Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1279-2013.pdf
PDF · 78.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1279/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného H. Q. D., K..E.., G. XX, R., B.: XX XXX XXX proti povinnému C. F., U.. XX.XX.XXXX, R. L. G. XX, XXX XX L. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Zory Ferdinandy, Štefánikova 6,040 01 Košice, pod spis. zn. Ex 2211/2013 o vymoženie pohľadávky vo výške 510,22 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Exekúciu čiastočne z a s t a v u j e, a to v časti preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 150,18 Eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- Eur.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 26.04.2013 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Zory Ferdinandy vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 510,22 Eur s prísl., a to na základe exekučných titulov - právoplatných a vykonateľných výkazov nedoplatkov H. Q. D. Č..L.. XXXXXXXXXX zo dňa 16.07.2012, 1269598413 zo dňa 09.11.2012, 1343275913 zo dňa 06.03.2013.
Dňa 13.05.2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/181945 zo dňa 20.05.2013.
Dňa 09.08.2013 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu námietky povinného proti exekúcii podané v zákonnej lehote. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že vznáša námietky proti exekúcii, a to dôvodu čiastočnej úhrady vymáhanej sumy vo výške 160,18 Eur ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný uviedol, že čiastku vo výške 160,18 Eur uhradil dňa 20.05.2013 ako úhradu nedoplatku za obdobie 11/2012 - 01/2013. Pri osobnej návšteve oprávneného povinným v mesiaci jún 2013 mu bolo oznámené, že oprávnený eviduje úhradu predmetnej sumy a túto skutočnosť aj oznámi súdnemu exekútorovi. Povinný však má za to, že oprávnený si svoju povinnosť nesplnil, a predmetnú úhradu súdnemu exekútorovi neoznámil.
Na základe výzvy súdu oprávnený zaslal dňa 19.09.2013 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že povinný si neplnil oznamovacie povinnosti a ani neplatil poistné na zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov za obdobie od 03/2012 do 06/2012, od 07/2012 do 10/2012 a od 11/2012 do 01/2013. Oprávnený následne uplatnil nárok na zdravotné poistenie vydaním výkazov nedoplatkov. Povinný sa proti výkazom nedoplatkov v zákonnom stanovenej lehote neodvolal a tie následne nadobudli právoplatnosť. Výkazy nedoplatkov boli doručené na poslednú známu adresu oprávneným a to na L. G. XX, XXX XX L. v zmysle § 17b ods. 3 písm. c) zákona 580/2011 Z.z. o zdravotnom poistení, t. j. v súlade zo zákonom. Oprávnený uviedol, že od dňa 20.05.2013 eviduje úhradu v celkovej výške 160,18 Eur. Túto skutočnosť oprávnený aj oznámil súdnemu exekútorovi dňa
19.09.2013. Na základe toho oprávnený žiadal, aby súd námietky povinného ako nedôvodné zamietol. Spolu s vyjadrením zaslal oprávnený aj fotokópie exekučných titulov, poštových doručeniek o ich prevzatí povinným, prehľad došlých platieb, saldo, oznámenie o úhrade zo dňa 19.09.2013 a poverenie.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Pred rozhodovaním o skutočnostiach uvádzaných povinným v jeho námietkach sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti ich podania. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 251 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) /Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením./, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenie § 57 OSP.
Podľa ust. § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Možno teda konštatovať, že lehota na podanie námietok začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. V tomto prípade je týmto dňom deň, kedy bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie (19.07.2013). Lehota na podanie námietok teda začala plynúť dňa 20.07.2013 a skončí sa dňa 02.08.2013. Povinný podal na poštovú prepravu svoje námietky adresované Exekútorskému úradu súdneho exekútora dňa 02.08.2013, teda v zákonom stanovenej 14- dňovej lehote.
Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takéhoto nároku, preto nemožno uplatniť ako námietky. Povinná uplatnila v exekučnom konaní námietky, ktoré sú takého charakteru.
Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie, tieto bolo potrebné si uplatniť podaním opravného prostriedku v zmysle poučenia uvedeného v rozhodnutí v pôvodnom konaní. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady.
Súd posúdil námietku povinného proti exekúcii a dospel k záveru, že nebola podaná dôvodne. Povinný neuviedol vo svojej námietke ani jednu z okolností, ktorá by spôsobovala po vzniku exekučného titulu zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti, alebo pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je jej zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé,
že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul), ale je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok pritom môžu byť skutočnosti tak procesného ako aj hmotného práva. Ich spoločným znakom však je, že tieto skutočnosti nastali po vzniku exekučného titulu. Procesné skutočnosti sú tie, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, pričom neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na tie, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem; ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie alebo znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii, pretože z námietok povinného súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom tohto exekučného konania (exekučný titul) a zároveň pred začatím exekučného konania (dňa 26.04.2013) a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Preto súd rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Zároveň však súd nemohol opomenúť tú skutočnosť, že povinný v priebehu exekučného konania uhradil sumu vo výške 160,18 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Vzhľadom na čiastočnú úhradu vymáhanej pohľadávky súd rozhodol tak, že exekúciu čiastočne zastavil, a to v časti preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 150,18 a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- Eur.
V exekúcii sa bude pokračovať, a to v časti preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 360,04 a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 20,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.