Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1707-2013.pdf
PDF · 74.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1707/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného T. T., W.. XX.XX.XXXX, F. A. XX, XXX XX V. proti povinným X/ N. R., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, XXX XX V., X/ Y. R., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, XXX XX V., vedenej na Exekútorskom úrade v Rožňave u súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, pod spis. zn. Ex 187/2013 o vymoženie pohľadávky vo výške 15.000,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Námietky povinného v 1. rade a povinného v 2. rade proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 19.06.2013 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského vykonania exekúcie voči povinným na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 15.000,- Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 17C/132/2011-203 zo dňa 07.01.2013.
Dňa 24.06.2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/174267 zo dňa 09.07.2013.
Dňa 16.09.2013 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu námietky povinného v 1. rade a v 2. rade proti exekúcii podané v zákonnej lehote. Povinný v 2. rade vo svojich námietkach uviedol, že vznáša námietky proti exekúcii, a to dôvodu, že v súčasnej dobe je nezamestnaný a je vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Nie je majiteľkou žiadneho účtu a je len disponentom účtu svojej matky, sestry a dcéry. Nakoľko tieto účty boli zablokované povinný v 2. rade nemá finančné prostriedky, preto požiadal o ich odblokovanie. Uviedol, že po odpredaji nehnuteľnosti, ktorú nadobudne po rodičoch vyrovná predmetný finančný záväzok. Povinný v 1. rade sa v námietkam proti exekúcii iba podpísal.
Súdny exekútor taktiež dňa 16.09.2013 zaslal súdu vyjadrenie k námietkam povinných, v ktorých uviedol, že v predmetnom konaní bol vydaný príkaz odpísaním pohľadávky z účtu povinných, nie na tretie osoby, ako to povinná v 2. rade v námietkach uvádza. Podľa oznámenia oprávneného prísľub zo strany povinných o zaplatení pohľadávky z finančných prostriedkov získaných z odpredaja nehnuteľností trvá už rok, preto podal návrh na vykonanie exekúcie. Spolu s vyjadrením zaslal súdny exekútor aj fotokópie príkazu na začatie exekúcie spolu z doručenkou, a emailovú správu od povinných.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Pred rozhodovaním o skutočnostiach uvádzaných povinným v jeho námietkach sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti ich podania. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 251 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) /Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením./, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenie § 57 OSP.
Podľa ust. § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Možno teda konštatovať, že lehota na podanie námietok začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. V tomto prípade je týmto dňom deň, kedy bolo povinnému v 2. rade doručené upovedomenie o začatí exekúcie (02.09.2013). Lehota na podanie námietok teda začala plynúť dňa 03.09.2013 a skončí sa dňa 18.09.2013. Povinný v 2. rade podal na poštovú prepravu svoje námietky adresované Exekútorskému úradu súdneho exekútora dňa 04.09.2013, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takéhoto nároku, preto nemožno uplatniť ako námietky. Povinná uplatnila v exekučnom konaní námietky, ktoré sú takého charakteru.
Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie, tieto bolo potrebné si uplatniť podaním opravného prostriedku v zmysle poučenia uvedeného v rozhodnutí v pôvodnom konaní. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady.
Súd posúdil námietku povinného proti exekúcii a dospel k záveru, že nebola podaná dôvodne. Povinný neuviedol vo svojej námietke ani jednu z okolností, ktorá by spôsobovala po vzniku exekučného titulu zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti, alebo pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je jej zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul), ale je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok pritom môžu byť skutočnosti tak procesného ako aj hmotného práva. Ich spoločným znakom však je, že tieto skutočnosti nastali po vzniku exekučného titulu. Procesné skutočnosti sú tie, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, pričom neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na tie, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem; ktoré
bránia vymáhateľnosti nároku, inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie alebo znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii, pretože z námietok povinného súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom tohto exekučného konania (exekučný titul) a zároveň pred začatím exekučného konania (dňa 19.06.2013) a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Preto súd rozhodol tak, že námietky povinného v 1. rade a v 2. rade proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.