Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/10/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. G., J.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matky - F. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. I. G., X. S. XX a otca - Z. G., J.. XX.XX.XXXX, G.: S. W., W. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého H., narodeného XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 49,79 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšku sa návrh matky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k.: XXP XX/XXXX-XX zo dňa 12.04.2007.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa H. G.M. sa návrhom doručeným dňa 22.01.2013 domáhala zvýšenia výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, pod č.k. XXP XX/XX-XX zo dňa 12.04.2007, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca na maloleté dieťa v sume 33,19 eur.

Výživné navrhla zvýšiť na sumu 120, počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného výrazne stúpli náklady na maloleté dieťa, ktoré malo v čase poslednej úpravy 8 rokov. Aktuálne navštevuje Základnú školu v Báhoni s dobrým prospechom, chodí na futbalový krúžok, potrebuje športové oblečenie. Má zníženú imunitu a užíva pravidelne lieky. Matke maloletého pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Z. Š., J.. XX.X.XXXX. Rodina žije v 4 izbovom byte. Matka maloletého pracuje ako opatrovateľka s príjmom 430 eur, manžel má príjem 630 eur. Rodina žije usporiadaným životom. Otec na maloletého H. neprespieva, nikde nepracuje, s deťmi sa nestretáva, neposkytuje im žiadne darčeky ani potreby.

Otec dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril .

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a na nariadenom pojednávaní vypočul účastníkov konania a po ich vypočutí ustáli skutkový stav :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske, č.k. XC XXX/XX, boli maloleté deti účastníkov konania zverené matke a otcovi detí bola určená vyživovacia povinnosť, na maloletého H. v sume 1000,-Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXP XX/XX-XX zo dňa 12.04.2007 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol otec maloletého povinný prispievať na jeho výživu v sume 150 eur/mesačne.

V čase poslednej úpravy výživného bol maloletý H. žiakom 1. ročníka základnej školy, venoval sa krúžkom. Otec si plnil vyživovaciu povinnosť nepravidelne, občas deťom niečo kupoval. Bol zamestnaný, jeho príjem dosahoval sumu 7800,-Sk. V tom čase mal ešte vyživovaciu povinnosť k dcére J., ktorá je dnes plnoletá.

Matka maloletého H. uzavrela dňa 03.09.2006 manželstvo, narodil sa jej syn Z.. Manžel matky maloletého bol zamestnaný s príjmom 18.000,-Sk.

Na pojednávaní matka dieťaťa uviedla, že výživné, ktoré je určené už nepostačuje na krytie synových potrieb. Syn športuje a je tiež často chorý. Otec na jeho výživu neprispieva, dlhuje už niekoľko 100 eur. Náklady syna vyčíslila na sumu 150 eur mesačne.

Jej partner nemá povinnosť živiť jej deti a hoci tomu tak bolo, už to tak nie je, pretože otec detí to neželal.

Otec dieťaťa so zvýšením výživného nesúhlasil. Uviedol, že nemá žiaden príjem, nemá z čoho platiť výživné od 01.7.2011 je evidovaný na ako nezamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky. Skúša si nájsť zamestnanie, ale márne. Žije u rodičov, ktorí mu pomáhajú. S návrhom matky nesúhlasil. Má 1,5 ročné dieťa s priateľkou, ktorá je na materskej dovolenke. V minulosti deťom prispieval na výlety a podobné náklady, ale momentálne si to

Vzhľadom na uvedené považoval kolízny opatrovník návrh matky na zvýšenie výživného za opodstatnený, nakoľko od poslednej úpravy tieto náklady vzrástli a navrhol upraviť výživné na mal. H. na sumu 100 € .

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ).

Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samy schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu účastníka, kým po plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného.

Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti, nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti ďalej trvajú vŕšení plnoletosti. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. "Schopnosti a

možnosti" rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. "Majetkové pomery" rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných papierov, úspor a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy .

V danom prípade, po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že pomery účastníkov konania a ich dieťaťa sa zmenili do tej miery, aby bolo opodstatnené zvýšenie výživného aspoň v čiastočnej miere. Výživné nebolo upravené necelé 6 rokov. Potreby dieťaťa logicky stúpli v závislosti od jeho veku a záľub. Zmena pomerov nastala i na strane otca dieťaťa, bohužiaľ v podobe straty zamestnania. Odporca nemá žiaden príjem, nepoberá sociálne dávky, žije u rodičov.

Výživné je prednostná pohľadávka a plnenie vyživovacej povinnosti vyplýva rodičom priamo so zákona. Dieťa má právo na to, aby sa obaja rodičia podieľali na jeho výžive rovnakou mierou. Nie je správne a ani žiaduce, aby matka dieťaťa niesla celú ťarchu vyživovacej povinnosti na dieťa sama. Otec by mal vyvinúť všetko úsilie na to, aby si našiel prácu, hoci ako brigádnik. Letargicky sedieť doma a rezignovať na pokusy zamestnať sa si otec maloletého dieťaťa nemôže dovoliť. Požiadavka matky na zvýšené výživného je opodstatnená, avšak na strane druhej je veľmi ťažké zvýšiť výživné za situácie, keď otec dieťaťa je nezamestnaný. Súd je však toho názoru, že aspoň čiastočné vyhovenie návrhu, môže otca dieťaťa motivovať k tomu, aby využil naozaj všetky svoje možnosti na získanie príjmu. Ako otec dieťaťa uviedol, je zdravý a schopný pracovať. Súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť čiastočne, na sumu 80 eur mesačne, avšak počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že vo zvyšku návrh matky dieťaťa zamietol.

Ak otec dieťaťa momentálne nemá príjem, je nereálne predpokladať, že by bol schopný splatiť výživné zvýšené od podania návrhu. Takto zvýšené výživné, by malo za súčasnej situácie otca dieťaťa doslova likvidačný charakter. Na strane druhej, matka dieťaťa nepreukázala súdu dôvody hodné osobného zreteľa, na určenie spätného výživného, preto súd nemohol návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.

Týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXP XX/XX-XX zo dňa 12.04.2007.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ) a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / /, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.