Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoP-10-2023.pdf
PDF · 76.17 KB
Case nature
Subarea
11CoP/10/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - Mgr. K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 3, XXX XX I., zastúpenej Mgr. Petrom Kupkom, advokátom so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, a otca - Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. I. XX, XXX XX S. M., zastúpeného Staník LEGAL s.r.o., so sídlom Šancová 11A, 811 05 Bratislava, IČO: 53 586 389, v konaní o návrh matky na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.11.2022, č.k. 68P/137/2022- 51, takto
rozhodol:
I. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 68P/137/2022-51 zo dňa 22.11.2022 návrh matky zamietol (výrok I.), otcovi priznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Vec právne posúdil podľa § 35 Zákon o rodine, dospejúc k záveru o nedôvodnosti návrhu matky, ktorým sa domáhala rozhodnutím súdu určiť materskú školu na predškolskú dochádzku maloletej (Materskú školu Linzbothova 18, 821 06 Bratislava). Dôvodil, že v danom prípade ide výlučne o návrhové konanie, kedy súd nemôže prekročiť rámec návrhu a rozhoduje o nezhode rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností, výlučne o nahradení súhlasu jedného z nich. Návrh matky zamietol s poukazom na obsah petitu, ktorým sa domáhala určiť konkrétnu materskú školu maloletej a svoj návrh, aj napriek súdom predbežnému právnemu posúdeniu veci (§ 181 ods. 2 CSP), nezmenila. Nakoľko matka svoj nárok správne nešpecifikovala a nejde o konanie, ktoré by mohol súd začať aj bez návrhu, návrh matky, bez zhodnotenia vykonaného dokazovania, vyhodnotil ako nedôvodný.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 55 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), vychádzajúc z návrhu právneho zástupcu otca a ním prednesenej argumentácie, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, keď v písomnom vyjadrení poukázal na nesprávny petit návrhu a matka na ňom trvala. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu priznanie nároku na náhradu trov konania otcovi je spravodlivé s tým, že o výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Za výnimkou zo zásady generálnej klauzuly § 52 CMP považoval okolnosť, že matka petit svojho návrhu nesprávne formulovala a na ňom počas konania aj zotrvala. Uviedol, že aplikoval moderačné právo na návrh otca na priznanie náhrady trov konania ako účastníkovi konania, ktorý svojím správaním nedal príčinu k podaniu návrhu matky s nesprávne formulovaným petitom. Dôvodil, že vychádzal z
materiálneho korektívu spravodlivého požadovania náhrady trov konania, pritom pre aplikáciu § 55 CMP nebol nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.
4. Proti výroku II. rozsudku o trovách konania podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), porušenie práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje presvedčivo podané jasné a výstižné vysvetlenie právneho posúdenia veci, je formalistické a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Súd presvedčivo nevysvetlil, v čom by mali spočívať dôvody na uplatnenie materiálneho korektívu podľa § 55 CMP. Nevyhovel jej návrhu na odročenie pojednávania za účelom zmeny petitu a neupozornil ju na nevykonateľnosť jej petitu. Na strane otca nezistil také nepriaznivé finančné pomery, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 55 CMP.
5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej je podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania.
6. Matkou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jej právo na spravodlivý proces tým, že zamietol jej návrh na odročenie pojednávania za účelom zmeny petitu a napadnutý výrok II. rozsudku nedostatočne odôvodnil, odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodný. Súd prvej inštancie matke v plnej miere zachoval možnosť vyjadriť sa k predmetu konania a mala vytvorený priestor predkladať a navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie ňou uvádzaných skutkových tvrdení. Odôvodnenie rozhodnutia týkajúce sa napadnutého výroku o trovách konania spĺňa podmienky § 220 ods.2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvody na matkou navrhované rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
9. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch, kedy náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon, podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať (§ 53 CMP) a ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP).
13. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné. Je pritom ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Keďže aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal súd zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci (napr. šikanózny návrh). Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.
14. V zmysle uvedeného odvolací súd prisvedčuje odvolaniu matky o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie čo do napadnutého výroku II. rozsudku o trovách konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal bez viazanosti k odvolacím dôvodom (§ 66 CMP). Odvolací súd v danom prejednávanom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách nesporového konania vyhodnotil ako vecne nesprávne, pre neexistenciu dôvodov na postup v zmysle § 55 CMP. Nemožno prisvedčiť záveru o splnení podmienok aplikácie § 55 CMP, že s ohľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé priznať otcovi nárok na náhradu trov konania. Takýto nárok otca v konaní preukázaný nebol a z pohľadu predmetu sporu nejde ani o dôvod spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov konania. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v prospech priznania nároku na náhradu trov konania otcovi z dôvodu, že otec nedal zámienku na podanie návrhu a keďže matka petit svojho návrhu nezmenila a jej návrh bolo potrebné zamietnuť, je spravodlivé otcovi nárok na náhradu trov konania priznať. Zdôrazňuje, že postup súdu v zmysle § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v ustanovení § 52 CMP a preto jeho aplikácia musí byť náležite podložená a dôvodná. V danom prípade súd prvej inštancie ako jediné kritérium pre priznanie nároku na náhradu trov konania otcovi uvádzal neúspech matky v konaní, ktorý je relevantný iba v zmysle § 53 CMP, v ktorom prípade hovoríme o tzv. separácii trov konania, keďže tieto trovy sú oddelené od ostatných trov konania. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti súdu prvej inštancie § 58 CMP, podľa ktorého je súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, povinný rozhodnúť nielen o nároku ale aj o výške trov konania.
15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený záver výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania zmenil podľa § 388 CSP.
16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že rozhodoval formou uznesenia, nakoľko predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý mal procesnú povahu uznesenia (§ 392 CSP).
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).