Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_1T-157-2013.pdf
PDF · 158.48 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/157/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.01.2014, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Gizely Belákovej a Márie Leškovej, v trestnej veci obžalovaných H. D. a spol., takto
rozhodol:
l. Obžalovaný H. D., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom T. Č.. XXX, nezamestnaný, t.č. vo väzbe v ÚVV Košice,
2. Obžalovaný H. D., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom T. Č.. XXX nezamestnaný, t.č. vo väzbe v ÚVV Košice
s ú v i n n í,
že dňa 19.06.2013 príslušníci OR PZ Odboru kriminálnej polície Košice - okolie vykonávali pátraciu akciu „100“ po hľadaných a nezvestných osobách a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti v obci Drienovec, okr. Košice-okolie a asi o 20.35 hod. npr. PZ U. Č. a práp. PZ U. Š. spozorovali pred rodinným domom č. 214 a v jeho dvore hádku a fyzický konflikt obžalovaného H. D.Č. s dvoma osobami ženského pohlavia, pričom npr. U. Č. vyzýval obžalovaného H. D., aby upustil od napádania osôb, ktorý však na upozornenia a výzvy nereagoval , ale súc v stave opilosti vybehol z dvora na ulicu, päsťou ruky chcel udrieť npor. PZ U. Č. do oblasti hlavy, následne obžalovaného H. D. chcel zadržať práp. PZ S. X., v čom mu zabránil v opilom stave sa nachádzajúci obžalovaný H. D., sotením a úderom rúk do oblasti hrudníka a potom obaja obžalovaní ušli do dvora rodinného domu, kde príslušníci PZ zadržali obžalovaných,
t e d a
spoločným konaním použili násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
č í m s p á c h a l i
v spolupáchateľstve prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 20, § 323 ods.1 písm.a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 334/2012 Z.z.
súd ich za to
o d s u d z u j e:
Obžalovaného H. D. podľa 323 ods.1 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaného H. D. podľa 323 ods.1 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods.2 písm.d/ Trestného zákona obžalovanému H. D. ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor podal obžalobu na H. D. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a/ Trestného zákona , ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na H. D. podal obžalobu pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a/, ods.2 písm.c/, ods.3 písm.a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že sa mu podarilo ujsť do rodinného domu a následne so sekerou v rukách vyskočil cez prízemie, z bezprostrednej blízkosti sa zahnal do oblasti hlavy a chrbta tam stojaceho práp. U. Š., ktorý sa úderu reflexívne vyhol a sekera ho zasiahla do pravej ruky, čím mu spôsobil zranenie - sečnú ranu na chrbtovej strane základného článku tretieho prsta pravej ruky, šikmo prebiehajúcu o dĺžke 0,4 cm a pomliaždenie na chrbtovej strane druhého prsta pravej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 5 dní.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie o vine prehlásili, že sa necítia byť vinnými zo spáchania trestnej činnosti kladenej im obžalobou za vinu, tvrdili, že boli bezdôvodne napadnutí v kritický čas policajtmi.
Obžalovaný H. D. vypovedal, že v kritický deň spolu so synom - obžalovaným H. D. popíjali u zaťa, potom odišli domov, sedeli pred domom a tam popíjali ešte pivo. Medzitým syn H. odišiel k babke , ktorá býva od nich na vzdialenosť asi 20 m. Ako sa dozvedel od manželky, práve vtedy išli vedľa policajti, zastavili syna a pýtali od neho občiansky preukaz a pritom syna zbili. Následne ho zbitého doniesla domov na dvor. Keď už syn bol doma s manželkou, hneď za nimi prišli policajti a zavolali jeho, ako aj syna k bránke. Na základe ich výzvy šli k bránke a policajti z ničoho nič bezdôvodne ich začali biť. On policajtom povedal, že nemajú právo ísť do jeho domu a vtedy dostal päsťou dvakrát do oblasti pier, neskôr mu museli peru aj zašívať. Bili ich pred bránou do dvora jeho rodinného domu a vtedy keď ich bili pripustil , že mohol odsotiť policajtov od seba, keď sa bránil. Chceli utiecť so synom do domu, no jeho chytili ešte pred schodmi, takže nemohol vojsť do domu a či syn vošiel do domu alebo nie to nevedel. Keď ho chytili dokopali ho, použili aj elektrický paralyzér, bol z toho šokovaný, takže sa na všetko nepamätá. Podľa neho policajti takto konali z pomsty, pretože predtým rok mal s nimi syn problémy a po týchto problémoch, keď policajná hliadka prechádzala cez dedinu, vždy ukazovali na ich dom. Tvrdil, že nie je pravdou, čo tvrdia policajti, že zákrok voči nim robili v súvislosti s tým, že mal niekto na ich dvore biť ženy, pretože žiadne ženy na dvore bité neboli. V kritický čas okrem nich dvoch na dvore bola jeho manželka, dcéra Y. D. a nevesta B. Q.. Ďalej vypovedal, že ešte predtým, ako prišli policajti pred ich dvor, jeho manželka kričala na syna H., aby nepil. Podľa neho však policajti to nemohli počuť. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že predtým, ako prišli policajti, so synom sedel na lavičke a teda nevypovedal, že syn bol u babky a keď sa vrátil, bol zbitý a krvavý, tak to preto, že asi na to zabudol. Tvrdil, že nie je pravdou, pokiaľ vypovedal pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o väzbe, že policajná hliadka počula, ako jeho manželka kričala na syna. Vtedy, keď takto vypovedal, bol v zlom zdravotnom stave.
Obžalovaný H. D. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že v kritický čas bol u starej mamy a bratranec mu prišiel povedať, že doma je veľký problém, t.j., že otca mu bijú na dvore a preto utekal domov. Keď prišiel domov, videl, ako štyria policajti otca kopali, pristúpil k nim s tým, aby ho nechali, chcel otca odtiahnuť do domu, no policajti mu to nedovolili, aj jeho zhodili na zem a bili ho. Tak ho zbili a dokopali, že stratil vedomie, prebral sa až keď ho dávali do sanitky. Priznal, že v ten deň doobeda popíjal no poobede už nepil. S otcom na dvore nič nepil, nepil ani pivo. Ďalej vypovedal, že keď bol u starej mamy z ničoho nič sa zastavili u neho policajti, z auta vystúpil jeden policajt, pýtal od neho občiansky preukaz. Povedal mu, že občiansky preukaz u seba nemá, ale že býva blízko a občiansky preukaz mu donesie. No na to mu policajt dal dve facky a policajti odišli preč. Potom sa ešte zdržal chvíľu u starej mamy a asi pol hodinu na to, ako dostal tie dve facky prišiel bratranec a oznámil mu, že otec má doma problémy. Rozhodne poprel, že by bol zaútočil na policajta sekerou. Policajt si poranil ruku na plechu bránky a to vtedy, keď sa policajt snažil vojsť do ich dvora a on mu pritom bránil tým, že držal bránku. Na to ho policajti spacifikovali vo dvore, takže do domu sa nedostal. Na predloženej fotografii č. 2, ktorá je založená v spise na čl. 352 označil miesto, kde si policajt ruku poranil. V čase ,keď ich policajti bili, bola na dvore jeho matka a sestra. Pred príchodom policajtov nemal žiadnu potýčku so ženami na ich dvore. Priznal len to, že v kritický deň matka na neho kričala, aby nepil, lebo na druhý deň má ísť do roboty, no bolo to ešte doobeda.
Pokiaľ pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o väzbe vypovedal, že v kritický čas stál pred bránkou a otec išiel vonku k policajtom, matka mu povedala, aby šiel za otcom, aby otec neurobil nejakú hlúposť, otca ťahal do dvora a zrazu otočil otca iným smerom, policajti si mysleli, že je to útok na nich, tak vtedy bol ešte zmätený, nevypovedal všetko tak, ako to bolo, teraz už má však v tom jasno.
Vina obžalovaných zo skutku tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, bola preukázaná predovšetkým výpoveďami poškodených U. Š., U. Č. a S. X., ako aj ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavných pojednávaniach.
Poškodený U. Š., policajt OR PZ, OKP Košice, ktorý sa v kritický deň zúčastnil pátracej akcie „100“ vypovedal, že v čase okolo 20.30 hod., keď odchádzali z obce Drienovec, bol s kolegom Č. v predposlednom aute v kolóne. Za nimi šlo auto z PPÚ a pred nimi auto PMJ. Pri jednom rodinnom dome zbadali, ako jeden občan rómskej národnosti na dvore bije dve ženy. Autom zastavili, kolega Č. zakričal, či je tam nejaký problém a vystúpil z auta. Na to, ako z auta vystúpil, ten muž, ktorý bil ženy, t.j. obžalovaný H. D., šiel z dvora rýchlou chôdzou proti nemu, vyšiel pred bráničku a chcel Č. udrieť päsťou do tváre. Č. útok odvrátil nohou, kopol ho a po kope obžalovaný H. D. narazil do brány. Následne pribehol spolu s kolegom z PMJ X. na pomoc kolegovi Č.. Kolega X. sa snažil spacifikovať útočiaceho obžalovaného H. D.Á., avšak z dvora pribehol obžalovaný H. D., ktorý X. od obžalovaného H. D.Y. odsotil a následne obaja obžalovaní vbehli do dvora. S kolegom X. bežali za nimi, obžalovaný H. D. pritom spadol na zem, ostal ležať na zemi a obžalovaný H. D. vbehol hore schodmi do domu a zabuchol dvere za sebou. Kolega X. , ktorý za ním bežal, ho nedobehol. On ostal stáť pri obžalovanom H. D., ktorý ležal na zemi na chodníku pri plote predzáhradky chrbtom k predzáhradke rodinného domu, do ktorého vbehol obžalovaný H. D.. Ako stál pri obžalovanom H. D. počul nejaký šuchot za sebou, pootočil hlavu a vtedy zbadal za sebou obžalovaného H. D., ktorý obojručne držal sekeru a zahnal sa sekerou na oblasť jeho hlavy. Reflexívne sa uhol doľava, pričom bol zasiahnutý ostrím sekery do pravej ruky, na to obžalovaný H. D. sekeru hodil cez otvorené okno do izby. Neregistroval, akým spôsobom sa dostal obžalovaný H. D. do predzáhradky. V tom čase keď obžalovaný H. D. útočil na neho sekerou, kolega X. mal byť v bezprostrednej blízkosti neho , t.j. na vzdialenosť asi 1,5 m a v čase, keď odhadzoval obžalovaný H. D. sekeru, už kolega X. tasil zbraň. Na rozdiel od prípravného konania, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase keď obžalovaný H. D.Á. útočil na neho, mal v ruke teleskopický obušok a ruku mal do výšky ramena. Po tom, ako obžalovaný H. D. odhodil sekeru, išiel on do domu - izby a oznamoval tam prítomným policajtom, že v izbe je sekera. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že domu izby len nahliadol asi 5 minút na to, ako bol ošetrený a na hlavnom pojednávaní tvrdil, že do izby vošiel hneď po napadnutí, tak tento rozpor zdôvodnil tým, že bol v strese, keď v prípravnom konaní vypovedal.
Ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na základe oboznámenia s výsledkami vyšetrovania má vedomosť o tom, že jeho krvné stopy sa našli v izbe, kde bola sekera. Túto vedomosť pri výsluchu v prípravnom konaní , ktorý sa konal dňa 29.07.2013 nemal. Nevedel na predloženej fotografii č. 2 založenej v spise na čl. 352 ukázať miesto, z ktorého mal obžalovaný H. D. odhodiť sekeru do izby domu. Rozhodne poprel, že by si bol zranenie spôsobil na bránke, tak ako to popisoval obžalovaný H.
D.. Obžalovaný H. D.Č. útokom sekerou mu spôsobil zranenie, ktoré je popísané v obžalobe, škodu nežiadal uhradiť.
Svedok U. Č., policajt OR PZ, OKP Košice-okolie vypovedal, že na záver akcie „100“ spolu s kolegom Š. šli ako predposledné vozidlo v kolóne preč z osady. Zastavili sa pred jedným rodinným domom, keďže zbadali na dvore domu chlapa, ktorý stál pri kľačiacej žene a vedľa bola mladá žena. Vystúpili z auta a spýtal sa, či je tam nejaký problém. Vtom ten chlap - obžalovaný H. D. otočil sa smerom k nemu, zrýchleným krokom šiel oproti nemu, otvoril bránu a päsťami sa snažil ho napadnúť do oblasti hlavy. Jeho útok odvrátil kopom smerom na hrudník a brucho, po ktorom spadol na bránu. Kolega z PMJ X. a Š. sa snažili obžalovaného H. D. spacifikovať, vtom však vybehol spoza brány starší muž - obžalovaný H. D. a sotil oboma rukami X., tým ho odhodil od obžalovaného H. D.. Obžalovaný H. D. bol viditeľne opitý. Na to obžalovaný H. D.Á. sa rozbehol a utekal do domu spolu s obžalovaným H. D.. Oni traja bežali za ním. Obžalovaného H. D. spacifikovali na dvore, tam ho strážil Š. a on šiel zavrieť auto. Následne od auta si všimol, že obžalovaný H. D. vyskočil cez okno a zrazu si všimol, ako sa zahnal so sekerou na kolegu Š., ktorý bol otočený chrbtom k nemu. Š. od útočiaceho H. D. oddeľoval menší plotík, vysoký asi 1 m, obžalovaný H. D. sa cez tento plotík nahol a zozadu útočil sekerou na Š.. Úder sekerou smeroval zozadu na hlavu, Š.Č. sa nejakým spôsobom otočil a bol seknutý do ruky, ktorá okamžite začala krvácať. Sledoval to na vzdialenosť 5-6 m za pomerne dobrej viditeľnosti. V prvej chvíli si myslel, že má odseknutú ruku. Vtom už pribehol aj policajt z PMJ - Seman, ktorý už aj vytiahol zbraň, avšak obžalovaný H. D.Á. odhodil sekerou do izby cez okno, z ktorého predtým vyskočil a utekal smerom doľava. Následne bol zadržaný. Poškodenému Š. ranu ošetril pri aute a odviezol ho na ošetrenie do nemocnice v Šaci. Nevedel povedať, či Š. po tom, ako utrpel zranenie bol v dome alebo nie. Keď obžalovaný H. D. útočil sekerou na Š., nevedel presne popísať, v akej polohe mal Š. ruku, či do výšky ramien, vyššie alebo nižšie, no mal ju pred sebou a držal v nej teleskopický obušok. To, že mal v ruke teleskopický obušok v prípravnom konaní nevypovedal asi preto, že pri výpovedi nebolo to tak podrobne rozoberané. Až následne sa dozvedel, že obžalovaný H. D. mal útok na jeho bratranca, ktorý je tiež policajtom.
Svedok S. X., policajt KP PZ, PMJ Košice vypovedal, že v kritický čas na konci akcie „100“ šiel ako tretie auto od konca, približne v strede osady zazrel ako jeden muž na dvore bije dve ženy. Príslušníci kriminálnej polície, ktorí šli autom za ním pýtali sa žien, či nepotrebujú pomoc a na to ten chlap - obžalovaný H. D. sa rozbehol k nim a snažil sa ich napadnúť, keď to videl, vybehol z auta na pomoc. Keď už držal obžalovaného H. D. a snažil sa mu nasadiť putá, z dvora vybehol starší muž - obžalovaný H. D. a tento ho napadol tak, že ho oboma rukami narazil do hrudník a tým odsotil od H. D., čo on využil a obaja sa rozbehli do dvora a oni za nimi. Dobehol staršieho - obžalovaného H. D., toho zvalil na zem a zakričal Š., aby dal na neho pozor a rozbehol sa za obžalovaným H. D., ten však stihol utiecť do domu a zabuchol dvere pred ním. Keďže sa nevedel dostať do domu, vracal sa späť k Š., vtom čase obžalovaný H. D. ležal na zemi. Keď k nim prichádzal, videl ako obžalovaný H. D. sa zahnal na Š., ktorý bol otočený k nemu chrbtom sekerou zozadu cez železný plot, švihol sekerou smerom na jeho hlavu. Š. sa zrejme v poslednej chvíli podarilo reflexívne vyhnúť úderu. Š. sekerou bol zasiahnutý do hánkov pravej ruky, ruka mu začala krvácať, takže hneď si to išiel dať ošetriť. Sledoval to zo vzdialenosti asi 8 m. Obžalovaný H. D. ako švihol sekerou sa stiahol späť do záhradky. Keď tam dobehol sekerou už v ruke nemal, niekto kričal, že sekeru odhodil naspäť do domu. Na to vytiahol zbraň a vyzval obžalovaného H. D., aby ostal stáť a ľahol si. Výzvu nerešpektoval a snažil sa ujsť , no bol zadržaný.
Svedok X. tvrdil, že keď obžalovaný H. D. útočil sekerou, Š. mal ruky za hlavou - chránil si hlavu. Či mal Š. niečo v ruke alebo nie to nevedel povedať, no nepredpokladá, že by v ruke niečo mal. Nevedel tiež povedať, či Š. následne bol v dome, pretože on prenasledoval obžalovaného H. D..
Svedok Ing. H. S., príslušník PPÚ, OPP KR PZ Košice, vypovedal, že kritického dňa sa zúčastnil akcie „100“ v obci Drienovec. Po skončení akcie šiel vozidlom posledný v kolóne. Po zastavení vozidla pred ním, zastal aj on a vtedy videl, ako obžalovaný H. D. útočí sekerou na policajta z kriminálnej polície, ktorý bol v civile, označený páskou „polícia“. Videl ako policajt kriminálnej polície stál tvárou v tvár k útočníkovi, v tom čase stáli pri plote predzáhradky, jeden z jednej strany a druhý z druhej strany, obžalovaný H. D. stál v predzáhradke. Obžalovaný H. D. sa sekerou rozohnal dvakrát, keď sa rozohnal druhýkrát, sekera mu vyletela z ruky, no kde letela sekera nevedel povedať, pretože sa sústredil na obžalovaného H. D., ktorý preskočil plot a on s kolegom bežali za ním a následne ho zadržali. Ďalej vypovedal, že keď
obžalovaný H. D. útočil na policajta sekerou, tento mal vystretú ruku a myslí si, že držal v nej pištoľ. Neregistroval ako sa obžalovaný H. D. so sekerou dostal do predzáhradky.
Svedok P. X., príslušník PPÚ, OPP KR PZ v Košiciach, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v kritický čas, keď sa vracali z bezpečnostnej akcie, na dvore jedného domu bola zvada rómskych občanov, riešil to ich kolega, ktorý neskôr bol napadnutý sekerou. Pri napadnutí sekerou Rómovi vyletela špeciálnym spôsobom sekera z ruky a spadla cez okno do domu a potom sa dal Róm na útek, ktorého potom s kolegom S. zadržal. Na poškodenom Š. nevidel zranenie, lebo hneď bežal za Rómom, jeho krik však nasvedčoval tomu, že bol zranený. Tvrdil, že ešte pred napadnutím videl, ako Róm vyskočil z okna do predzáhradky, preskočil malé oplotenie, dostal sa k poškodenému a potom mu vyletela sekera a cez okno odletela do miestnosti. Po predložení fotografie č. 2 na čl. 352 na tejto ukázal, že v čase , keď vyletela sekera, ktorú videl, že letí do miestnosti, obžalovaný H. D., ako aj poškodený stáli zvnútra dvora asi na úrovni ako je malá bránka na bielom plote do predzáhradky. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že si myslí, že útočiaci Róm pravdepodobne vyskočil z okna do predzáhradky a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že videl ako vyskočil, tak toto rozporné tvrdenie vysvetlil tým, že teraz si to už ujasnil a trval na tom, ako z okna vyskočil. Nevedel povedať, aký bol spúšťací mechanizmus, t.j. že prečo policajti proti obžalovaným zakročili. Keď prechádzal popri dome obžalovaných, však už vtedy sa niečo dialo.
Svedok Q. Q., policajt KR PZ, PMJ Košice, vypovedal, že keď počul, že napadli policajta utekal tým smerom a videl, že policajti tam zápasili s mladším obžalovaným. Bolo to v záhradke pred domom. On útok obžalovaného H. D. so sekerou na policajta nevidel, nevidel ani útok obžalovaného H. D. na policajtov. Videl policajta, ktorý mal byť napadnutý sekerou, že má zranenú ruku, teda vedel povedať len to, že bol poranený na ruke, no sa nepamätal, na ktorej ruke a ktorej časti, zraneného policajta nevidel vchádzať do domu.
Svedok P. E., policajt KR PZ, PMJ Košice, ktorý bol taktiež účastníkom akcie „100“ na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si už t.č. nepamätá vzhľadom na to, že účastníkom častých akcií, na konkrétnu situáciu. Pokiaľ bol spísaný úradný záznam, tak je tam uvedené, čo sa tam udialo. Po oboznámení sa s úradným záznamom vypovedal, že zraneného policajta, ktorý mal byť napadnutý sekerou videl len z diaľky a asi až potom, keď bol ošetrený.
V podstate to isté vypovedali aj ďalší policajti T. H. Y. D. U..
Svedok Ing. F. W., policajt KR PZ Košice vypovedal, že spolu s technikom a operatívcom, operačným dôstojníkom bol vyslaný na miesto činu, t.j., kde malo dôjsť k útoku na policajta. Dorazili tam v neskorých večerných hodinách, následne urobil ohliadku miesta činu s technikom a operatívcom, čo je zachytené v zápisnici o ohliadke miesta činu spolu s fotodokumentáciou. Nebolo im povedané, keď prišli na ohliadku, akým spôsobom sa mala dostať sekera do miestnosti. Bolo im povedané len to, že sekerou bol policajt napadnutý a z tej izby, kde boli zabezpečené aj stopy vyskakoval so sekerou v ruke. Odkiaľ presne mala byť hodená sekera, prípadne akým spôsobom bola odhodená, o tom informovaný nebol. Sekera, ktorá bola nájdená v izbe, bola technikom zabalená do fólie. Pri zaisťovaní krvných stôp postupovali tak, že šli smerom ako sa predpokladal pohyb páchateľa. Pokiaľ by boli videli krvné stopy pri bránke do dvora, tieto by boli zaistili.
Svedok F. M., policajt KR PZ Košice, ktorý sa zúčastnil ohliadky miesta vypovedal, že keď prišli na miesto samé, boli im povedané, že mal byť napadnutý policajt sekerou, nevedeli kde sa mala nachádzať útočná zbraň. Na mieste samom zaistili stopy. Počas ohliadky v miestnosti bola nájdená sekera s drevenou rúčkou, javilo sa mu, že ide o drevené porisko sekery. Sekeru v ruke nedržal, bola fotograficky zadokumentovaná, bola z nej braná pachová stopa, z ostria čepele boli brané vzorky a potom bola zaistená technikom. Tvrdil, že v čase keď vykonali ohliadku, nebolo im povedané, akým spôsobom sa tam sekera dostala. Až neskôr sa dozvedel, že bezprostredne po útoku mal ju zahodiť páchateľ do miestnosti cez pootvorené okno.
Svedok W. Š., policajt KR PZ Košice, ktorý sa zúčastnil ohliadky vypovedal, že sekeru nájdenú v izbe zaisťoval v súvislosti so zabezpečením pachových stôp. Keď prišli ku dverám izby, kde bola sekera povedal, že nikto nemôže ísť do miestnosti, kým sa nezabezpečí pachová stopa.
Z prečítanej výpovede svedkyne Y. D., manželky obžalovaného H. D. a matky obžalovaného H. D., ktorá na hlavnom pojednávaní využila právo nevypovedať a preto jej výpoveď v zmysle § 263 ods.4 Trestného poriadku bola prečítaná, vyplynulo, že kritického dňa t.j. 19.06.2013, okolo ôsmej hodiny večer do dediny prišli policajti a kukláči. Jej syn H. bol vtedy u starej matky S. M.. Pri bránke starej mamy jeden policajt z Moldavy pýtal od syna občiansky preukaz, syn povedal, že preukaz nemá u seba a na to 7-8 policajtov začalo syna biť pred bránou, kde býva stará mama. Tvár mal krvavú. Syna chytila, chcela ho odviesť domov. Syna odviedla domov, nasledovali ich však aj policajti, ktorí vošli do dvora , ako aj do ich domu, kde všetko porozbíjali a porozhadzovali. Potvrdila, že manžel so synom v kritický deň pili, lebo jej zať deň predtým mal narodeniny. Nevedela povedať koľko vypili, ale pili spolu víno na ich dvore, ale keď prišli policajti, vtedy už nepili. Nie je pravdou, že by jej syn na dvore bil nejaké ženy. Nevedela povedať, ako sa dostala sekera do izby, pretože túto sekeru držia v šope.
Z prečítanej výpovede B. Q., nevesty obžalovaného H. D. a švagrinej obžalovaného H. D., ktorá na hlavnom pojednávaní využila právo nevypovedať a jej výpoveď bola prečítaná vyplynulo, že v kritický čas, keď policajti prechádzali cez osadu, obžalovaný H. D. stál pred bránou svojej starej mamy a tam ho policajti bili, hlavu mu udierali do steny. Keď to videla, išla to povedať svokre, t.j. matke obžalovaného H. D.. Táto šla pre neho, keď ho doviedla domov, policajti šli za nimi. Policajti vbehli do domu, do dvora, každého bili, bili aj svokra H. D.. V dome porozbíjali veci. Obžalovanému H. D. nevidela sekeru v ruke a nevidela ani to, že by niektorý z policajtov krvácal. Tiež nevedela povedať ako sa sekera dostala do izby.
Z prečítanej výpovede svedkyne Y. D. ml., dcéry obžalovaného H. D. a sestry obžalovaného H. D., ktorá na hlavnom pojednávaní využila právo nevypovedať vyplynulo, že v kritický čas bola na balkóne ich rodinného domu č. 214 a odtiaľ videla ako jej brata H. bijú policajti pred domom starej mamy. Išla to povedať mame, ktorá išla pre neho . Keď ho doviedla domov, otec sa pokúsil zavrieť bránku do dvora, avšak policajti začali biť aj jej otca, ktorý ich nechcel pustiť do dvora. Potom začali biť na dvore aj brata. Vošli do domu, kde porozbíjali veci. Tvrdila, že otec ani brat na policajtov neútočili, ani nemali šancu. Potvrdila, že v ten deň otec s bratom pili, pili poobede, no keď prišli policajti do obce, už nepili. Pokiaľ ide o sekeru, touto ráno jej brat H. rúbal a poranil si aj ruku. Keď prišiel do kuchyne videla, že má krvavú ruku.
Z prečítanej výpovede svedka H. D., syna obžalovaného H. D. a brata obžalovaného H. D., ktorý na hlavnom pojednávaní využil právo nevypovedať, vyplynulo, že v kritický čas on spal v izbe, nevedel čo sa deje vonku, jeho vytiahli z postele a bezdôvodne ho začali biť. On nevidel, že by otec, prípadne brat na policajtov zaútočil.
Svedkyňa S.É. M., stará matka obžalovaného H. D. a svokra obžalovaného H. D., vypovedala, že v kritický čas bolo pekné počasie, tak bola spolu so susedami na ulici pred domom, zhovárali sa, zrazu sa zjavilo veľa policajných áut a kukláčov, nevedeli čo sa deje. Ako prechádzali policajti popri nich, jeden z policajtov oslovil jej vnuka - H., že je veľký frajer a hneď ho začal biť. Poslala preto 12-ročnú vnučku, aby išla pre jeho matku, keď matka prišla, už bol celý krvavý, tá ho zobrala domov, no policajti šli za nimi. Keď prišli k ich domu, obžalovaný H.W. D. bránil otvoreniu bránky, avšak policajti do nej kopli a vošli na dvor. Videla to, lebo išla za nimi. Tvrdila, že pred jej domom obžalovaného H. D. bili najmenej traja a to tak, že ho boxovali a kopali do neho.
Svedok Š.S. M., švagor obžalovaného H. D. a strýko obžalovaného H. D., vypovedal, že videl ako štyria kukláči, keď zbadali obžalovaného H. D., prišli k nemu a povedali mu, že je ten frajer, ktorý pred rokom vystrájal. Menší z kukláčov hneď začal päsťou udierať H. do tváre, druhý ho začal kopal, chytili ho za hlavu a búchali o stenu. Bol celý krvavý. Na to prišla jeho matka a odniesla ho domov. Pred bránou ich domu boli dvaja policajti v civile. Pred nimi H. povedal, že to tak nenechá, že pôjde na pohotovosť a policajtov udá. Keď toto H. povedal, jeden z policajtov ho kopol do brucha a keď to videl jeho otec H. D., chytil H. a vtiahol ho do dvora, aby ho už nebili. Nevidel, že by niektorý z obžalovaných akýmkoľvek spôsobom útočil na policajtov.
Svedkyňa W. M., ktorá nie je v príbuzenskom vzťahu s obžalovanými, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v kritický čas, keď prišli policajti do osady , videla ako obžalovaný H. D. vychádzal z dvora starej mamy. Policajti sa pri ňom zastavili a pýtali si od neho občiansky preukaz. Povedal im , že občiansky preukaz u seba nemá, no má ho doma a ukázal kde býva. Keď rukou ukazoval, že pôjde domov a keď natiahol ruku, policajti mu obuškom buchli po ruke, zhodili ho na betónový múrik plotu hlavu mu búchali o tento múrik. Pozorovala to všetko spoza záclony okna. Nevidela poranenia na hlave
H. D.. Keď ho policajti nechali, odišli od neho, videla ako prišla jeho matka, vtedy už bola vonku, videla ho na vzdialenosť asi 5-6 m, no nevidela mu zranenie na hlave. Čo sa stalo vo dvore obžalovaných nevidela.
Svedkyňa Y.Ž. M., švagriná obžalovaného H. D. vypovedala, že v kritický čas, keď prišli policajti, sedeli vonku pred domom, policajti prešli smerom hore cigánskou osadou. Keď sa vrátili asi polovica z týchto sa pristavila u obžalovaného H. D., ktorý práve od nich odchádzal. Jeden kukláč ho poznal, takže ho pristavil, zavolal k sebe, pelendrek mu dal na bradu a pýtal od neho občiansky preukaz. Povedal mu, že občiansky preukaz nemá, ale že pôjde domov pre občiansky preukaz. Potom prišli k nim ďalší kukláči a to 5-6 , obklopili ho a začali ho biť, pelendrekom ho udierali, kopali a hlavu mu udierali do steny domu. Začali na nich kričať, že čo to robia s ním a na to jeden vysoký kukláč ich poslal do domu. Obžalovaný H. D. bol celý od krvi, tiekla mu krv z nosa a úst. Potom prišla matka a zobrala ho domov. Za nimi šli však aj kukláči. Potom videla, že obžalovaný H. D. s matkou vošli do dvora cez bránu a obžalovaný H. D. bránu zatváral. Keď zavrel bránu, kukláč kopol do brány a šiel k H. D., prišli aj ďalší kukláči a oboch obžalovaných zbili na dvore. Nevidela, že by H. D. sekerou zaútočil na niektorého z policajtov a ani mu v ruke sekeru nevidela.
Svedkyňa MUDr. P. P. PHD., ktorá poškodeného Š. prvotne ošetrovala vypovedala na hlavnom pojednávaní, že už vizuálne sa nepamätá na ošetrenie poškodeného Š.S., v súvislosti s jeho ošetrením si zabezpečila lekársku správu, ktorá je založená aj v spise. Diagnostický záver z tohto vyšetrenia je v latinčine a preklad tejto diagnózy znamená, že objektívne bola zistená sečná rana proximálneho 3. článku prsta pravej ruky a zmliaždenie 2. a 3. prsta pravej ruky. Pokiaľ v lekárskom potvrdení uviedla, že ide o tržnú ranu na chrbte základného článku 3. prsta pravej ruky, tak správne malo byť uvedené, že ide o sečnú ranu, zrejme omylom bolo uvedené, že ide o tržnú ranu. Ďalej vypovedala, že závery jej lekárskeho vyšetrenia znalec, ktorý podával znalecký posudok, nekonzultoval. Pri určovaní diagnózy vychádzala z anamnézy pacienta, to znamená z toho, ako poškodený uviedol, ako malo dôjsť k poraneniu. Ďalej upresnila, že k sečnej rane, ako je to uvedené v diagnostikom náleze došlo na základnom článku, čo v lekárskej správe je uvedené ako proximálny článok. V diagnostickom závere nie je špecifikované pomliaždenie , na ktorom článku 3. prsta. Pokiaľ nie je to špecifikované, treba chápať pomliaždenie celého tretieho prsta.
Znalec MUDr. Ľ. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že trvá na podanom znaleckom posudku, tak ako ho podal v písomnom podaní. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie zistil, že poškodený utrpel sečnú ranu na chrbtovej strane základného článku 3. prsta pravej ruky o dĺžke 0,4 cm a pomliaždenie chrbtovej strany 2. prsta. Ide o ľahké zranenie. Čo sa týka mechanizmu tohto zranenia, vychádzal z výpovedi, ktoré boli vo vyšetrovacom spise ku dňu vypracovania posudku, teda z toho, čo poškodený uviedol, že útočník sa na neho zahnal sekerou, pričom stál pootočený k nemu a v poslednej chvíli ho začul, že útočí sekerou, uskočil, pričom sekera ho škrtla na pravej ruke. Takýto mechanizmus vzniku poranenia je možný, mechanizmus vzniku poranenia poškodeného, ktorý uviedol obžalovaný H. D. je menej pravdepodobný. Vychádzal z jeho tvrdenia, že poškodenému privrel ruku do brány, kde sú ostré hrany. Pri privretí prstov by došlo k pomliaždeniu prstov väčšieho rozsahu a rana by vyzerala ináč. Bránku, ktorou malo byť spôsobené zranenie poškodenému nevidel, nebol vykonaný ani vyšetrovací pokus. Tvrdil, že pri sečnej rane ostrým predmetom nevzniká pomliaždenie v okolí rany. Samotné pomliaždenie sa prejavuje opuchom, krvnou podliatinou a toto bolo na 2. prste. Otázkou pomliaždenia 3. prsta ako je to uvedené v diagnostickom závere sa v znaleckom posudku nezaoberal, pretože pokiaľ mal poškodený sečnú ranu na prste, ktorá silne krvácala na základnom článku, to krvácanie nie je len navonok, ale krváca aj do podkožia a to potom spôsobuje opuch krvnou podliatinou na prste. To nie je opuch z pomliaždenia, ale opuch z krvácania. Podľa znalca k pomliaždeniu 2. prsta pravej ruky mohlo dôjsť aj pri jednom zásahu sekerou. Znalec však nevylúčil , že zranenie mohlo byť spôsobené aj na plechu bránky a to na tom plechu, ako je odfotený na fotografii č.1 na čl. 352, ktorá znalcovi bola predložená k nahliadnutiu.
Zo zápisnice z ohliadky miesta činu a fotodokumentácie na čl. 221-227 vyplynulo, že na betónovom chodníku dvora, vedúcom do domu obžalovaných, vo vzdialenosti 5,5 m od kovovej brány, v úrovni predného čela domu sa nachádzali krvné stopy , zaistené ako biologická stopa č. 1., 2.. V izbe rodinného domu bola zaistená krvná stopa č.3. - biologická, pod oknom vo vzdialenosti 0,5 m od steny sa nachádzala krvná stopa č. 4. - biologická a vo vzdialenosti 30 cm od steny pod oknom sa nachádzala sekera s dreveným poriskom s označením v kovovej časti - DIN 7294250 a dĺžkou kovovej časti 20 cm, poriskom dĺžky 50 cm, ide o stopu č. 5. Na konci dreveného poriska sekera sa nachádzala krvná škvrna
a táto bola zaistená ako stopa č. 6. - biologická. Z poriska sekery bola zaistená pachová stopa č. 7. Na ostrí sekery sa nachádzala krvná stopa č. 8 - biologická. Na záclone okna v úrovni spodného rámu okna sa nachádza biologická stopa č. 9. Z fotodokumentácie a popisu polohy sekery vyplynulo, že sekera v izbe sa nachádzala vo vzdialenosti 30 cm od steny pod oknom v rovnobežnej polohe s múrom steny.
Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice na čl. 189-191 vyplynulo, že z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že DNA profil zistený z ľudskej krvi zaistenej z biologických stôp č.1., č. 2., č. 3. a č. 4. je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „U. Š.“. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom ľudskej krvi zaistenej z biologických stôp č. l.,2.,3.,4. je osoba , od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „U. Š.“. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil zaistený z bližšie nešpecifikovaného biologického materiálu zaisteného z biologickej stopy č. 6. a z ľudskej krvi zaistenej z biologickej stopy č. 9. je zhodný z DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „H. D., nar. XX.XX.XXXX“. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom bližšie nešpecifikovaného biologického materiálu, zaisteného z biologickej stopy č.6. a ľudskej krvi zaistenej z biologickej stopy č. 9. je osoba , od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „H. D., nar. XX.XX.XXXX“. DNA analýza z biologickej stopy č.8., t.j. krvná stopa na ostrí sekery nebola úspešná. Špecifickou skúškou bolo zistené, že sa nejedná o krv ľudského pôvodu.
Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice na čl. 198-200 vyplynulo, že sekera, ktorá bola zaistená na mieste samom má rozmery a to dĺžka ostria sekery 123 mm, dĺžka čepele sekery 100 mm, hlava sekery o dĺžke 90 mm, celková dĺžka sekery bola 190 mm, sekera bola osadená v plastovej násade bielej farby celkovej dĺžky 645 mm a hmotnosť sekery 1913 g.
Z prečítaného znaleckého posudku znalcov z oboru zdravotníctva MUDr. O. C. a MUDr. P. H.O. vyplynulo, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou, je trestne zodpovedný a bola zistená u neho závislosť na alkohole v treťom vývojovom štádiu. V kritický čas obžalovaný H. D. sa nachádzal v stave jednoduchej opitosti ťažkého stupňa, avšak jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti v dôsledku požitia alkoholických nápojov boli mierne nepodstatne znížené.
Z prečítaného znaleckého posudku vyššie uvedených znalcov vyplynulo, že obžalovaný H. D. nie je duševne chorý, je trestne zodpovedný. Bola zistená závisť na alkohole a znalci doporučujú uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. V kritickom čase u obžalovaného išlo o opitosť stredného stupňa.
Z prečítaných úradných záznamov zo dňa 19.06.2013 na čl. 9-11 vyplynulo, že počas pátracej akcie „100“ v služobnom obvode Oddelenia PZ v Moldave nad Bodvou a v obci Drienovec počas presunu cez obec Drienovec došlo na dvore domu č. 214 k potýčke medzi H. D., nar. XX.XX.XXXX a dvoma ženami. Osoby boli vyzvané príslušníkmi OKP, aby upustili od svojho konania, čo nerešpektovali. Po tejto výzve H. D.Č. vybehol na ulicu a snažil sa napadnúť príslušníkov OKP, v čom mu bolo zabránené použitím hmatov a chmatov v zmysle § 51 ods.1 písm.a/ Zákona č. 171/1993 Z.z., ktoré použil práp. X. a npr. Č. z OKP. Následne za H. D. vybehol na ulicu aj jeho otec H. D. nar. XX.XX.XXXX, ktorý fyzicky zaútočil na práp. X. a to tým spôsobom, že ho oboma rukami udrel do oblasti krku a hrudníka. Po tomto údere sa H. D. podarilo uniknúť späť do domu a voči H. D. boli použité donucovacie prostriedky. Počas spacifikovania H. D. cez okno domu vyskočil D. H. a cez plot sa zahnal so sekerou v ruke na pracovníka OKP práp. Š., pričom úder smeroval na hlavu. Tomuto sa podarilo v poslednej chvíli zdvihnúť ruky, pričom bol sekerou zasiahnutý do prsta pravej ruky. D. H. následne sekeru odhodil do okna, z ktorého predtým vyskočil a snažil sa uniknúť. Pri vedľajšom dome bol dostihnutý a zadržaný.
Z prečítanej správy o výsledku porovnávania pachových stôp a protokolov porovnávania pachových stôp na čl. 229-231 vyplynulo, že pachová stopa odobratá z konca rúčky sekery označená ako číslo 7 pri ohliadke miesta činu, bola porovnaná s pachovými stopami odobratými obom obžalovaným psom Cargo ev.č. 1240/P, psom Marel ev.č. 1633/P s negatívnym výsledkom.
Z prečítaného uznesenia Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby - Východ Košice, ČVS: SKIS-154/OISV-V-2013 zo dňa 26.07.2013 na čl. 337-339 vyplynulo, že bolo podané oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa § 326 ods.1 písm.a/, ods.2 písm.a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.d/ Trestného zákona , ku ktorému malo dôjsť tak,
že dňa 19.06.2013 v čase o 20.35 hod. pred rodinným domom v obci Drienovec č. 214 príslušníci Policajného zboru služobne zaradení na Odbore poriadkovej polície, Pohotovostnej motorizovanej jednotky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a Odbore kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice-okolie, fyzicky napadli H.Ó. D., bytom T. Č.. XXX a H. D., bytom T. Č.. XXX a to takým spôsobom, že menovaných udierali rukami a kopali do rôznych častí tela, čím takto mali H. D.Č. spôsobiť zlomeninu nosových kostí, pomliaždeniny na chrbte, zlomeninu 4. prsta pravej ruky a H. D. škrabance pravej ruky a pomliaždeniny chrbta, bolo odmietnuté, nakoľko tu nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods.2 Trestného poriadku. Totiž z trestného oznámenia a zadovážených doplňujúcich písomností nebolo zistené, že by konanie príslušníkov OPP, KR PZ a OKP OR PZ Košice - okolie naplnilo skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 2 ods.12 Trestného poriadku dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaní konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku, ktoré bolo nepochybne preukázané, naplnili všetky pojmové znaky prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, teda spoločným násilným konaním bránili policajtom vykonať svoje právomoci v súvislosti so zachovaním poriadku.
Totiž výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaní skutok spáchali tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 323 ods.1 písm.a/ Trestného zákona prečinu útoku na verejného činiteľa sa dopustí ten, kto použije násilie, v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.
Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane nerušeného výkonu právomoci verejného činiteľa. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v použití násilia zo strany páchateľa v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa alebo pre jeho výkon.
V zmysle § 128 ods.1 Trestného zákona príslušník policajného zboru je verejným činiteľom.
Na naplnenie skutkovej podstaty tohto prečinu zákon nevyžaduje, aby použitím násilia došlo k ublíženiu na zdraví. Násilím v zmysle tohto ustanovenia je okrem iného aj konanie proti telu napadnutého, pri ktorom je použitá fyzická sila, nevyžaduje sa však, aby týmto konaním v konečnom dôsledku došlo k ublíženiu na zdraví z časového hľadiska musí použitie násilia pri tomto konaní buď predchádzať výkonu právomoci alebo k nemu môže dôjsť pri výkone právomoci.
V danom prípade výpoveďami svedkov - policajtov U. Š., U. Č. Y. S. X. bolo nepochybne preukázané, že títo príslušníci pri presune z pátracej akcie „100“ spozorovali na dvore domu č. 214 v Drienovci fyzické napádanie a preto osoby na tomto zainteresované vyzývali, aby upustili od svojho konania. Po týchto výzvach obžalovaný H. D. reagoval tak, že vybehol z dvora a fyzicky útočil na policajta Č., ktorý útok odvrátil a následne policajt X. sa mu snažil nasadiť putá, no v tom mu zabránil obžalovaný H. D. použitím násilia a to sotením a úderom rúk do oblasti hrudníka, v dôsledku čoho sa obom obžalovaným podarilo ujsť do dvora, kde však ďalšími príslušníkmi za použitia donucovacích prostriedkov boli zadržaní. V tomto smere sú výpovede policajtov zhodné a presvedčivé. Súd nemal dôvod o hodnovernosti ich tvrdí pochybovať, už aj vzhľadom na samotnú prvotnú výpoveď obžalovaného H. D., ktorý priznal vo výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o väzbe a neskôr aj pred vyšetrovateľom, že v kritický čas, keď policajti prechádzali vedľa ich domu a on so synom H. sedeli na lavičke, jeho manželka kričala na syna, aby už nepil a počula to aj hliadka. Následne vypovedal, že policajti na jeho syna zakričali, aby prestal biť ženy, zakričali to však preto, aby mali dôvod. Priznal aj to, že keď bránil syna, policajta rukami odsotil.
Súd obranu obžalovaných, spočívajúcu v tom, že boli bezdôvodne napadnutí policajtmi hodnotil len ako účelovú, v snahe sa zbaviť trestnej zodpovednosti a bola nepochybne vyvrátená výpoveďami policajtov
Č.Č., Š. Y. X.. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný H. D. v kritický čas bol v ťažkom stupni opilosti a obžalovaný H. D. v strednom stupni opilosti , ako vyplynulo z prečítaných znaleckých posudkov. Samotné ich výpovede ohľadne toho, ako sa to všetko udialo, sú rozporné. Obžalovaný H. D. tvrdil, že keď prišiel od babky domov, otca už bili, pritom obžalovaný H. D. tvrdil, že keď policajti sa pristavili pri ich dome, sedeli spolu na lavičke a policajti ich zavolali k bránke. V ich výpovediach sú aj ďalšie rozporné tvrdenia (viď vyššie popísaný obsah ich výpovedí).
Pokiaľ ide o výpovede rodinných príslušníkov obžalovaných a svedkyne W. M., tieto súd hodnotil ako tendenčné, ktoré mali spochybniť konanie policajtov Č., Š. Y. X. a tieto sa nezhodujú ani s výpoveďou obžalovaného H. D.. Ten tvrdil, že keď bol u babky, pristavil sa u neho policajt, ktorý pýtal od neho občiansky preukaz a keď mu povedal, že nemá ho u seba, tak dostal od neho 2 facky a policajti odišli preč. Asi o pol hodinu na to prišiel mu oznámiť bratranec, že otec má doma problémy, preto šiel domov a keď prišiel domov, videl ako otca policajti bili pred bránkou do dvora. Vyššie uvedení svedkovia tvrdili však celkom iné (viď vyššie uvedené obsahy ich výpovedí).
Z vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že policajti Š., Č. Y. X. si len plnili svoje povinnosti na zachovanie poriadku a obžalovaní konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnili znaky prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.a/ Trestného zákona.
Na rozdiel od obžaloby vykonaným dokazovaním nebolo nepochybne preukázané, že by obžalovaný H. D. sekerou zaútočil z bezprostrednej blízkosti na policajta Š., teda nebolo nepochybne preukázané, že konal tak, ako to kládla mu obžaloba za vinu. O tejto skutočnosti sú zjavné pochybnosti a preto súd vychádzajúc zo zásady in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného, obžalovaného H. D. neuznal vinným z pokusu zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 14 ods.l, § 323 ods.2 písm.c/, ods.3 písm.a/ Trestného zákona.
Tieto pochybnosti vyplývajú z výpovedí poškodeného Š. , Č., X., S. a X., ale aj z ďalších dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach. Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že videl obžalovaného H. D., ako vyskočil so sekerou v rukách cez okno na prízemí domu, ako to mu kládla obžaloba za vinu. Svedkovia tvrdili len to, že vyskočil z okna na prízemí domu.
Tieto rozpory spočívajú predovšetkým v popisovaní ohľadne samotného postavenia v čase keď obžalovaný H. D. mal útočiť sekerou, ako aj v reagovaní zo strany Š. na útok sekerou zo strany obžalovaného H. D.. Poškodený Š. tvrdil, že keď za sebou počul nejaký šuchot pootočil hlavu a vtedy videl za sebou obžalovaného H. D., ktorý obojručne držal sekeru a zahnal sa ňou na oblasť jeho hlavy, reflexívne sa uhol doľava, pričom bol zasiahnutý do pravej ruky, ktorú mal vo výške ramena a v ktorej držal teleskopický obušok (v prípravnom konaní však netvrdil, že by v ruke niečo držal) a obžalovaný H. D. odhodil sekeru cez okno do izby. V tom čase kolega X. bol od neho na vzdialenosť 1,5 m a tasil zbraň.
Svedok Č.B., ktorý útok sekerou sledoval, podľa jeho tvrdenia na vzdialenosť 5-6 m tvrdil, že poškodený Š.O. sa nejakým spôsobom otočil (teda nie uhol) a bol seknutý do ruky, v ktorej držal teleskopický obušok ( to, že mal v ruke teleskopický obušok v prípravnom konaní netvrdil), ktorá okamžite začala krvácať. On poškodenému ruku ošetril a následne odviezol na ošetrenie do nemocnice. Tiež videl, ako obžalovaný H. D. sekeru cez okno, cez ktoré predtým vyskočil, odhodil do izby. Nevidel že by poškodený Š. do domu bol vošiel.
Svedok X. tvrdil, že v čase, keď obžalovaný H. D. útočil sekerou na poškodeného Š., bol od nich vzdialený na vzdialenosť asi 8 m a keď bol zasiahnutý sekerou, poškodený Š. mal ruky za hlavou - chránil si hlavu, pritom poškodený tvrdil, že ruku mal vo výške ramien, do ktorej bol zasiahnutý sekerou. Svedok X. nevidel, ako obžalovaný H. D. sekeru odhodil do izby, počul len ako niekto kričal, že túto odhodil do domu. V čase keď už obžalovaný H. D. v ruke sekeru nemal, vytiahol zbraň a vyzval ho, aby odstal stáť a ľahol si, no výzvu nerešpektoval, snažil sa ujsť.
Všetci títo traja svedkovia tvrdili, čo sa týka postavenia obžalovaného H. D. a poškodeného v čase útoku sekerou, že obžalovaný H. D. stál v predzáhradke a poškodený na chodníku vo dvore a oddeľoval ich biely železný plot, ako je to znázornené na fotografii č.2 na čl. 352. Svedok X. na rozdiel od ich tvrdení, čo sa týka postavenia tvrdil, že obžalovaný H. D. po vyskočení z okna domu do predzáhradky, preskočil
aj biely plot, ktorý oddeľuje predzáhradku od dvora, dostal sa k poškodenému a potom mu vyletela sekera a cez okno odletela do miestnosti.
Samotný útok sekerou inak popisuje aj svedok Ing. S.. Tento na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní tvrdil, že v čase útoku stáli tvárou v tvár, teda oproti sebe, poškodený mal vystretú ruku a myslí si, že v nej držal pištoľ, obžalovaný stál v predzáhradke pri plote a poškodený Š. na druhej strane plotu. Videl ako obžalovaný H. D. sa rozohnal sekerou dvakrát a keď sa rozohnal druhýkrát, sekera mu vyletela z ruky, no kde letela nevedel povedať.
Pochybnosti vyplývajú aj zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, totiž DNA analýza z biologickej stopy č. 8 zaistenej pri ohliadke miesta samého, t.j. krvná stopa na ostrí sekery, nepotvrdila, že by pochádzala od poškodeného Š.. Ani zaistená pachová stopa na porisku
- násade sekery, ako je to vyššie popísané neusvedčovala obžalovaného H. D..
Pochybnosti vyplávajú aj ohľadne toho, akým spôsobom sa dostala sekera do izby a dostala sa do takej polohy, ako je to popísané v zápisnici o ohliadky miesta činu a fotodokumentácie. Podľa tejto zápisnice a fotodokumentácie, sekera bola vzdialená 30 cm od steny pod oknom, v rovnobežnej polohe so stenou a pri nej boli zaistené krvné stopy od poškodeného Š., ktorý v prípravnom konaní tvrdil, že v izbe nebol, do nej len nahliadol. Podľa názoru súdu je takmer vylúčené, aby sa sekera o dĺžke 645 mm vhodením cez okno dostala do takej polohy a pritom okno by rozbité nebolo. Vzhľadom na to, že nik nevedel povedať, z ktorého miesta predzáhradky sekera mala byť vhodená a akým spôsobom, súd nevykonal vyšetrovací pokus.
Vzhľadom na lekársku správu o prvotnom lekárskom ošetrení, ako aj výpoveď svedkyne MUDr. P., ktorá vypovedala, že k sečnej rane došlo na základnom článku 3. prsta pravej ruky a keď v diagnostickom závere, nie je špecifikované pomliaždenie, na ktorom článku 3. prsta, treba potom chápať pomliaždenie celého 3. prsta a diagnostikované bolo aj pomliaždenie 2. prsta.
Vzhľadom na túto výpoveď ako aj závery znaleckého posudku MUDr. S., ktorý pripustil, že k poraneniu poškodeného Š. mohlo dôjsť aj na plechu bránky, ako to popisoval obžalovaný H. D., sú tiež pochybnosti o tom, či zranenie poškodeného Š. vzniklo sekerou.
Vyššie popísané pochybnosti viedli súd k tomu, že obžalovaného H. D. uznal vinným len z prečinu útoku na verejného činiteľa § 323 ods.1 písm.a/ Trestného zákona. Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa zásad uvedených v § 34 a nasl. Trestného zákona.
Obžalovaní H. D. Y. H. D. v mieste bydliska sú hodnotení všeobecne. Podľa správy z Ústavu na výkon väzby v Košiciach, obžalovaný H. D. počas výkonu väzby sa správa slušne a disciplinovane. Podobne je hodnotený aj H. D.. Obžalovaný H. D. doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný, naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie, sp.zn. 2T/36/2010 zo dňa 03.06.2010 uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm.a/,b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 17 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia a bolo mu uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Trest vykonal 04.06.2011. Ústavné ochranné protialkoholické liečenie uznesením sp.zn. 1Nt/121/2010 Okresného súdu Trenčín, zo dňa 26.01.2011 mu bolo premenené na ambulantné. Liečba doposiaľ ukončená nebola.
Obžalovaný H. D. doposiaľ bol raz súdne trestaný, trestným rozkazom Okresného súdu Košice okolie sp.zn. 4T/122/2011 bol uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm.b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Skúšobná doba mu uplynula 07.12.2012.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V zmysle citovaného ustanovenia súd u obžalovaných nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona a nebola zistená ani priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.
V zmysle ustanovenia § 34 ods.1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (účel trestu). Podľa ods.4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vychádzajúc z uvedených zásad s prihliadnutím na doterajšiu trestnú činnosť obžalovaných uložil im tresty odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, teda tresty v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne, mal za to, že takto uložené tresty zabezpečia ich prevýchovu a nápravu a iných odradia od páchania podobnej trestnej činnosti.
Obžalovaného H. D. v súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.b/ Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných l0 rokoch bol vo výkone trestu pre úmyselnú trestnú činnosť.
Obžalovaného H. D. v súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a uložil mu aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, nakoľko znalcami z oboru psychiatrie bola u neho zistená závislosť na alkohole.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: · prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2). · obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) · príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) · poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je · poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.