Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-1-2022.pdf
PDF · 131.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. XX, právne zastúpená JUDr. Mikulášom Pavlíkom st., advokátom so sídlom v Michalovciach, Š. Kukuru č. 14, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 50110-2/2021- BA zo dňa 11.11.2021 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 11.01.2022 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) v ten istý deň sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 50110-2/2021-BA zo dňa 11.11.2021 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) č. 9193/2021-MI-DvN zo dňa 26.08.2021. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania.
administratívne konanie
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 26.08.2021 rozhodnutie č. 9193/2021-MI-DvN podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení alebo zákon o SP) a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj Nariadenie), v ktorom dospela k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 50110-2/2021-BA zo dňa 11.11.2021 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), a ktorým žalovaná odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce č. 9193/2021-MI-DvN zo dňa 26.08.2021 potvrdila.
3. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí citovala ustanovenia zákona o sociálnom poistení, články Nariadenia a články Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj vykonávacie nariadenie), a tiež uviedla, že podľa informačného systému Sociálnej poisťovne žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.07.2021. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola elektronicky postúpená Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce dňa 21.07.2021. Žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť
na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Vychádzajúc z formuláru U1 (bod 2.1.1) zo dňa 14.07.2021, bola žalobkyňa poistená v nezamestnanosti na území Holandska od 05.02.2019 do 30.06.2021.
4. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti podľa platnej slovenskej legislatívy, preto by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Holandska do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 Nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácii, t.j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených žalobkyňou v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti postúpenej prvostupňovým správnym orgánom dňa 21.07.2021 a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov (ďalej aj Vyhlásenie). Žalobkyňa sa podľa Vyhlásenia zdržiavala v Holandsku od decembra 2011 do júna 2021 t.j. cca 9,5 roka (v zahraničí sa zdržiavala opakovane/ prerušovane). Podľa informácií z informačného systému Sociálnej poisťovne žalobkyňa bola na Slovensku naposledy povinne sociálne poistená u zamestnávateľa HRC Slovakia, s. r. o. od 13.11.2013 do 30.11.2013 na základe dohody. Okrem toho bola na území Slovenska sociálne poistená na základe viacerých krátkodobých pracovnoprávnych vzťahov, celkovo v trvaní cca 1 rok, t.j. jej pracovná história je krátkodobá. Vo Vyhlásení žalobkyňa uviedla, že v Holandsku naposledy pracovala u zamestnávateľa F. G. A. H. od 05.02.2019 do 30.06.2021 na dobu určitú, v pozícii pracovníčka v sklade. Pracovný pomer bol ukončený na podnet žalobkyne, podľa Zápisnice z rodinných dôvodov. Podľa Vyhlásenia v medziobdobí medzi pracovnými pomermi sa zdržiavala na Slovensku. Z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobkyňa bola na území Slovenska krátkodobo vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2012-2013. Žalobkyni počas jej opätovného vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie na území Slovenska v rokoch 2015 a 2018 bola priznaná dávka v nezamestnanosti, ktorú poberala od 16.03.2015 do 15.06.2015 a znova od 01.06.2018 do 30.11.2018. Počas posledného pobytu v zahraničí si podľa Zápisnice nehľadala prácu na Slovensku. Na základe uvedeného žalovaná konštatovala, že pracovná história žalobkyne sa od roku 2013 spája výlučne s Holandskom, teda žalobkyňa sa prioritne, opakovane a dlhodobo orientovala na holandský pracovný trh. Podľa Vyhlásenia je žalobkyňa slobodná a na území Holandska sa zdržiavala sama. Počas jej pobytu v zahraničí sa na Slovensku podľa Zápisnice zdržiaval jej otec (dôchodca) a súrodenec, jej matka je nebohá. Návraty zo zahraničia na Slovensko podľa Vyhlásenia žalobkyňa uskutočňovala 1-2 krát ročne v trvaní 2-3 týždňov, cestovala vlastným autom (bez preukázania). Na Slovensku vlastní bankový účet (predložila potvrdenie). Na Slovensku taktiež vlastnila bankový účet, ktorý zrušila v roku 2018 (predložila zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty). Žalobkyňa podľa Zápisnice a Vyhlásenia na území Holandska nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, na území Holandska bývala s viacerými osobami v podnájme v rodinnom dome, ktorý počas celého pobytu nemenila. Bytovú situáciu žalobkyne v Holandsku je teda možné považovať za stabilnú a primeranú výkonu povolania. Na území Slovenska vlastní nehnuteľnosť na bývanie – byt, v podiele (1/4) nadobudnutý na základe osvedčenia o dedičstve z roku 2008 (podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX). Počas návratov zo zahraničia, ako aj po návrate na Slovensko bývala a býva spolu s otcom. Žalobkyňa bola naposledy zamestnaná na území Holandska, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Holandsko.
5. Žalovaná pokračovala, že v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Nariadenia) bola celková dĺžka pobytu prerušovane cca 9,5 roka, prioritná, opakovaná a dlhodobá orientácia na holandský pracovný trh, primeraná bytová situácia v zahraničí, krátkodobá pracovná história na Slovensku, daňová povinnosť na území Holandska, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti [deklarované návraty na územie Slovenska (bez preukázania), prítomnosť rodiny, vlastníctvo nehnuteľnosti v podiele (1/4) a bankového účtu], ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku. Žalovaná mala zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Holandsku sa žalobkyňa v tomto čase dlhodobo a opakovane zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný čas, platila zákonné odvody i dane na území Holandska. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Holandska. Žalovaná skonštatovala, že v danom prípade nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania
v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, preto nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Holandska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Nariadenia. Žalovaná dodala, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.
6. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Holandska. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie, a v prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba podľa čl. 64 Nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t.j. aj na územie Slovenskej republiky.
7. Žalovaná tiež uviedla, že v prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je podľa koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 Nariadenia, t.j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná poznamenala, že pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jej legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.
8. V závere žalovaná konštatovala, že na vlastníctvo nehnuteľnosti (v podiele 1/4) žalobkyne na Slovensku bolo v konaní o jej nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. Vlastníctvo nehnuteľnosti je jednou zo skutočností, ktorú je podľa čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia potrebné zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. No vlastníctvo bytu (v podiele 1/4) bolo nutné porovnať s ostatnými zistenými skutočnosťami (prioritnou, opakovanou a dlhodobou orientáciou na holandský pracovný trh, primeranou bytovou situáciou v zahraničí, daňovou povinnosťou na území Holandska), ktoré poukazujú na vytvorenie a prenesenie väzieb žalobkyne na územie Holandska. V súvislosti s prítomnosťou rodiny (otca a súrodenca) na Slovensku, ktorú uviedla ako väzbu žalovaná uviedla, že na túto skutočnosť bolo prihliadnuté, avšak jej pobyt v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska žalobkyne v tejto krajine, počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie. Žalobkyňa tiež poukázala na svoje presvedčenie o tom, že v Holandsku mala „prechodný pobyt“ a nie „bydlisko“. Žalovaná v tejto súvislosti opätovne poukázala na Nariadenie a skonštatovala, že žalobkyňa mala zvyčajné bydlisko počas výkonu zárobkovej činnosti na území Holandska, práve v Holandsku. Žalovaná z uvedených dôvodov odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyni.
správna žaloba, vyjadrenie žalovanej k žalobe, replika žalobkyne
9. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že odôvodnenie rozhodnutia žalovanej je nedostatočné, nepresvedčivé a nezrozumiteľné.
10. V odôvodnení správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že je presvedčená o tom, že jej bydlisko je a bolo zachované na území Slovenskej republiky aj v období, keď bola zamestnaná v Holandsku. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že i v roku 2015 a 2018 jej bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom k žiadnym podstatným zmenám v roku 2021 nedošlo. Nie je jej preto zrejme, prečo jej nárok na dávku v nezamestnanosti teraz priznaný nebol.
11. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 17.02.2022 vyjadrila žalovaná. K námietke žalobkyne, že jej centrum záujmov a bydlisko bolo zachované na Slovensku žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa na území Holandska podľa spisovej dokumentácie zdržiavala od decembra 2011 do júna 2021 opakovane (prerušovane) cca 9,5 roka. V tomto období však mala na území Slovenska uzatvorené dva krátkodobé (niekoľkodňové) pracovnoprávne vzťahy v mesiaci november 2013 a taktiež bola krátkodobo vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2012-2013, v roku 2015 a opätovne v rokoch 2018-2019. Z informácií nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii je však zrejmé, že žalobkyňa dlhodobo (od roku 2011) vykonávala zárobkovú činnosť na území Holandska, od roku 2013 výlučne, a to tak, že sa prevažnú časť roka zdržiavala v Holandsku (na Slovensko sa vracala 1-2x ročne v trvaní 2-3 týždňov). Podľa názoru žalovanej sa žalobkyňa prioritne, opakovane a dlhodobo orientovala na holandský pracovný trh, čo preukazuje, že zo strany žalobkyne neboli zachované jej väzby s krajinou jej pôvodu (Slovensko) počas jej dlhodobého výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí (Holandsko). Žalovaná ďalej uviedla, že tiež vlastníctvo nehnuteľnosti je jednou zo skutočností, ktorú je podľa čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia potrebné zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. Pokračovala, že vlastníctvo bytu (v podiele 1/4) bolo nutné porovnať s ostatnými zistenými skutočnosťami (prioritnou, opakovanou a dlhodobou orientáciou na holandský pracovný trh, primeranou bytovou situáciou v zahraničí, krátkodobou pracovnou históriou na Slovensku, daňovou povinnosťou na území Holandska), ktoré poukazujú na vytvorenie a prenesenie väzieb žalobkyne na územie Holandska.
12. Žalovaná konštatovala, že dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie – čl. 11 ods. 1 písm. a/ vykonávacieho nariadenia (prerušovane cca 9,5 roka), aj situácia žalobkyne – čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia [deklarované návraty na územie Slovenska, prítomnosť rodiny, vlastníctvo nehnuteľnosti (v podiele 1/4) a bankového účtu] preukazujú, že žalobkyňa si bydlisko na území Slovenskej republiky, počas výkonu činnosti zamestnanca na území Holandska nezachovala. Dodala, že žalobkyňa preukázala naposledy platenie poistenia v nezamestnanosti na území Holandska, a preto si mala prioritne požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Holandska. Pričom neuplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti (z akéhokoľvek dôvodu) nemôže byť samo o sebe dôvodom pre úspešné domáhanie sa vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku (teda v štáte, kde nebolo odvádzané poistné na poistenie v nezamestnanosti).
13. K námietke žalobkyne o nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu priznania nároku na dávku v nezamestnanosti v predchádzajúcom období na území Slovenska (v roku 2015 a opätovne v roku 2018) z dôvodu zachovania bydliska na Slovensku, pričom v jej prípade v porovnaní s uvedenými rokmi nedošlo k žiadnym podstatným zmenám oproti roku 2021 žalovaná uviedla, že žalobkyňa svojím opätovným odchodom do Holandska v roku 2019 (vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 05.02.2019) deklarovala svoju prioritnú, dlhodobú a opakovanú orientáciu na holandský pracovný trh a skutkový stav veci, minimálne čo sa týka dĺžky trvania poistenia v zahraničí je iný v roku 2021 (zaradenie do evidencie dňom 01.07.2021) ako naposledy v roku 2018.
14. V závere žalovaná uviedla, že zistenie skutočného stavu veci správnym orgánom prvého stupňa je presné a úplné. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti: doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobkyne na území dotknutého členského štátu Európskej únie (Holandsko), charakter vykonávanej činnosti na území Holandska, rodinná a bytová situácia žalobkyne i to, ktorý členský štát sa považuje za jej bydlisko na daňové účely. Nakoľko žalobkyňa nemala počas posledného zamestnania v Holandsku zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Holandska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade s čl. 61 Nariadenia. Žalovaná preto navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
15. V replike doručenej súdu dňa 16.03.2022 žalobkyňa zotrvala na svojich žalobných dôvodoch.
16. Replika bola žalovanej doručená dňa 05.04.2022, no žalovaná na repliku duplikou nereagovala.
právny názor správneho súdu
17. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 27.04.2023 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 21.04.2023), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
18. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejme, že žalobkyňa bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 01.07.2021 a dňa 21.07.2021 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce doručená žiadosť žalobkyne o nárok na dávku v nezamestnanosti. V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 01.07.2017 do 30.06.2021 na území Slovenskej republiky nepreukázala dobu poistenia v nezamestnanosti. Z administratívneho spisu, konkr. z Vyhlásenia žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov zo dňa 21.07.2021 a zo Zápisnice zo dňa 25.08.2021 vyplýva, že žalobkyňa odišla do Holandska prvýkrát v decembri 2011. V ostatnom období žalobkyňa pracovala v Holandsku od 05.02.2019 do 30.06.2021 u jedného zamestnávateľa (F. G. A. H..) na dobu určitú, ako pracovník v sklade. Jednalo sa o pracovný pomer uzatvorený prostredníctvom agentúry a pracovný pomer žalobkyňa ukončila z rodinných dôvodov. Na Slovensku žalobkyňa mala dobu poistenia ako dohodár u zamestnávateľa Študentský servis, spol. s r.o. Košice od 05.10.2009 do 30.12.2009, u zamestnávateľa I. H., J. H. - právny nástupca od 04.10.2010 do 31.07.2011 a od 05.12.2011 do 20.12.2011, u zamestnávateľa K. A. A., A. od 06.11.2013 do 08.11.2013 a ako dohodár u zamestnávateľa G. A. A. od 13.11.2013 do 30.11.2013. Na Slovensku bola žalobkyni vyplácaná dávka v nezamestnanosti od 16.03.2015 do 15.06.2015 a od 01.06.2018 do 30.11.2018, kde jej bola zohľadnená doba poistenia v Holandsku. Dlhodobá pracovná činnosť v Holandsku svedčí o orientácii žalobkyni na holandský pracovný trh. Na území Holandska žalobkyňa plnila daňové a odvodové povinnosti. V Holandsku žalobkyňa bývala s viacerými osobami v podnájme, ktorý mal charakter rodinného domu. Počas pobytu v Holandsku sa žalobkyňa nesťahovala, čiže možno jej bytovú situáciu hodnotiť ako stabilnú. O dávku v nezamestnanosti po ukončení pracovného pomeru v Holandsku nepožiadala. Na Slovensko sa žalobkyňa vracala 1-2x ročne na 2-3 týždne, a to vlastným autom. Na území Slovenskej republiky je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na bývanie (bytu), nemá úver, ani stavebné sporenie, ani životné poistenie, a nie je vlastníčkou osobného auta. Na území Slovenskej republiky má bankový účet. Na Slovensku má otca a brata, býva s otcom (dôchodcom).
19. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v (ďalej aj zákon o sociálnom poistení), organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
20. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
21. Podľa § 196 ods. 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
22. Podľa § 209 ods. 1 veta druhá a ods. 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
23. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
24. Podľa § 104 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
25. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
26. Slovenská republika vstupom do Európskej únie preniesla časť svojich právomoci na Európsku úniu v určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva sa súčasne zaviazala k uplatňovaniu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Právne záväznými aktmi na úseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty Európskej únie (teda aj pre Slovenskú republiku) sú Nariadenie a vykonávacie nariadenie.
27. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj Nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
28. Podľa čl. 61 ods. 2 Nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
29. Podľa čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm. a/ Nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte, ktorého právne predpisy sa naposledy na ňu vzťahovali. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej
vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
30. Podľa čl. 1 písm. j/ a k/ Nariadenia, na účely tohto nariadenia “bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva, “pobyt“ znamená prechodné bydlisko.
31. Podľa čl. 11 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu dotknutej osoby vrátane: i. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii. jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv. v prípade študentov zdroja ich príjmov; v. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi. členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
32. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa nezískala pred podaním žiadosti o dávku v nezamestnanosti obdobie poistenia uvedené v § 104 zákona o sociálnom poistení podľa slovenských právnych predpisov.
33. Správny súd dáva do pozornosti, že podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2 Nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Holandsku môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 písm. j/ nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t.j. miesto, kde má dotknutá osoba zvyčajné bydlisko a v ktorom sa zároveň nachádza jej obvyklé centrum záujmov. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie. Kritéria, ktoré treba vziať pri určovaní miesta zvyčajného bydliska osoby do úvahy a ktoré boli sformulované v judikatúre súdneho dvora sú v súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.
34. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konaní predchádzajúcich ich vydaniu, pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel súd k záveru, že správne orgány si za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci zaobstarali dostatok skutkových podkladov, ktoré následne riadne vyhodnotili a ktoré ich viedli k prijatiu záveru o nezachovaní bydliska žalobkyne na území Slovenskej republiky. Všetky relevantné kritériá na určenie bydliska osoby boli správnymi orgánmi aplikované a vyhodnocované, a teda podľa názoru súdu zistený skutkový stav v danej veci postačoval na prijatie záveru o tom, v ktorom členskom štáte mala žalobkyňa obvyklý pobyt a kde
mala vytvorené centrum záujmov. Súd konštatuje, že zdržiavanie sa žalobkyne na území Holandska počas trvania jej pracovného pomeru vyhodnotili správne orgány ako stabilné a to s ohľadom, že mala stabilné zamestnanie, stabilné bývanie a pracovný pomer bol ukončený z jej podnetu. Skutočnosť, kde má žalobkyňa najpevnejšie väzby a kde sa do budúcnosti plánuje usadiť, sú podľa názoru súdu pre posudzovanie jej bydliska počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti aj právne irelevantné, nakoľko preukazovanie zachovania bydliska sa hodnotí najmä počas posledného výkonu zamestnania na území členského štátu EÚ. Tvrdenie žalobkyne o neprerušení väzieb so Slovenskou republikou bez opory v objektívnych skutočnostiach (čl. 11 vykonávacieho nariadenia) resp. jej subjektívny pocit, nepostačuje k zachovaniu bydliska na Slovensku a nutne neznamená že z pohľadu právneho poriadku aj ním je. Len sama okolnosť, že osoba považuje určitý štát za svoje bydlisko, nemôže prevážiť objektívne kritériá vymedzené vo vyššie citovanom ustanovení čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Tým samozrejme nie je vylúčené, že osoba, ktorá má podľa týchto kritérií bydlisko v určitom štáte, môže subjektívne pociťovať hlbší a bližší vzťah k štátu, v ktorom sa narodila, vyrástla, v ktorom sa hovorí jej známym jazykom či ktorého kultúra jej je bližšia. To však môže mať pre určenie jej bydliska na účely Nariadenia význam len v tom rozsahu, v akom je to možné zohľadniť podľa citovaného čl. 11 vykonávacieho nariadenia.
35. Súd tiež uvádza, že tá skutočnosť, že žalobkyňa má na Slovensku založený bankový účet a je podielovou spoluvlastníčkou bytu nemá so strediskom záujmov a bydliskom žiaden súvis už preto, že slobodný pohyb služieb a kapitálu medzi členskými štátmi, ktorý umožňuje využívať tieto služby kdekoľvek v Európskej únii, je jednou zo základných slobôd spoločného trhu Európskej únie.
36. V závere súd dodáva, že ak sa osoba rozhodne odísť z krajiny svojho pôvodu napríklad kvôli vykonávaniu zárobkovej činnosti v inom štáte, nemožno premiestnenie bydliska (strediska životných záujmov) na účely čl. 1 písm. j/ Nariadenia stotožňovať s trvalou emigráciou tejto osoby do tohto štátu. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa odstránili bariéry slobodnému pohybu ľudí a slovenskí občania majú právo sa pohybovať, pracovať a žiť na území iných členských štátov, čo nevyhnutne vedie (hoci aj k dočasnému) premiestňovaniu bydliska. Nepriznanie nároku na dávku v nezamestnanosti automaticky žalobkyňu nepostaví mimo systém sociálneho zabezpečenia Slovenska alebo Holandska. Zmyslom ochrany pred tým, aby sa osoba ocitla mimo určitého systému sociálneho zabezpečenia, totiž nie je zabezpečiť, aby táto osoba v každom jednom okamihu mala na určitú dávku nárok. Zmyslom je, aby sa na ňu v každom okamihu vzťahovali právne predpisy niektorého členského štátu, podľa ktorých (so zohľadnením zamestnaní a dôb získaných v ostatných členských štátoch) tento nárok môže uplatniť. Nie je však vylúčené, že jej nárok podľa použiteľných právnych predpisov členského štátu nevznikne, pretože nesplní určitú podmienku v nich ustanovenú, a naopak, právne predpisy, podľa ktorých by jej taký nárok mohol vzniknúť, sa na ňu nebudú vzťahovať.
37. Správny súd uvádza, že uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného zamestnania, je výnimkou z pravidla, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania. Cieľom Nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Koordinačné predpisy všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaný mal uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve ukončil zamestnanie. V takýchto prípadoch sa žiadosť o dávku v nezamestnanosti posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Keď nezamestnaný požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v súlade s koordinačnými predpismi povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.
38. Súd má za to, že správne orgány vykonali dostatočným spôsobom dokazovanie na preukázanie záveru prijatého v napadnutých rozhodnutiach, ktorý ich viedol k nepriznaniu nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyni na Slovensku, uplatnenú žiadosťou zo dňa 21.07.2021. A to hlavne v preukázaní skutočnosti, či žalobkyňa v období, ktoré je rozhodné pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti mala resp. nemala zachované centrum záujmov na území Slovenskej republiky.
39. Pre úplnosť súd uvádza, že k námietke žalobkyne týkajúcej sa priznania jej nároku na dávku v nezamestnanosti v rokoch 2015 a 2018, a nepriznania jej nároku na dávku v nezamestnanosti v roku
2021, pričom sa okolnosti v jej prípade nijako nezmenili, sa vyjadrila žalovaná v tom zmysle, že žalobkyňa svojím opätovným odchodom do Holandska v roku 2019 deklarovala jej prioritnú, dlhodobú a opakovanú orientáciu na holandský pracovný trh a skutkový stav veci, minimálne čo sa týka dĺžky trvania poistenia v zahraničí je iný v roku 2021 ako naposledy v roku 2018. Uvedený názor žalovanej považuje správny súd za logický a správny, a preto sa s ním stotožnil a poukazuje na neho.
40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade s vyššie označenými zákonnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení ako i ustanovení citovaných európskych nariadení, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.