Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/10/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - Mgr. K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 3, XXX XX I., zastúpenej Mgr. Petrom Kupkom, advokátom so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, a otca - Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. I. XX, XXX XX S. M., zastúpeného Staník LEGAL s.r.o., so sídlom Šancová 11A, 811 05 Bratislava, IČO: 53 586 389, v konaní o návrh matky na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.11.2022, č.k. - 51, takto

rozhodol:

I. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -51 zo dňa 22.11.2022 návrh matky zamietol (výrok I.), otcovi priznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Vec právne posúdil podľa § 35 Zákon o rodine, dospejúc k záveru o nedôvodnosti návrhu matky, ktorým sa domáhala rozhodnutím súdu určiť materskú školu na predškolskú dochádzku maloletej (Materskú školu Linzbothova 18, 821 06 Bratislava). Dôvodil, že v danom prípade ide výlučne o návrhové konanie, kedy súd nemôže prekročiť rámec návrhu a rozhoduje o nezhode rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností, výlučne o nahradení súhlasu jedného z nich. Návrh matky zamietol s poukazom na obsah petitu, ktorým sa domáhala určiť konkrétnu materskú školu maloletej a svoj návrh, aj napriek súdom predbežnému právnemu posúdeniu veci ( ), nezmenila. Nakoľko matka svoj nárok správne nešpecifikovala a nejde o konanie, ktoré by mohol súd začať aj bez návrhu, návrh matky, bez zhodnotenia vykonaného dokazovania, vyhodnotil ako nedôvodný.

3. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len ), vychádzajúc z návrhu právneho zástupcu otca a ním prednesenej argumentácie, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, keď v písomnom vyjadrení poukázal na nesprávny petit návrhu a matka na ňom trvala. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu priznanie nároku na náhradu trov konania otcovi je spravodlivé s tým, že o výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Za výnimkou zo zásady generálnej klauzuly považoval okolnosť, že matka petit svojho návrhu nesprávne formulovala a na ňom počas konania aj zotrvala. Uviedol, že aplikoval moderačné právo na návrh otca na priznanie náhrady trov konania ako účastníkovi konania, ktorý svojím správaním nedal príčinu k podaniu návrhu matky s nesprávne formulovaným petitom. Dôvodil, že vychádzal z

materiálneho korektívu spravodlivého požadovania náhrady trov konania, pritom pre aplikáciu nebol nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

4. Proti výroku II. rozsudku o trovách konania podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci ( ), porušenie práva na spravodlivý proces ( ), nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje presvedčivo podané jasné a výstižné vysvetlenie právneho posúdenia veci, je formalistické a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Súd presvedčivo nevysvetlil, v čom by mali spočívať dôvody na uplatnenie materiálneho korektívu podľa . Nevyhovel jej návrhu na odročenie pojednávania za účelom zmeny petitu a neupozornil ju na nevykonateľnosť jej petitu. Na strane otca nezistil také nepriaznivé finančné pomery, ktoré by odôvodňovali postup podľa .

5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej je podľa (ďalej len „“) viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a , a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania.

6. Matkou uplatnený odvolací dôvod podľa , že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jej právo na spravodlivý proces tým, že zamietol jej návrh na odročenie pojednávania za účelom zmeny petitu a napadnutý výrok II. rozsudku nedostatočne odôvodnil, odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodný. Súd prvej inštancie matke v plnej miere zachoval možnosť vyjadriť sa k predmetu konania a mala vytvorený priestor predkladať a navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie ňou uvádzaných skutkových tvrdení. Odôvodnenie rozhodnutia týkajúce sa napadnutého výroku o trovách konania spĺňa podmienky . Odvolací súd nezistil dôvody na matkou navrhované rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle , .

7. Podľa , na konania podľa tohto , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

9. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa , a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ( ). Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch, kedy náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon, podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať ( ) a ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé ( ).

13. V konaniach podľa je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné. Je pritom ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Keďže aplikácia predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by nemal súd zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci (napr. šikanózny návrh). Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

14. V zmysle uvedeného odvolací súd prisvedčuje odvolaniu matky o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie čo do napadnutého výroku II. rozsudku o trovách konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal bez viazanosti k odvolacím dôvodom ( ). Odvolací súd v danom prejednávanom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách nesporového konania vyhodnotil ako vecne nesprávne, pre neexistenciu dôvodov na postup v zmysle . Nemožno prisvedčiť záveru o splnení podmienok aplikácie , že s ohľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé priznať otcovi nárok na náhradu trov konania. Takýto nárok otca v konaní preukázaný nebol a z pohľadu predmetu sporu nejde ani o dôvod spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov konania. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v prospech priznania nároku na náhradu trov konania otcovi z dôvodu, že otec nedal zámienku na podanie návrhu a keďže matka petit svojho návrhu nezmenila a jej návrh bolo potrebné zamietnuť, je spravodlivé otcovi nárok na náhradu trov konania priznať. Zdôrazňuje, že postup súdu v zmysle predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v ustanovení a preto jeho aplikácia musí byť náležite podložená a dôvodná. V danom prípade súd prvej inštancie ako jediné kritérium pre priznanie nároku na náhradu trov konania otcovi uvádzal neúspech matky v konaní, ktorý je relevantný iba v zmysle , v ktorom prípade hovoríme o tzv. separácii trov konania, keďže tieto trovy sú oddelené od ostatných trov konania. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti súdu prvej inštancie , podľa ktorého je súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, povinný rozhodnúť nielen o nároku ale aj o výške trov konania.

15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený záver výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania zmenil podľa .

16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že rozhodoval formou uznesenia, nakoľko predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý mal procesnú povahu uznesenia ( ).

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa .

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).