Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_8C-7-2013.pdf
PDF · 74.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľky: D. Š., L.. XX.X.XXXX, J. P., O. XX, proti odporcovi: C. O., L.. XX.X.XXXX, J. P., Č. S. XXXX, E. konaní o určenie otcovstva voči C. T. Š., L.. XX.X.XXXX S. O. Š., L.. XX.X.XXXX, obom zastúpeným Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.
Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletých detí O. Š., L.. XX.X.XXXX S. T. Š., L.. XX.X.XXXX a zároveň žiadala, aby súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a určil výživné na maloleté detí zo strany odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom, znaleckým posudkom znalkyňou RNDr. Evou Ferákovou, PhD. a zistil:
Navrhovateľka pred súdom uviedla, že dňa 28.3.2008 porodila dvojičky, a to T. Š. S. O. Š. a za otca týchto maloletých detí považuje odporcu C. O.. V čase rozhodnom pre počatie detí mala pohlavný styk s odporcom ako aj s iným mužom, ale s odporcom bol styk nechránený. Odporca nevylúčil, že by mohol byť otcom maloletých detí, avšak počas rozhodného obdobia nebol jediný, ktorý mal s navrhovateľkou pohlavný styk, preto žiadal, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie skúškou DNA.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou RNDr. Evou Ferákovou, PhD. súd zistil, že znalkyňa na základe použitého metodického postupu izoláciou DNA, metódou chelexovej extrakcie po denaturácii bielkovín určila pravdepodobnosť vylúčenia neotca na 99,999999 %, pravdepodobnosť otcovstva na 0,000000 % . Znaleckým posudkom boli vyšetrované dvojčatá odlišného pohlavia, t. j. dvojvaječné, preto pre štatistické ukazovatele sú počítané pre obe dvojčatá samostatne ako pri bežných súrodencoch narodených v rôznom čase. Vyšetrené systémy (polymorfizmy DNA typu STR) sú uvedené v tabuľke 1 a 2, kde sú uvedené aj kombinácie alel v jednotlivých systémoch. Alely, u ktorých je isté, že dieťa ich muselo mať z dediča biologického otca v stĺpci Alely otca a v stĺpci stav uviedla, či daný systém otcovstvo vylučuje, alebo nie. Z takto uvedených výsledkov je otcovstvo C. O. voči maloletému O. Š. vylúčené v 6 z celkového počtu 15 vyšetrených STR systémov a otcovstvo odporcu voči maloletej T. Š. je vylúčené v 4 z celkového počtu 15 vyšetrených STR systémov, nakoľko v týchto systémoch označených muž -
odporca nemá Alely uvedené v stĺpci Alely otca, t.j. Alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať. Z čoho vyplýva, že otcovstvo odporcu voči maloletej T. Š. a O. Š. treba pokladať za vylúčené, keďže obidva tieto ukazovatele majú hodnotu 0. Znalkyňa v záveroch vylúčila otcovstvo odporcu voči obom maloletým deťom, pretože maloleté deti nemajú vo svojom genotype Alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať, keďže dieťa ich má, ale nemohlo ich zdediť od svojej matky.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. , ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvu nevylučujú závažné okolnosti.
Na základe vykonaného dokazovania, najmä záveroch znaleckého posudku mal súd preukázané, že otcovstvo voči maloletým deťom O. Š. S. T. Š. je vylúčené, pretože maloletý O. Š. a maloletá T. Š. nemajú vo svojom genotype Alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať, keďže dieťa ich má, ale nemohlo ich zdediť od svojej matky. V súlade s ust. § 94 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd návrh navrhovateľky zamietol.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
V rámci konania bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou RNDr. Evou Ferákovou, PhD., ktorej v zmysle uznesenia Okresného súdu Martin, č. k. 8C/7/2013-89 zo dňa 4.11.2013 bola priznaná znalecká odmena v celkovej výške 582,10 €, hradená zo štátnych /prostriedkov. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, avšak uznesením, č. k. 8C/7/2013-10 zo dňa 6.3.2013 bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, preto súd navrhovateľku ako účastníčku, ktorá nebola v spore úspešná nezaviazal nahradiť štátu trovy konania v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca trovy konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.