Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoPr/9/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. I/XX, XXX XX W., zastúpená advokátom JUDr. Ondrejom Szilágyim, so sídlom Advokátskej kancelárie Haličská cesta 3200, proti odporcovi Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807484, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy a náhradu mzdy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -66 z 25. 06. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňovým súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 27. 04. 2011 je neplatná a uplatnila si náhradu mzdy vo výške 1.099,64 €. Odporcu zaviazal súd zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 407,34 €.

Skutkový stav zistený z dôkazov predkladaných a navrhnutých účastníkmi ustálil okresný súd tak, že navrhovateľka uzavrela s odporcom pracovnú zmluvu dňa 22. 01. 2010 na dobu určitú do ukončenia súdneho sporu s p. N. C.. Konečné rozhodnutie v súdnom spore vedenom s p. N. C. vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 28. 02. 2011. Navrhovateľka pracovala aj po ukončení súdneho sporu s N. C. s vedomím zamestnávateľa. Na základe tejto skutočnosti sa zmenil pracovný pomer navrhovateľky z doby určitej na dobu neurčitú. Dňa 27. 04. 2011 navrhol zamestnávateľ navrhovateľke uzavrieť dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej mal jej pracovný pomer trvať do 30. 09. 2011, ale pred uzavretím dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy odporca neoboznámil navrhovateľku s tým, že sa jej pracovný pomer zo zákona zmenil na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Konanie odporcu, ktorý nepravdivo informoval navrhovateľku, že jej pôvodne uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do skončenia konkrétneho súdneho sporu sa mení opäť na pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 30. 09. 2011, vyhodnotil súd ako konanie rozporné s dobrými mravmi, ktorého následkom je neplatnosť dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy podľa .

Navrhovateľkin návrh vyhodnotil ako návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa . Skúmal, či nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru uplatnila navrhovateľka v zákonných lehotách. Dospel k záveru, že návrh doručený Okresnému súdu Lučenec 29. 11. 2012 je návrhom podaným v lehote určenej z dôvodu, že pracovný pomer navrhovateľky síce mal skončiť 30. 09. 2011, ale od 28. 09. 2011 až do 29. 09. 2012 bola navrhovateľka práceneschopná, preto sa jej pracovný pomer skončil až dňom 29. 09. 2012. Žaloba na súd bola doručená v dvojmesačnej lehote 29. 11. 2012.

Nárok na náhradu mzdy uplatnený navrhovateľkou za obdobie od 01. 10. 2012 do 07. 11. 2012 vo výške 549,82 € a za obdobie od 01. 03. 2013 do 07. 04. 2013 vo výške 549,82 € považoval za dôvodný

podľa ustanovení a . Navrhovateľka vo vymedzenom období nikde nepracovala.

Rozhodnutie o trovách konania je odôvodnené (ďalej len „“).

Odporca v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že pri rozhodovaní nevzal do úvahy všetky skutočnosti relevantné pre správne rozhodnutie vo veci a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľka dobrovoľne bez nátlaku a časovej tiesne podpísala dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Nebolo povinnosťou zamestnávateľa informovať navrhovateľku, že sa jej pracovný pomer uzavretý na dobu určitú podľa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú. rovnako ako ostatné všeobecne záväzné právne predpisy sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že sa dňom uverejnenia stalo známym každému, koho sa týka. Neznalosť práva neospravedlňuje.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku nejasne a nezrozumiteľne hovorí o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, aj o neplatnosti dohody o obsahu zmeny pracovnej zmluvy. V prípade, ak by predmetom žaloby bolo neplatné skončenie pracovného pomeru, nebola dodržaná lehota na uplatnenie takéhoto nároku ustanovená v . Pracovný pomer navrhovateľky mal skončiť 30. 09. 2011 a od tohto dátumu bolo potrebné počítať plynutie dvojmesačnej doby, ktorá sa o dĺžku práceneschopnosti navrhovateľky nepredlžuje.

Náhrada trov právneho zastúpenia priznaná navrhovateľke nebola vyčíslená správne. Za úkon právnej služby - špecifikácia petitu návrhu nepatrí advokátovi odmena z dôvodu, že tento úkon je následkom nedbanlivostného konania navrhovateľky a jej právneho zástupcu. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť alebo zrušiť vec a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v celom rozsahu dospel k názoru, že odvolanie je v plnom rozsahu dôvodné, preto rozsudok okresného súdu podľa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou účastníka uplatňujúceho si svoje nároky na súde je podľa pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok, označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Účastník, ktorý si splní povinnosti vyplývajúce mu z dôvodne očakáva, že súd rozhodne o tom nároku, ktorý sám účastník predmetom konania učinil. Povinnosťou účastníka nie je (aj keď je zastúpený advokátom) podriadiť svoj nárok pod konkrétne zákonné ustanovenie, pretože súd pozná právo a predmet konania posúdi (mal by) podľa zodpovedajúcich zákonných ustanovení. V predmetnej veci sa tak nestalo. Odporca oprávnene vytýka prvostupňovému súdu nejasné a nezrozumiteľné odôvodnenie, keď vo výroku rozhodol o neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 27. 04. 2011 a v prevažnej časti odôvodnenia posudzuje okresný súd splnenie podmienok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa .

v ustanovuje, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Pracovný pomer navrhovateľky neskončil ani jednou z foriem vymedzených v . Navrhovateľka v návrhu na začatie konania ani netvrdila, že si uplatňuje nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru, iba tvrdila, že jej pracovný pomer dňom 30. 09. 2011 podľa dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 27. 04. 2011 neskončil a jej pracovný pomer naďalej trvá. V priebehu konania po tom, ako sa zamestnala, už netrvala na určení, že jej pracovný pomer u odporcu naďalej trvá, len aby súd určil, že dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 27. 04. 2011 je neplatná. Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy, i keď jej dôsledkom je skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu

určitú uplynutím doby, nie je dohodou o skončení pracovného pomeru, ktorú uzatvára zamestnanec so zamestnávateľom podľa a ktorej platnosť by mohol súd v prípade žaloby posúdiť podľa . Pracovný pomer navrhovateľky bol uzavretý podľa jej tvrdenia na základe neplatnej dohody o zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú, ktorý sa končí uplynutím doby alebo aj inými zákonom dovolenými formami - dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe. Zákon nevylučuje, aby sa účastník dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy uzavretej podľa domáhal určenia neplatnosti tejto dohody, ale takáto žaloba nie je osobitným druhom žaloby, ako napr. žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa , ale žalobou určovacou podľa , u ktorej musí súd skúmať, či je na takomto určení naliehavý právny záujem. Uplatnenie takéhoto nároku (o určenie neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy) na súde nie je limitované žiadnou lehotou. Vo vzťahu k dátumu podania žaloby na súde je preto doba trvania práceneschopnosti navrhovateľky bezvýznamná.

I keď odvolateľ výslovne v odvolaní nevytýkal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci v časti, v ktorej rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy, správnosť tohto výroku skúmal odvolací súd v súlade s z dôvodu, že výrok o náhrade mzdy je závislý na výroku o neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Závislým výrokom ho učinil okresný súd, ktorý nesprávne posúdil žalobu o určenie neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy ako žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa a dôvodnosť tohto nároku vyvodil z , ktorý pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy v prípade neplatnej dohody o skončení pracovného pomeru odkazuje na upravujúceho nárok zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru v prípade, ak zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Z ustanovení § a 79 ods. 1 navrhovateľke nárok na náhradu mzdy nevznikol z dôvodu, že jej pracovný pomer neskončil neplatnou výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou o skončení pracovného pomeru, ale uplynutím doby dojednanej v pracovnej zmluve.

Okresný súd nárok navrhovateľky nesprávne právne posúdil podľa ustanovení §, 79 ods. 1 a 80 . Zo skutkových tvrdení uvedených navrhovateľkou v návrhu sa mal zaoberať iba tým, či je dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy uzavretá podľa platným právnym úkonom podľa všeobecných ustanovení o platnosti právnych úkonov, posúdiť nárok navrhovateľky podľa , keď navrhovateľka tvrdí, že uskutočnila úkon v omyle, ktorý bol jej zamestnávateľovi ako druhému účastníkovi známy, či konanie navrhovateľky v omyle má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu alebo mohla účinky tohto neplatného právneho úkonu zvrátiť navrhovateľka len odstúpením od tejto zmluvy, ale len po tom, keď by vyhodnotil základnú procesnú podmienku prípustnosti takéhoto návrhu, a to existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Navrhovateľka musí zdôvodniť, aký má právny záujem na určení neplatnosti tejto dohody, keď je zamestnaná u Mesta Lučenec a nemá záujem naďalej pracovať u Sociálnej poisťovne. Prvostupňový súd sa bude musieť v ďalšom konaní vyporiadať aj s tým, či mohla navrhovateľka dosiahnuť peňažný nárok žalobou na plnenie pre prípad, že by určujúcim motívom pre podanie žaloby u navrhovateľky bolo získanie náhrady mzdy, či by súd v konaní o zaplatenie peňažných nárokov mohol posúdiť platnosť dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy ako prejudiciálnu otázku. Okresný súd bude musieť v ďalšom konaní venovať dostatočnú pozornosť aj nároku na náhradu mzdy a dôsledne skúmať, či umožňuje priznať navrhovateľke náhradu mzdy po skončení pracovného pomeru plynutím doby, i keď na základe neplatnej dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy (ak ju súd ako neplatnú posúdi) a súd musí vysvetliť, prečo je odporca ako pôvodný zamestnávateľ navrhovateľky zodpovedný za obdobie nezamestnanosti navrhovateľky po skončení jej pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Kaufland Slovenská republika, v. o. s., v skúšobnej dobe ku dňu 28. 02. 2013 do 07. 04. 2013, kedy sa navrhovateľka zamestnala u tretieho zamestnávateľa Mesto Lučenec.

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd opätovne aj o trovách prvostupňového aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.