Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1To-114-2013.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/114/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 31. decembra 2013 prejednal odvolanie podané prokurátorkou Okresnej prokuratúry Námestovo proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/52/2010-515 z 18.4.2013 vo vzťahu k obžalovanému K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č. XX, okres J. a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/52/2010 z 18.4.2013 v časti týkajúcej sa obžalovaného K. J..
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 285 písm. b) Tr. por.
obžalovaného K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č. XX, okres J.,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Čadca, sp.zn. Pv 940/08 zo 17.6.2010, podľa ktorej sa mal dopustiť prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. tak, že:
v presne nezistený deň mesiaca máj r. 2008 na presne nezistenom mieste v katastri obce Zábiedovo, okr. Tvrdošín, uviedol o pplk. Ing. U. A., riaditeľovi Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Dolný Kubín, pri nakrúcaní relácie Slovenskej televízie „REPORTÉRI“, pred redaktorom relácie U. I., pred kameramanom O. P. a pred ďalšou tam prítomnou presne nezistenou osobou i na kameru slová, že pplk. U. A. je skorumpovaný a tiež uviedol slová vo význame, že pplk. Ing. U. A. ako riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne zakrýva trestnú činnosť súvisiacu podľa neho s nelegálnou ťažbou dreva v katastrálnom území obce Zábiedovo, pričom ďalej uviedol, že za to ho členovia výboru spoločenstva združenia vlastníkov lesa, ktorí sú aj poľovníci, korumpujú poľovačkami a že mu umožňujú poľovať v katastri obce Zábiedovo, pričom relácia bola odvysielaná dňa 27.5.2008 so začiatkom vysielania o 21.35 hod., kde boli odvysielané konkrétne slová K. J., ktorý v relácii v tejto súvislosti na adresu pplk. U. A. uviedol: „Vždy má za to jeleňa, má za to srnu a takýmto spôsobom to rieši“,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaných K. J., Ing. Z. D. a W. D. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo, podanej 14.6.2010 pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. pre skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu, pretože podľa okresného súdu tento skutok nie je trestným činom. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že skutok kvalifikovaný prokurátorkou Okresnej prokuratúry Čadca ako prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona nie je trestným činom. Aj napriek tomu, že sa poškodený vyjadroval, že odvysielanie televíznej relácie mu spôsobilo problémy, nakoľko v relácii zazneli slová o jeho skorumpovanosti s tým, že tam bolo uvedené jeho celé meno spolu s funkciou. Z výpovede svedka Ing. P. jednoznačne vyplynulo, že odvysielanie relácie určite nemalo vplyv na jeho zamestnanie. Keďže sa na polícii všetko eviduje, nejaké kuloárne riešenie záležitostí neprichádza do úvahy. Z obsahu odvysielanej relácie Reportéri súd nadobudol dojem, že ťažisko odvysielanej relácie spočívalo v poukázaní na nelegálnu ťažbu dreva v obci Zábiedovo. Z prehratého zvukového záznamu nevyplynulo, že by na adresu poškodeného boli použité slová tak, ako sú popísané v obžalobe. Veta v znení, ktorú na kameru povedal obžalovaný K. J.: „Vždy má za to jeleňa, má za to srnu a takýmto spôsobom to rieši“, bola vytrhnutá z kontextu bez predchádzajúceho komentára redaktora. Okrem toho bola zostrihaná a daná do súvislosti s vyjadreniami iných osôb a navodzuje klamlivý obraz vyjadrenia obžalovaných, ale z dôvodu tejto nadväznosti nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že sa obžalovaní vyjadrovali na adresu poškodeného. Súd je toho názoru, že poškodený, ktorý v tom čase pracoval ako riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Dolný Kubín, vystupoval z titulu svojej funkcie ako verejná osoba. Vo všeobecnosti judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva prijíma tézu, že hranice povolenej kritiky sú širšie vo vzťahu k verejne činnej osobe, než vo vzťahu k súkromným osobám. Verejne činná osoba musí preukázať vyššiu mieru tolerancie ku kritike svojej osoby. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd dospel k záveru, že v danom prípade konanie obžalovaných nie je trestným činom, a preto ich v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby.
Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie prokurátor, ktoré vo vzťahu k obžalovanému Ing. Z. D. a obžalovanému W. D. 8. júla 2013 zobral späť. Čo sa týka obžalovaného K. J., tak svoje odvolanie odôvodnil tak, že: „s vyhodnotením dôkazov tak, ako ho vykonal v predmetnej trestnej veci súd vo vzťahu k obžalovanému K. J., sa nestotožňujem. Súd oslobodil obžalovaného K. J. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 285 písm. b) Trestného poriadku, teda z dôvodu toho, že skutok nie je trestným činom. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd výpoveďou svedka Ing. P., podľa ktorého odvysielanie relácie určite nemalo vplyv na zamestnanie poškodeného. Ďalej súd z obsahu relácie Reportéri nadobudol dojem, že ťažisko relácie spočívalo v poukázaní na nelegálnu ťažbu dreva v obci Zábiedovo. Súd mal za to, že z prehratého záznamu nevyplynulo, že by na adresu poškodeného boli použité slová tak, ako sú uvedené v obžalobe. Veta v znení „Vždy má za to jeleňa, má za to srnu a takýmto spôsobom to rieši“ bola vytrhnutá z kontextu, zostrihaná a daná do kontextu s vyjadreniami iných osôb. Súd tiež v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že poškodený v čase, keď malo dôjsť k spáchaniu skutku, pre ktorý sa vedie toto konanie, bol verejnou osobou, v spojení s čím mal zniesť väčšiu mieru kritiky svojej osoby. So závermi súdu obsiahnutými v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému K. J. sa nestotožňujem. K dôvodom, o ktoré oprel svoj rozsudok okresný súd, uvádzam nasledovné: 1/ to, že svedok Ing. P. uviedol, že odvysielanie relácie určite nemalo vplyv na zamestnanie poškodeného, nemá v kontexte skutku, pre ktorý sa vedie toto trestné konanie, žiadnu relevanciu. Podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Zo znenia § 373 ods. 1 Trestného zákona je zrejmé, že na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania postačí, aby páchateľ uviedol nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý vyvolať vyššie uvedené následky, tento údaj nemusí predmetné následky aj vyvolať, 2/ mám za to, že je úplne nepodstatné, čo bolo ťažiskom dotknutej relácie Reportéri, podstatné je, že v tejto relácii odzneli slová obžalovaného K. J., ktoré sú bližšie špecifikované vyššie, 3/ rovnako mám za to, že neobstojí tvrdenie súdu, že veta v znení: „Vždy má za to jeleňa, má za to srnu a takýmto spôsobom to rieši“, bola zostrihaná a daná do kontextu s vyjadreniami iných osôb, z dôvodu čoho nebolo možné jednoznačne vyvodiť záver, že sa obžalovaný vyjadroval na adresu poškodeného. Sám obžalovaný K. J. totiž na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.3.2013 potvrdil, že predmetné slová v relácii Reportéri uviedol na adresu poškodeného a z dotknutej časti predmetnej relácie táto skutočnosť aj jednoznačne vyplýva, 4/ domnievam sa, že súd v spojení so skutkom, pre ktorý sa toto konanie vedie, nesprávne konštatuje, s poukazom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, že poškodený ako verejná
osoba bol povinný zniesť dotknuté tvrdenie obžalovaného K. J.. Súd toto tvrdenie považuje za kritiku poškodeného ako verejnej osoby. Dotknuté tvrdenie obžalovaného nemožno podľa mňa vôbec označiť za kritiku. Ak by sme pripustili, že toto tvrdenie možno označiť za kritiku, táto by nebola oprávnená a ako taká by stále napĺňala skutkovú podstatu trestného činu ohovárania. Kritika je totiž podľa ustálenej judikatúry oprávnená len ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky, opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a kritika je primeraná obsahom a formou. Keďže tvrdenie obžalovaného nie je, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, pravdivé, nemôže byť ani označené za oprávnenú kritiku. Mám za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zabezpečené dôkazy; skutok, pre ktorý sa vedie toto konanie sa stal, je trestným činom ohovárania minimálne podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona a spáchal ho obžalovaný K. J.. Mám za to, že bolo preukázané, že obžalovaný K. J. v rámci odvysielanej relácie Reportéri, minimálne však pred redaktorom STV U. I. a kameramanom O. P. pri natáčaní tejto relácie v čase špecifikovanom v obžalobe, nepravdivo uviedol, že za to, že vyšetrovanie vo veciach týkajúcich sa sporov v obci Zábiedovo, neprebieha zákonným spôsobom, má poškodený „jeleňa, má za to srnu“, resp. uviedol, že poškodený mal byť za uvedené korumpovaný poľovačkami. Keďže poškodený v čase relevantnom z hľadiska tohto trestného konania pôsobil ako riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, t. j. ako policajt v riadiacej funkcii a tiež ako poslanec obecného zastupiteľstva a zástupca starostu obce, bolo vyššie uvedené tvrdenie spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť poškodeného u spoluobčanov a poškodiť ho v zamestnaní. Zrejme nie je nič spôsobilejšie poškodiť profesionálnu a občiansku česť osoby v postavení poškodeného ako tvrdenie, že za odplatu (hoci v naturálnej forme) marí vyšetrovanie. Týmto teda navrhujem, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/52/2010 zo dňa 18.4.2013 v časti napadnutej odvolaním zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.“
Predseda senátu Krajského súdu v Žiline uznesením, sp. zn. 1To/114/2013 z 3.12.2013 postupom podľa § 312 ods. 4 Tr. por. zobral na vedomie späťvzatie odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Námestovo, ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/52/2010 vo vzťahu k obžalovanému Ing. Z. D. a obžalovanému W. D..
V ďalšej časti, a teda v časti týkajúcej sa obžalovaného K. J., podrobil rozsudok okresného súdu i konaniu, ktoré mu predchádzalo, prieskumnému konaniu v zmysle § 317 Tr. por., v rámci ktorého zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné, avšak pre iné skutočnosti, ako uviedol v písomnom odôvodnení svojho odvolania.
V prvom rade krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, práva na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12, rovnosti (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Oslobodzujúci výrok v rozsudku okresného súdu považuje krajský súd v samotnej podstate za správny, pričom však neuniklo jeho pozornosti, že súd prvého stupňa v skutkovej vete oslobodil obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Námestove, podanej 14.6.2010, čo sú nesprávne údaje, pretože správne išlo o obžalobu Okresnej prokuratúry Čadca, podanej 17.6.2010. Tento nedostatok krajský súd v rámci odvolacieho konania napravil sám na dnešnom verejnom zasadnutí, v rámci ktorého vyhlásil oslobodzujúci rozsudok so skutkovou vetou obsahujúcou skutočnosti zodpovedajúce realite.
V ďalšom považuje krajský súd za potrebné poznamenať, že sa nestotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ tento uviedol, že: „...nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že sa obžalovaní vyjadrili na adresu poškodeného“, pretože vyjadrenie obžalovaného K. J. bolo zrozumiteľné, adresné, jednoznačne smerujúce k osobe poškodeného, a to aj po zostrihaní odvysielaného materiálu, nakoľko z kontextu nespochybniteľne vyplýva, že poškodený „nemal za úplatu riešiť nelegálny výrub lesa“. Aj napriek tomu ale krajský súd považuje rozhodnutie okresného súdu v samotnej jeho podstate za správne, a to s ohľadom na nenaplnenie materiálneho korektívu skutkovej podstaty stíhaného prečinu.
Základným predpokladom na to, aby prokurátor mohol podať obžalobu a aby predtým policajt mohol začať trestné stíhanie a niekoho obviniť zo spáchania trestného činu, je zistenie, že konkrétna osoba sa dopustila protiprávneho činu, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone.
Protiprávnosť činu sa posudzuje v súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť (krajná núdza, nutná obrana, oprávnené použitie zbrane, dovolené riziko, výkon práva a povinnosti, súhlas poškodeného, plnenie úlohy agenta).
Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrn znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie i jeho následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné.
Z hľadiska obsahu každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn znakov možných ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná zodpovednosť. Znaky trestných činov uvedené v Trestnom zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov (predvídanie možnosti ich vzniku), ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky uvedené v Trestnom zákone. Súhrn skutkových znakov jednotlivých skutkových podstát trestných činov odráža konkrétny skutok určitej kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota, či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka (zavinenie, niekedy aj pohnútka - motív), sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečinu vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. - nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu, je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu).
Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú nasledovné skutočnosti: a) spôsob vykonania činu a jeho následky, b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - § 36 a § 37), c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.
Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t.j. subjektívnej stránke) sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť určitého protispoločenského konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom.
Trestný čin ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 Tr. zák. (sadzba 1 až 5 rokov) je aj v jeho kvalifikovanej podobe prečinom, pretože v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák. prečinom je aj úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov. V zásade sa predpokladá, že čin, ktorý vykazuje znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona je aj protiprávny, pokiaľ však ide o prečiny, je na vyvodenie trestnej zodpovednosti tiež nevyhnutné, aby závažnosť tohto protiprávneho činu bola vyššia ako nepatrná. Ak nie je naplnený aj tento materiálny korektív, nepôjde o prečin, a preto vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi nie je možné.
V predmetnej veci dospel krajský súd k záveru, že hoci sa obžalovaný K. J. dopustil konania, ktoré vykazuje formálne znaky (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka) skutkovej podstaty prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 Tr. zák., závažnosť tohto činu je malá, a to s ohľadom na všetky okolnosti spoluurčujúce materiálny korektív.
Spôsob vykonania činu zahŕňa druh a povahu konania, ako aj použité prostriedky. Pod pojmom následok sa tu nemá na mysli len primárny následok v podobe porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu, ale aj ohrozenie a porušenie ďalších vedľajších objektov.
Miera zavinenia môže znamenať najmä vyššiu závažnosť úmyslu oproti nedbanlivosti a tiež priameho úmyslu oproti nepriamemu úmyslu - § 15 a § 16.
Nielen spôsob vykonania činu a jeho následky a mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, ale aj okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, je potrebné hodnotiť súhrnne, bez precenenia alebo podcenenia niektorej z nich. V predmetnej veci obžalovaný v dobrom úmysle (ochrániť les pred výrubom podľa obžalovaného nelegálny, čo sa však nepotvrdilo) „zburcoval“ okolie a verejnosť a pri prezentácii tohto „nelegálneho výrubu“ nesprávnymi prostriedkami, a to neovereným, nevyberaným a nepotvrdeným spôsobom uviedol v súvislosti s osobou poškodeného skutočnosti, ktoré neboli pravdivé. Tieto skutočnosti hoci boli prezentované verejne, neboli prezentované hanlivým či útočným spôsobom, ale len ako konštatovanie obžalovaného v rámci kontextu celej relácie, ktorej podstatu netvorili tieto skutočnosti, ale „výrub lesa“. Je nepochybné, že tieto nepravdivé údaje, vyslovené obžalovaným na adresu poškodeného, sa ho mohli dotknúť a nepochybne aj dotkli. Avšak z hľadiska všetkých okolností prípadu v súhrne a z pohľadu trestného práva dospel krajský súd k záveru, že konanie obžalovaného nenaplnilo hranicu materiálneho korektívu v takom rozsahu, aby bolo možné konštatovať spáchanie prečinu ohovárania, a teda, že takéto konanie sa má a malo riešiť prostriedkami trestného práva.
Krajský súd dospel k záveru, že poškodený sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude môcť domôcť istej satisfakcie žalobou na ochranu osobnosti, ktorá ako prostriedok civilného práva primeranejšie zohľadňuje spôsob riešenia „sporu“ medzi obžalovaným a poškodeným.
Preto krajský súd uzatvára, že súd prvého stupňa v samotnej podstate rozhodol správne, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil a s ohľadom na vyššie uvedené rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.