Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-160-2001.pdf
PDF · 82.19 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Er/160/2001
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Dolný Kubín, Aleja Slobody č. 1878, Dolný Kubín, proti povinnému: UNISTAV spol. s r. o., naposledy so sídlom v Dolnom Kubíne, Pelhřimovská 2055/7, IČO: 31 605 478 (vymazaný z obchodného registra dňom 03.02.2006 - ex offo výmaz), v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 118.096,99 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Gavurovi vo výške 21,04 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 23.09.2013 bolo na tunajší súd doručené podanie súdneho exekútora označené ako „Podnet na zastavenie exekúcie“. Z predmetného podania vyplýva, že súdny exekútor podáva podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „EP“), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si tiež uplatnil trovy exekúcie v súvislosti s jej zastavením vo výške 21,74 eur.
Súd má z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 1859/L preukázané, že dňom 03.02.2006 došlo k výmazu povinného - UNISTAV spol. s r.o., naposledy so sídlom v Dolnom Kubíne, Pelhřimovská 2055/7, IČO: 31 605 478 z obchodného registra, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 39/K 29/05-90 zo dňa 02.12.2005, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu nedostatku majetku dlžníka. Po právoplatnosti predmetného uznesenia bola obchodná spoločnosť UNISTAV spol. s r.o. v zmysle ust. § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, platného do 31.01.2002, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, platného do 31.01.2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods.4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods.4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Pretože súd zistil, že povinný bol dňom 03.02.2006 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, exekúciu zastavil z nižšie uvedeného dôvodu.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí konania povinný UNISTAV spol. s r.o., zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím stratil procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, platného do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, platného do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Aj keď v Exekučnom poriadku účinnom do 31.01.2002 absentuje ustanovenie, ktoré by riešilo situáciu, ako postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie v prípade, že účastník počas exekučného konania stratí právnu subjektivitu, súd musí pri rozhodovaní dbať, na to aby nebolo porušené právo súdneho exekútora vlastniť majetok, na čo poukazuje nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 31/4 zo dňa 17.12.2004: „výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného Ústavou SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval.“ Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, súdny exekútor má za výkon exekučnej činnosti právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Je nepopierateľné, že tento nárok je nárokom na majetkové plnenie za úkony právnej služby, ktoré súdny exekútor v súvislosti s exekučnou činnosťou v tomto exekučnom konaní v prospech oprávneného preukázateľne vykonal a „tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd“ . V citovanom náleze sa ďalej uvádza „každá fyzická a právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.“
V danom prípade si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekučného konania, ktoré preukázateľne vynaložil na exekučné konanie. Keďže povinný, ktorý má prioritne uhrádzať trovy exekúcie, bol vymazaný z obchodného registra, súd postupujúc podľa citovaného ustanovenia § 203 Exekučného
poriadku na ich úhradu zaviazal oprávneného. Súd takto rozhodol tiež s poukazom na skutočnosť, že pri rozhodovacej činnosti súd nesmie medzeru v právnej úprave vykladať v neprospech účastníka (v tomto prípade súdneho exekútora), ktorého Ústavou garantované právo na vlastníctvo má súd chrániť.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na § 203 EP uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Gavurovi.
Súd sa následne zaoberal uplatnenou výškou trov exekúcie. Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom vyčíslené v celkovej sume 21,74 eur.
Podľa § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, platného do 31.01.2002, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení platnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhlášky“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdom priznané trovy pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky vo výške 6,64 eur (zisťovanie majetku - 1 hodina), z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), a c) vyhlášky vo výške 6,64 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie), z hotových výdavkov vo výške 5,10 eur (poštovné) a 20 % DPH z odmeny, teda vo výške 2,66 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov - poštovného v ním uplatňovanej výške 5,80 eur, keďže súd mal preukázané z priloženého exekútorského spisu, že súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky len vo výške 5,10 eur. Z uvedeného dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné len v preukázanej výške 5,10 eur.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 21,04 eur (6,64 eur + 6,64 eur + 5,10 eur + 2,66 eur), ktorú má povinnosť oprávnený uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.