Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-220-2013.pdf
PDF · 79.52 KB
Case nature
Subarea
21Co/220/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Východoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 599 361, so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice proti odporkyni Mgr. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Z. XXX, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C/146/203-25 zo dňa 29.10.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd nariaďuje odporkyni umožniť navrhovateľovi a ním poverenej osobe vstup a vjazd a strpieť vstup a vjazd navrhovateľa a ním poverenej osoby na pozemok vo vlastníctve odporkyne - parcelu registra C parc.č. 229/2 - záhrady o výmere 319 m2 evidovanú na LV č. XXXX k.ú. Y. Z., obec Y. Z., okres R. V. a to za účelom výkonu prevádzky a opráv podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a samotného distribučného vedenia nízkeho napätia, ako aj zdržať sa konania, ktoré by bránilo navrhovateľovi a ním poverenej osobe vykonať prevádzku a opravy podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a samotného distribučného vedenia nízkeho napätia na pozemku vo vlastníctve odporkyne - parcele registra C parc.č. 229/2 - záhrady o výmere 319 m2 evidovanú na LV č. XXXX k.ú. Y. Z., obec Y. Z., okres R. V..
II. Súd ukladá navrhovateľovi, aby najneskôr v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súde návrh na začatie konania vo veci samej“.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predbežné opatrenie je zabezpečovacím civilnoprocesným prostriedkom. Nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Stotožnil sa s dôvodmi navrhovateľa.
Poukázal na to, že práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe a môžu vznikať písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, vydržaním, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. V prejednávanej veci mal za to, že v roku 1955 bolo vybudované distribučné vedenie nízkeho napätia, ako aj nachádzajúci sa na pozemku odporkyne podperný bod distribučného vedenia nízkeho napätia, pričom zákonné vecné bremeno s ním spojené vzniklo dňom účinnosti zákona číslo 79/1957 Zb. a zostalo zachované aj po nadobudnutí účinnosti ďalších právnych úprav. Súd mal za preukázané vlastníctvo navrhovateľa k tejto stavbe predloženými listinnými dôkazmi. Preukázaný rozsah vecného bremena a to v práve vstupovať vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté. Zákonné vecné bremeno sa vzťahuje na celý pozemok odporkyne. Poukázal zároveň
na to, že zákon ukladá priamo navrhovateľovi povinnosť túto činnosť vykonávať tak, aby nespôsobil ujmu na právach odporkyne ako vlastníka dotknutého pozemku a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru a nahradiť vzniknutú škodu.
Prvostupňový súd ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ je v rámci prevencie pred vznikom škody povinný zabezpečiť údržbu a opravu podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia ktoré je v jeho vlastníctve a pri tejto údržba a oprava postupovať spôsobom, ktorý mu ukladá zákon číslo 251/ 2012 Z.z.
Prvostupňový súd mal za preukázané, že hrozí v prejednávanej veci bezprostredná ujma a to, že bránením v prístupe k podpernému bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia zo strany odporkyne znemožňujúcim vykonanie nevyhnutnej údržby alebo opravy môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia osôb zdržujúcich sa v blízkosti dotknutého podperného bodu ako aj v neposlednom rade samotnej odporkyne. Môže dôjsť aj k vzniku škody na majetku navrhovateľa a k vzniku škody súvisiacej s prerušením distribúcie elektrickej energie. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ má zákonnú povinnosť nahradiť odporkyni škodu, ktorá by jej prípadne vznikla v súvislosti s výkonom práva navrhovateľa podľa zákonného vecného bremena.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že výkon oprávnení navrhovateľa z vyššie uvedeného zákonného vecného bremena nemožno považovať za porušenie práva odporkyne pokojne užívať svoj majetok podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Na podanie návrhu na začatie konania vo veci samej určil súd navrhovateľovi lehotu tridsiatich dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 76 ods. 3 O.s.p.
Poukázal na ustanovenie § 74 ods. 1, 2 ,, § 75 ods. 1, § 75 ods. 2 veta prvá, § 75 ods. 2 veta druhá, § 75 ods. 4, § 75 ods. 6, § 75 ods. 8, 76 ods. 1 písmeno f., § 76 ods. 3, ods. 4 O.s.p., § 22 ods. 1 písm. a), ods. 5, § 34 ods. 1 zákona číslo 79/1957 Zb., § 42 ods. 2, 42 b zákona číslo 70/ 1998 Z.z. ,, § 69 ods. 10, zákona číslo 656/2004 Z.z., § 96 ods. 4, § 31 ods. 2 písmeno a ,d,§ 31 ods. 3 písm. a),b§ 11 ods. 1 písm. a), f, g, § 11 ods. 2 ,§ 11 ods. 3, ods. 6, ods. 7 zákona číslo 251/2012 Z.z., § 151n ods.1,2, § 151 o, s 415, § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia nerozhodol s tým, že navrhovateľ doposiaľ nárok na náhradu trov neuplatňoval a o trovách konania možno rozhodnúť až v rozhodnutí vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie odporkyňa. Navrhla aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
V odvolaní ďalej uviedla, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a doteraz zistený stav neobstojí. Mal za to, že nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, pretože nejde o dočasnú a nevyhnutnú úpravu pomerov, keďže predmetný stĺp vydržal viac ako 50 rokov a teda ešte nejakú dobu vydrží.
Žiada súd o pochopenie situácie, keď 12.07.2013 došli pred jej dom pracovníci navrhovateľa s technikou s tým, že idú cez jej pozemok vymeniť elektrický stĺp s tým, že keď videla stroje ktorými chceli vojsť na jej pozemok, nesúhlasila preto, že by jej iste zničili pozemok, ktorý za dlhé roky skultivovala a kde je zavedené odvodňovacie potrubie a podobne.
V odvolaní ďalej uviedla, že predmetný stĺp bol postavený pred viac ako päťdesiatimi rokmi a odvtedy sa situácia zmenila. Slúži iba jedinému odberateľovi a elektrika sa dá doviesť technicky ľahšie z iného stĺpa ku ktorému je bezproblémový prístup. Vecné bremená musia byť uplatňované dôvodne, nesmú
byť výrazom svojvôle oprávneného z vecného bremena a najmä majú v čo možno najmenšej miere obmedzovať vlastníka pozemku.
Navrhla, aby bola vykonaná súdom obhliadka na mieste samom, pokiaľ bude podaná žaloba, pričom v prípade situácie ako ju uvádza je úplne zrejmá a riešenie ako navrhuje navrhovateľ nie je štandardné.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého uznesenia ( § 219 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s dôvodmi napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a v súvislosti s odvolacími námietkami odporkyne dodáva.
Prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože mal za preukázané, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že sa zaoberal existenciou predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, teda preukázaním skutočností vzhľadom k existencii, ktorých je treba, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov a tiež osvedčením, že navrhovateľ má potrebu dočasne upraviť pomery vo vzťahu k odporkyni. Pretože v dôsledku nesúhlasu odporkyne so vstupom a vjazdom navrhovateľa a aj realizáciou opravy podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a samotného distribučného vedenia nízkeho napätia, ktorý sa nachádza na pozemku odporkyne hrozí ohrozenie alebo poškodenie života a zdravia osôb zdržujúcich sa v blízkosti zariadenia, ako aj vznik škody na majetku navrhovateľa.
Argumentácia odporkyne, že podperný stĺp vydržal už takmer 50 rokov, a preto vydrží aj bez potreby nariaďovania predbežného opatrenia je nedostatočná.
Odvolací súd tak sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že existujú predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia.
Odvolací súd k obavám odporkyne dotýkajúcich sa poškodenia jej vlastníctva (pozemku, stavby a pod.) rovnako ako prvostupňový súd poukazuje na výslovnú zákonnú úpravu týkajúcu sa povinností, ktoré sú uložené navrhovateľovi tak, že tento je povinný pri vstupe a vchádzaní na cudzí pozemok s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté vykonávať túto činnosť tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníka dotknutého pozemku a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru a nahradiť vzniknutú škodu. Po skončení nevyhnutných pozemných prác je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu alebo, ak to nie je možné je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu (§ 11 ods. 6 zákona číslo 251/2012 Z.z.).
Odvolací súd ďalej poukazuje na zásadu, že sa predbežné opatrenie nariaďuje na riziko navrhovateľa, ktorý je uzrozumený s prípadným dôsledkom, ktorý vyplýva z ustanovenia § 77 ods. 3 O.s.p., teda o povinnosti navrhovateľa k náhrade ujmy každému komu nariadeným predbežným opatrením vznikla.
V prejednávanej veci odvolací súd ďalej udáva, že predbežné opatrenie je chápané ako prostriedok procesný, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej ale len dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania. Vzhľadom na dočasnosť predbežného opatrenia je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu. Každý účastník konania si musí byť vedomý, že jeho pomery môže dočasne upraviť inštitút predbežného opatrenia, no jeho obsah nemusí byť v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného skončeného konania.
Odvolací súd len dodáva, že odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktorý nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.57/2000 zo dňa 7.6.2000).
Ďalšie dôvody uvádzané odporkyňou budú preskúmavané vo veci samej.
Z týchto vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. potvrdil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.