Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-2990-2012.pdf
PDF · 71.24 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-35Er/2990/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, proti povinnému K. R., X.. XX.X.XXXX, F. XX, XXX XX F., vedenej na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, Vazovova 9, Bratislava pod. č. Ex 7256/2012 o vymoženie pohľadávky vo výške 79,31 Eur s prísl., takto
rozhodol:
námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 10.9.2012 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 79,31 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov Union zdravotnej poisťovne, a.s. č. 1110222752 zo dňa 21.12.2011.
Dňa 18.9.2012 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/135701 zo dňa 9.10.2012.
Dňa 12.11.2013 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii, v ktorých povinný namieta začatie exekučného konania, nakoľko nepozná dôvod vzniku exekúcie a rovnako namieta zdokladovanie pohľadávky exekúcie.
Na základe výzvy súdu zo dňa 22.11.2013 oprávnený k námietkam povinného uviedol, že v období uplatnenom na výkaze nedoplatkov bol povinný evidovaný ako samoplatiteľ. Nakoľko si však povinný nesplnil svoju povinnosť platiť preddavky na poistné podľa ust. § 16 ods. 2 písm. d) zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení, oprávnený si uplatnil svoju pohľadávku výkazom nedoplatkov č. 1110222752 zo dňa 21.12.2011. Podľa ust. § 17b ods. 3 písm. c) zákona o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje výkaz nedoplatkov fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písm. a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§23). V zmysle uvedeného ustanovenia bol predmetný výkaz nedoplatkov doručovaný povinnému na poslednú známu adresu, ktorú povinný oznámil zdravotnej poisťovni v oznámení poistenca/platiteľa poistného zo dňa 30.7.2008 na adresu Klimkovičova 14, 040 23 Košice. Z tejto adresy sa však zásielka vrátila oprávnenému dňa 31.1.2012 s označením „adresát je neznámy“. Podľa ust. § 17b ods. 4 zákona o zdravotnom poistení ak nie je zdravotnej poisťovni známy pobyt adresáta, môže doručiť písomnosť verejnou vyhláškou; tým nie je dotknutá možnosť doručovať podľa odseku 3 a následky nedoručenia na túto adresu podľa ods. 5. V zmysle ust. § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka
s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát tom nedozvedel. Keďže žiadnu ďalšiu adresu povinný v rámci plnenia oznamovacej povinnosti zdravotnej poisťovni neoznámil, v zmysle uvedených zákonných ustanovení sa výkaz nedoplatkov považuje za doručený dňom 31.1.2012. Na námietku povinného, že povinný nepozná dôvod vzniku exekúcie oprávnený uviedol, že už tým, že sa povinný sám označil za samoplatiteľa poistného, vedomosť o povinnosti zaplatiť za dané obdobie preddavky na poistné, preukázateľne mal. Na základe uvedených skutočností oprávnený žiada námietky povinného zamietnuť.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov založených v spise, ako aj námietok povinného proti exekúcii zistil, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 25.10.2013, pričom námietky proti exekúcii boli povinným podané na poštovú prepravu dňa 4.11.2013, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Skutočnosti uvádzané povinným vo svojich námietkach sú skutočnosťami, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, teda možno ich považovať za dôvody pôvodného konania, ktoré mal povinný namietať v pôvodnom konaní, a to podaním námietok proti predmetnému výkazu nedoplatkov. Nakoľko tak povinný neurobil, výkaz nedoplatkov sa stal právoplatným a vykonateľným, teda stal sa spôsobilým, pre exekučný súd záväzným exekučným titulom.
Rovnako súd poukazuje na to, že úlohou súdu nie je preskúmavať existenciu a obsah hmotno-právneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným. Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne.
Súd má za to, že v námietkach nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, preto súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.