Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-2455-2008.pdf
PDF · 87.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/2455/2008
Uznesenie
Okresný súd K. v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. XX. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica, Hollého XXXX, 905 01 Senica, proti povinnému: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Y. X, XXX XX D., H. K. Q., štátny občan SR, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej, Exekútorský úrad so sídlom Senica, Fajnorova XXXX/XX, o vymoženie 1 881,43 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Blanke Ružekovej, Exekútorský úrad so sídlom Senica, Fajnorova 1547/13, náhradu trov exekúcie v sume 32,09 EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 007753 zo dňa 17.11.2003 bola súdna exekútorka JUDr. Blanka Ružeková, Exekútorský úrad so sídlom Senica, Fajnorova 1547/13, poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok") vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
- vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Senica č. 500-445-4105/2001/ Ba zo dňa 09.10.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2001 a stalo sa vykonateľným dňa 14.11.2001. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnej exekútorke doručený dňa 24.09.2003.
Dňa 19.11.2012 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v časti pohľadávky spolu s oznámením oprávneného zo dňa 23.10.2012 o tom, že rozhodnutie nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení do 31.12.2003 pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené
v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Senica č. 500-445-4105/2001/Ba zo dňa 09.10.2001, mal súd preukázané, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2001 a stalo sa vykonateľným dňa 14.11.2001. Svojim charakterom je lehota na plnenie prekluzívna a preto súd prihliada na jej plynutie z úradnej povinnosti, súd tak prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Desaťročná lehota v zmysle 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení do 31.12.2003 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 13.11.2011. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinným.
Podľa § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení (ktorým bol zrušený zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni) ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.
V danom prípade predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2001 a stal sa vykonateľným dňa 14.11.2001, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení do 31.12.2003, kedy rozhodnutie o vymáhaní pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Na základe uvedeného, s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Súdna exekútorka žiadala o zastavenie exekúcie len v časti pohľadávky. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Exekučný poriadok teda stanoví, že súd po tom, čo rozhodne o zastavení exekúcie, „rozhodne" aj o trovách exekúcie, a nie len že „môže rozhodnúť" o trovách exekúcie. Podľa ustanovení Exekučného poriadku nie je prípustné, aby v prípade, že došlo k zastaveniu exekúcie, táto ďalej pokračovala len na trovy exekúcie.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 2, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Podľa § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (1).
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (2). Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €) (3).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 33,09 EUR, trovy exekúcie vyčíslila nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať paušálnu odmenu za päť úkonov exekučnej činnosti v sume 16,60 €, a to za tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie príkazov na začatie exekúcie 1 úkon, doručenie exekučných príkazov 1 úkon, zisťovanie zamestnávateľa povinného 1 úkon. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu za uvedených 5 úkonov exekučnej činnosti v sume 16,60 €, nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bolo v spise súdnej exekútorky preukázané.
2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 14,83 € a za kolky v sume 1,66 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdnej exekútorky. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu za kolky v sume 1,66 €, nakoľko vynaloženie tohto výdavku bolo v spise súdnej exekútorky preukázané kolkovou známkou. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu za poštovné za upovedomenie o začatí exekúcie - oprávnený, nakoľko z priloženej doručenky je zrejmé, že táto listina bola doručovaná oprávnenému osobne. Súd tak priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 15,49 €.
3) súd nepriznal súdnej exekútorke zvýšenie jej odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty, nakoľko si súdna exekútorka takéto zvýšenie neuplatnila.
Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 32,09 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).