Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-548-2013.pdf
PDF · 76.15 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/548/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci Ž.R. W. M. F., F..E..D..,F. F. X. V., P. Č.. X, proti žalovanému U. O., V. X. M., Z. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka K. O. D. D. F. B., F. F. X. P., O. G. Č.. X, o zaplatenie X.XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 02.10.2013 č.k. 18C/119/2012-163 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 23,31 eur platbou JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a zároveň žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 276,34 eura v lehote do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Výrok o zastavení konania odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca vzal späť návrh v celom rozsahu a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, preto podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. konanie zastavil.
Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá majúc za to, že zastavenie konania zavinil žalobca. Žalovanému však žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto súd vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 276,34 eura a to za 3 úkony právnej služby, každú v sume 61,41 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia vo veci samej doručené dňa 28.06.2010 a vyjadrenie vo veci samej doručené dňa 04.09.2012 a úkon právnej služby spočívajúci v zastupovaní vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 02.10.2013 v sume 15,35 eura, paušálnu náhradu hotových výdavkov 3 x 7,63 eura a 1 x 7,81 eura a náhradu DPH vo výške 20 % z trov právneho zastúpenia v sume 46,06 eura.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V odvolaní uviedol, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Zastáva názor, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Má teda za to, že úmyslom zákonodarcu, ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Ďalej uviedol, že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných ust. § 142 O.s.p., a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle vyššie uvedeného zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca žalovaných, pričom títo o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť. Súd by mal pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Účelnosť by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Je toho názoru, že odmenu za úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšiemu účastníkovi v súdenej veci nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. Podľa jeho názoru rozhodnutím súdu dochádza len k podpore nekorektného postupu zo strany združení ako vedľajších účastníkov, ktorých prvotný cieľ spočívajúci v ochrane spotrebiteľa ustúpil snahe o profitovanie z trov právneho zastúpenia, keďže je prinajmenšom pozoruhodné, že združenie na ochranu spotrebiteľa nevstupuje do všetkých konaní, v ktorých je jedným z účastníkov konania spotrebiteľ, ale len do tých konaní, kde má záruky úspechu vo veci prostredníctvom jednoduchých opakovaných podaní, čo vedie k nehospodárnemu a neúčelnému priznaniu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania a konania mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobca zaviazal na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (tak ako je tomu aj v súdenej veci) má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 O.s.p..
Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí
náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska.
Správne preto súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného a na ich náhradu zaviazal žalobcu, ktorý tým že zobral podaný návrh na začatie konania v priebehu konania späť procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.
Neobstojí ani námietka žalobcu spochybňujúca nutnosť a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, pretože vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník v konaní (§ 93 ods. 3 O.s.p.), teda aj právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom na základe plnomocenstva (§ 28 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania zobral žalobca podaný návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť.
Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania ma úspešný účastník v danom prípade vedľajší účastník.
Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, a to za 1 úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z predmetu odvolania v sume 276,34 eura, teda za 1 úkon právnej pomoci v sume 11,62 eura, + x režijný paušál v sume 7,81 eura a DPH vo výške 20 % t.j. v sume 3,88 eura, teda trovy konania spolu v sume 23,31 eura.
Žalovanému v súvislosti s odvolacím konaní trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto im náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.