. 24C/101/2004-22 zo dňa 14.7.2005, ktorým bol schválený zmier medzi účastníkmi.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 3.5.2013 do 31.12.2013 vo výške 474,- eur, je odporca povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 43,20 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.5.2013 domáhala zvýšenia manželského výživného zo strany odporcu voči nej a to zo sumy 33,19 eur na sumu 60,- eur mesačne, od podania tohto návrhu až do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že aj keď odporcovi bola uložená vyživovacia povinnosť v sume 33,19 eur už skôr, odporca si nijakým spôsobom svoju vyživovaciu povinnosť voči nej neplní a neprispieva jej na výživu, napriek tomu, že je riadne zamestnaný. Jej jediným príjmom je len invalidný dôchodok, ktorý jej nepostačuje na pokrytie všetkých odôvodnených potrieb. Do konca roka 2013 si privyrábala tým, že pracovala brigádne na dohodu u rôznych zamestnávateľov, avšak od januára v roku 2013 sa jej nedarí nájsť zamestnanie ani na dohodu. Finančne jej musí vypomáhať syn.
Odporca sa k návrhu vyjadril až na pojednávaní a uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, pretože nie je v jeho finančných možnostiach, aby navrhovateľke prispieval na výživné v takej sume, akú požaduje, a to vo výške 60,- eur, nakoľko mu hrozí exekúcia, pretože je zadlžený a musí splácať rôzne pôžičky, t.č. musí splatiť okolo 12.500,- eur.
Súd doručoval odporcovi predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 9.1.2014, avšak tento si zásielku v odbernej lehote neprevzal, preto súd písomnosť považoval za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená
(v zmysle ust. § 46 ods. 2 O.s.p.), teda dňom 2.1.2014. Vzhľadom na to, že sa odporca na toto pojednávanie nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil, súd v konaní pokračoval a v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 25C/101/2004-22 zo dňa 14.7.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2005, súd schválil zmier uzavretý medzi navrhovateľkou a odporcom v tom znení, že odporca sa zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 1.000,- Sk mesačne od 1.1.2005 do budúcna, vždy do 30. dňa v mesiaci. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2005 do 30.6.2005 v sume 6.000,- Sk sa žalovaný zaviazal zaplatiť do 31.8.2005. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 500,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľka žije s odporcom, ktorý je jej manželom v spoločnej domácnosti, avšak približne 25 rokov spolu nehospodária. Z manželstva pochádzajú dve dospelé deti. Navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa, ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 257,80 eur. Na nájomné prispieva sumou 96,- eur mesačne. Ďalšie výdavky vynakladá na stravu a lieky, ktoré nevyhnutne potrebuje. Čo sa týka výdavkov na domácnosť a stravovanie, navrhovateľka aj odporca sa stravujú samostatne a vzhľadom na to, že majú oddelené hospodárenie, každý si svoje výdavky uhrádza sám. Odporca jej preto neprispieva ničím na výživu, aj napriek tomu, že je riadne zamestnaný a neprispieva jej ani sumou 33,19 eur mesačne, ktorá bola určená uznesením. Taktiež jej neuhradil ani dlžné výživné, ktoré sa jej zaviazal zaplatiť v tomto uznesení. S financovaním jej výdavkov jej pomáha jej plnoletý syn, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti a ktorý sa tiež podieľa sumou 96,- eur na nájom a zároveň jej prispieva aj na stravu a lieky.
Odporca je zamestnaný v spoločnosti J..X..X. O. s.r.o., Q. Y. J..X..X. a jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2013 (od januára do októbra 2013) bol 1.039,84 eur s tým, že z jeho príjmu sú mu vykonávané zrážky na dohodu v sume 158,62 eur. Výdavky odporcu pozostávajú z úhrady nájomného vo výške 96,- eur a taktiež z výdavkov na stravu, ktorú zabezpečuje výlučne len pre seba + výdavky na ďalšie bežné potreby výlučne pre seba. Odporca si požičal finančné prostriedky od rôznych nebankových inštitúcií a hrozí mu exekúcia, pretože výška dlhu je toho času okolo 12.500,- eur.
Navrhovateľka dňa 5.12.2013 podala na tunajší súd aj návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva a to hlavne z tých dôvodov, že odporca si navyberal pôžičky v hodnote dokopy okolo 30.000,- eur a tieto riadne nespláca, je tu hrozba exekúcie, pričom má obavy aby preto neprišli o byt a iný majetok.
Podľa ust. § 71 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti je manžel. Aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel. Ak zákon hovorí o manželoch, znamená to, že povinnosť plniť výživné vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva niektorým so spôsobov v zmysle zákona. Je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo možné nepriznať oprávnenému právo na výživné, by bol rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd dospel k záveru, že životná úroveň oboch manželov nie je rovnaká a nárok navrhovateľky na zvýšenie manželského výživného je dôvodný. Účastníci konania síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak túto nevedú a spoločne nehospodária. Vzhľadom na to, že navrhovateľka poberá len invalidný dôchodok a odporca je riadne zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem priemerne je 1.039,84 eur, je zjavné, že ich životná úroveň nie je rovnaká vzhľadom na takmer 3-násobne vyšší príjem odporcu a na to, že navrhovateľke nijakým spôsobom na výživu ani na iné odôvodnené potreby neprispieva. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného na sumu 60,- eur mesačne zo strany odporcu voči navrhovateľke bude vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti a majetkové pomery ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky postačujúce.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 3.5.2013 do 31.12.2013 vo výške 474,- eur (7 mesiacov x 60,- eur + za mesiac máj 2013 - 2,- eurá denne x 27 dní = 54,- eur), súd uložil odporcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Povinnosť odporcu zaplatiť súdny poplatok ako neúspešného účastníka konania vyplýva z ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch s prihliadnutím na to, že úspešná navrhovateľka bola v tomto konaní od platenia súdneho poplatku oslobodená zo zákona. Výška tohto súdneho poplatku predstavuje 2 % podľa sadzobníka číslo 8a tvoriaceho prílohu k cit. zákonu a základ poplatku vychádza z výšky 3-násobku ceny ročného plnenia (§ 7 ods. 5 cit. zákona). Na základe toho súd vypočítal, že výška súdneho poplatku predstavuje sumu 43,20 eur a súd zaviazal odporcu na zaplatenie tohto poplatku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Úspešná navrhovateľka by mala právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., ale nakoľko jej žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol o trovách konaniach tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného