Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-154-2013.pdf
PDF · 87.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/154/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s. ( pôvodne BSP Lawyer Partners a.s.), Prievozská 37, Bratislava 821 09, IČO: 35 944 471, právne zastúpený: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava proti odporkyni: J. V., X. B. XX, I., občan SR, o návrhu na zaplatenie 20,58 eur ( pôvodne 620 Sk), takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť mu 20,58 eur ( pôvodne 620 Sk) a náhrady trov konania titulom nezaplateného koncesionárskeho poplatku za rozhlasový prijímač.
Navrhovateľ k veci uviedol, že pohľadávku voči odporkyni nadobudol postúpením od subjektu: Slovenský rozhlas, Mýtna 1, Bratislava. Podľa jeho vyjadrenia bola odporkyňa oboznámená s postúpením pohľadávky Slovenským rozhlasom a to oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň bola ním vyzvaná na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov.
Súd vykonal dokazovanie výpisom nedoplatkov odporkyne, potvrdením Slovenského rozhlasu, výzvou na úhradu nedoplatku zo dňa 20.10.2005, realizačnou zmluvou č. 1, protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č. 1 z 20.9.2005 a zistil tento stav veci:
Z obsahu návrhu súd zistil, že predmetom konania je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou vzniknutom na základe zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch.
V zmysle tohto právneho predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami či právnickými osobami a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie, za ktoré odporkyňa nezaplatila koncesionárske poplatky bolo v návrhu vymedzené odkazom na výpis nedoplatkov odporkyne, podľa ktorého nezaplatila celkovo sumu 620 Sk. Súd má za nesporné, že odporkyňa bola vlastníkom rozhlasového prijímača v rozhodnom období, teda mala byť riadnym platiteľom koncesionárskeho poplatku Slovenského rozhlasu. Nebol tvrdený a ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky, keď skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť Slovenskému rozhlasu ako príjemcovi neboli odporkyňou tvrdené. Odporkyňa bola preto povinná riadne platiť koncesionársky poplatok Slovenskému rozhlasu.
Platenie koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov a televíznych prijímačov (ďalej len "poplatok"), vyberanie poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie upravoval do 01.04.2008 zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ poplatkov, Slovenský rozhlas, písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa citovaného zákona.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, v prípade nedoplatku má Slovenský rozhlas právo uplatniť úhradu nedoplatku na príslušnom súde .
Podľa § 3ods. 3,4 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, platiteľ poplatku bol povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci. Ak bol platiteľ poplatku právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná fyzická
osoba, bol povinný platiť poplatok za každý prijímač.
Podľa § 3ods. 6 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, povinnosť zaplatiť poplatok vznikla prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončila sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok .
Podľa § 3ods. 9 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, povinnosť platiť poplatok zanikla, ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.
Podľa § 4a ods. 1,2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu bol do 31.07.2003 30,- Sk a od 01.08.2003 bol 40,- Sk. Mesačná výška poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb bol do 31.07.2003 30 ,- Sk a od 01.08.2003 bol 40,- Sk, a to za každý prijímač.
Kontrolu platenia poplatkov podľa tohto zákona vykonávali podľa svojej pôsobnosti Slovenská televízia a Slovenský rozhlas (§ 7 ods.1). Každý platiteľ poplatku bol povinný Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu na ich výzvu preukázať splnenie povinnosti platiť poplatok (§ 7 ods.2). Každá fyzická osoba v Slovenskej republike a každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli povinné vyberateľovi poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo
vlastníctve štátu (§ 7 ods.3)
Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný „na splnenie povinnosti podľa zákona“, teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške. Výzva musí obsahovať okrem zákonom stanovenej písomnej formy aj určenie lehote, dokedy je platiteľ poplatku povinný splniť si svoju povinnosť, čo vyplýva z textu „po uplynutí určenej lehoty“ v § 8 ods. 3 citovaného zákona a až po jej márnom uplynutí je Slovenský rozhlas oprávnený uplatniť si právo na súde. Aby odporca ako platiteľ poplatku mohol splniť zákonom vyžadovanú výzvu Slovenského rozhlasu v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie odporcovi doručená. Súd má za to, že nestačí len jej zaslanie odporcovi bez jej doručenia. Z listiny výzvy na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenia o postúpení pohľadávky súd nemal za preukázané doručenie výzvy na zaplatenie priamo odporcovi. Súd má za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku.
Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil návrh ako predčasne podaný s tým, že na priznanie nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné v konaní preukázať vykonanie výzvy na zaplatenie Slovenským rozhlasom a následné márne uplynutie lehoty určenej vo výzve na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku.
Súd mal teda preukázané, že odporkyňa bola na základe zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch povinný platiť koncesionárske poplatky v zákonom stanovenej výške. Ako vyplýva už z návrhu na začatie konania, Slovenský rozhlas ako oprávnený subjekt na vymáhanie nedoplatkov z koncesionárskych poplatkov vyzval výzvou z 20.10.2005 odporkyňu na doplatenie sumy dlžnej sumy do 21 dní od doručenia tejto výzvy. Súčasne jej vo výzve oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť BSP Lawyer Partners a.s., v súčasnosti vedenej v obchodnom registri pod obchodným menom: Lawyer Partners a.s.
V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie je daný vtedy, ak navrhovateľovi nenáleží v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má navrhovateľom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že navrhovateľ nie je nositeľom v návrhu tvrdeného práva, musí návrh zamietnuť.
V toto konkrétnom prípade sa súd z úradnej povinnosti zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na navrhovateľa. Súd je toho názoru, že v danom prípade je sporná pohľadávka pohľadávkou vzniknutou z verejného práva a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha. Súd dospel k záveru, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako Slovenským rozhlasom je v rozpore so zákonom, pretože citovaný zákon takýto postup neumožňuje. V tomto prípade nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný v zmysle § 8 ods. 3 zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch.
Okrem vyššie uvádzaných skutočností súd má za to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že bolo oznámenie o postúpení pohľadávok skutočne doručené odporkyni, lebo ani výpis z poštového podacieho hárku by nebol dostatočne relevantným dôkazom o takomto doručení, lebo by nebolo osvedčené druh písomnosti bol odporkyni doručovaný. Taktiež tým nemôže byť preukázané, že odporkyňa písomnosť i prevzala. Súd návrh zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie na starne navrhovateľa.
Súd prihliadal i na to, že zánik povinnosti platiť a zaplatiť poplatok je v zákone upravené osobitne. K zániku povinnosti platiť poplatok dochádzalo priamo zo zákona, a to v prípade ak sa prijímač zničil alebo bol neopraviteľný, ak prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe. Na zánik povinnosti platiť poplatok zákon nevyžadoval ďalší úkon platiteľa, napr. oznámenie o zániku tejto povinnosti. Ku skončeniu povinnosti zaplatiť poplatok došlo posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Iba v prípade, ak by v rámci kontroly platenia poplatkov Slovenský rozhlas vyzval fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré neboli platiteľmi poplatkov, boli tieto osoby povinné preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu. Výzva sa však musela vzťahovať na preukázanie tejto skutočnosti a nie na zaplatenie dlžného poplatku. Z uvedeného vyplýva, že ak by odporkyňa prestala platiť koncesionárske poplatky, Slovenský rozhlas mal právo skontrolovať z akého dôvodu sa tak stalo. Mal právo vyzvať odporkyňu na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že odporkyňa už nie je vlastníkom prijímača. Odporkyni nevznikla automaticky povinnosť preukazovať neexistenciu povinnosti alebo zánik povinnosti platiť poplatok. Takáto povinnosť by odporkyni vznikla až na základe výzvy Slovenského rozhlasu.
Okrem výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov nepreukázal navrhovateľ, že Slovenský
rozhlas odporkyňu vyzval aj na preukázanie dôvodu oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo preukázanie skutočnosti, že odporca už nie je (prípade nebol) vlastníkom prijímača. Keďže navrhovateľ
nepreukázal súdu, že odporkyňa mala prihlásený rozhlasový prijímač obdobie, za ktoré si uplatňuje dlh na koncesionárskych poplatkoch, teda neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať, že odporkyni vznikla povinnosť platiť koncesionárske poplatky, súd preto druhotne z tohto dôvodu návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.