Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/497/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu P. V., bytom D. č. XXX, T., zast. JUDr. Richardom Petrovom, advokátom, Košice, Františkánska 3, proti žalovanej T. poisťovňa, a.s. E. W. N., J., E. 4, o zaplatenie 864,14 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu z 12.8.2013 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zaviazal žalobcu nahradiť štátu trovy konania vo výške 73,26 € na svoj účet, do 15 dní od doručenia uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uložiť žalovanému zaplatiť mu titulom náhrady škody sumu 864,14 € s prísl., že súd rozsudkom z 23.4.2013 konanie v časti o zaplatenie 299,- € zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že v priebehu konania štát vynaložil trovy vo výške 73,26 €. Išlo o trovy v súvislosti s podaním svedeckej výpovede W.. I. O., keď uznesením z 21.6.2012 priznal menovanému svedkovi svedočné vo výške 14,52 €. Rovnako boli štátom vyplatené predbežne trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním a to vo výške 58,74 €. Vychádzajúc z ust. dospel k záveru, že žalobca bol v konaní neúspešný so zreteľom na rozsudok z 23.4.2013, preto ho zaviazal zaplatiť ako neúspešného v konaní náhradu trov štátu vo výške 73,26 €, keďže nezistil, že by u žalobcu boli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, majúc za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - odvolací dôvod podľa . Odvolanie odôvodnil tým, že v priebehu konania štát vynaložil titulom trov dokazovania sumu vo výške 73, €. Rozsudkom vo veci samej, právoplatným 18.6.2013 súd rozhodol nasledovne: „Konanie v časti o zaplatenie 299,- € zastavuje. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva“. Pokiaľ mu 23.8.2013 bolo doručené napadnuté uznesenie, poukázal na z druhej vety, z ktorého vyplýva, že o povinnosti na náhradu trov môže súd rozhodnúť aj samostatne uznesením mimo rozsudku. Ďalej citoval ust. a konštatoval, že v predmetnom spore si súd vo výroku rozhodnutia nevyhradil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ale naopak, o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal a napriek skutočnosti, že štátu trovy vznikli, o ich náhrade nerozhodol vôbec. V odôvodnení rozsudku súd v rozpore s vyhláseným obsahom výroku o trovách konania iba uviedol, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením. Podľa jeho názoru, v danom prípade neboli splnené podmienky pre postup podľa . Dáva do pozornosti aj fakt, že súd disponoval všetkými informáciami nevyhnutnými pre rozhodnutie o náhrade trov štátu už po právoplatnosti uznesenia o priznaní znalečného, preto podľa neho objektívne neexistoval dôvod, pre ktorý súd o trovách štátu na pojednávaní dňa 23.4.2013 nerozhodol. Súd teda vec nesprávne právne posúdil, ak po právoplatnosti rozsudku, ktorým rozhodol aj o trovách konania, zaviazal ďalším rozhodnutím žalobcu na náhradu zvyšnej časti trov konania - trov štátu. Poukázal na to, že v jednotlivých ustanoveniach systematicky upravuje postup súdu pri rozhodovaní o trovách konania a ich výške, pričom ods. 6 len logicky stanovuje samozrejmú výnimku pre rozhodovanie o trovách štátu samotným štátom bez nevyhnutného návrhu, ktorý je povinnosťou účastníkov vo vzťahu k ich trovách. Uvedené ustanovenie však žiadnym odôvodniteľným spôsobom nezakladá, aj výnimku z systematicky predchádzajúcej a komplexnej úpravy, koncentrácie rozhodnutia o trovách celého konania v jednom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené, navrhol vyhovieť jeho odvolaniu. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že uznesenie je vecne správne, preto ho potvrdil podľa

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ust. sa nepoužije. Ustanovenia ods. 1a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Odvolací súd v danej veci zastáva názor, že súd prvého stupňa citované zákonné ustanovenia aplikoval správne. Argumentácia nesprávneho právneho posúdenia podávaná v odvolaní žalobcom nie je opodstatnená.

Pokiaľ ide o trovy štátu, pri ich rozhodovaní neplatí pravidlo podľa , podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Na rozhodovanie o náhrade trov štátu sa vzťahuje zásada oficiality, to znamená, že súd je povinný rozhodnúť o trovách štátu z úradnej povinnosti, aj bez návrhu. Už z toho, že pre rozhodovanie o trovách štátu sa neaplikuje ust. (návrh účastníka), je zrejme, že sa nemôže aplikovať ani ust. (ale ani ostatné ustanovenia ). Súd prvého stupňa v danom prípade podľa neho ani (správne) nepostupoval. Aj keď je ustanovenie týkajúce sa rozhodovania súdu o trovách štátu obsiahnuté v ust. (ods. 6), neznamená to, ako sa nesprávne domnieva žalobca, že celá úprava tohto ustanovenia sa vzťahuje aj na rozhodovanie o trovách štátu. Ustanovenie je označené ako Rozhodnutie o trovách konania, a preto aj rozhodnutie o trovách štátu je z hľadiska systematiky tiež zahrnuté pod toto spoločné ustanovenie. Keďže - ako už bolo vyššie uvedené - na rozhodovanie o trovách štátu sa neaplikuje ods. 1 , na ktorý nadväzujú ostatné odseky tohto ustanovenia vzťahujúce sa len na rozhodovanie o trovách účastníkov, platí potom, že rozhodnutie o trovách štátu má byť obsiahnuté vo výroku rozsudku o veci samej. Ustanovenie však umožňuje aj samostatné rozhodnutie, hoci iba výnimočne. Pokiaľ teda v danom prípade súd o náhrade trov štátu nerozhodol súčasne s rozsudkom o veci samej hoci ide o pravidlo, ale rozhodol samostatným uznesením, uvedené uznesenie nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako to žalobca v odvolaní namieta. Keďže iné dôvody nesprávnosti napadnutého uznesenia žalobca nevytýka a uplatnený odvolací dôvod, ktorým odôvodnil žalobca svoje odvolanie nebol naplnený, bolo potrebné uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania nebolo potrebné rozhodnúť, lebo žalobca náhradu trov konania neuplatnil ( , ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerov hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1.5.2011 ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.