Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-497-2013.pdf
PDF · 71.18 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/497/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu P. V., bytom D. č. XXX, T., zast. JUDr. Richardom Petrovom, advokátom, Košice, Františkánska 3, proti žalovanej T. poisťovňa, a.s. E. W. N., J., E. 4, o zaplatenie 864,14 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 22C 140/2011 z 12.8.2013 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zaviazal žalobcu nahradiť štátu trovy konania vo výške 73,26 € na svoj účet, do 15 dní od doručenia uznesenia.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uložiť žalovanému zaplatiť mu titulom náhrady škody sumu 864,14 € s prísl., že súd rozsudkom z 23.4.2013 konanie v časti o zaplatenie 299,- € zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že v priebehu konania štát vynaložil trovy vo výške 73,26 €. Išlo o trovy v súvislosti s podaním svedeckej výpovede W.. I. O., keď uznesením z 21.6.2012 priznal menovanému svedkovi svedočné vo výške 14,52 €. Rovnako boli štátom vyplatené predbežne trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním a to vo výške 58,74 €. Vychádzajúc z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobca bol v konaní neúspešný so zreteľom na rozsudok z 23.4.2013, preto ho zaviazal zaplatiť ako neúspešného v konaní náhradu trov štátu vo výške 73,26 €, keďže nezistil, že by u žalobcu boli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, majúc za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Odvolanie odôvodnil tým, že v priebehu konania štát vynaložil titulom trov dokazovania sumu vo výške 73,26 €. Rozsudkom vo veci samej, právoplatným 18.6.2013 súd rozhodol nasledovne: „Konanie v časti o zaplatenie 299,- € zastavuje. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva“. Pokiaľ mu 23.8.2013 bolo doručené napadnuté uznesenie, poukázal na § 155 ods. 1 O.s.p. z druhej vety, z ktorého vyplýva, že o povinnosti na náhradu trov môže súd rozhodnúť aj samostatne uznesením mimo rozsudku. Ďalej citoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a konštatoval, že v predmetnom spore si súd vo výroku rozhodnutia nevyhradil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ale naopak, o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal a napriek skutočnosti, že štátu trovy vznikli, o ich náhrade nerozhodol vôbec. V odôvodnení rozsudku súd v rozpore s vyhláseným obsahom výroku o trovách konania iba uviedol, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením. Podľa jeho názoru, v danom prípade neboli splnené podmienky pre postup podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. Dáva do pozornosti aj fakt, že súd disponoval všetkými informáciami nevyhnutnými pre rozhodnutie o náhrade trov štátu už po právoplatnosti uznesenia o priznaní znalečného, preto podľa neho objektívne neexistoval dôvod, pre ktorý súd o trovách štátu na pojednávaní dňa 23.4.2013 nerozhodol. Súd teda vec nesprávne právne posúdil, ak po právoplatnosti rozsudku, ktorým rozhodol aj o trovách konania, zaviazal ďalším rozhodnutím žalobcu na náhradu zvyšnej časti trov konania - trov štátu. Poukázal na to, že občiansky súdny poriadok v jednotlivých ustanoveniach § 151 systematicky upravuje postup súdu pri rozhodovaní o trovách konania a ich výške, pričom ods. 6 len logicky stanovuje samozrejmú výnimku pre rozhodovanie o trovách štátu samotným štátom bez nevyhnutného návrhu, ktorý je povinnosťou účastníkov vo vzťahu k ich trovách. Uvedené ustanovenie však žiadnym odôvodniteľným spôsobom nezakladá, aj výnimku z systematicky predchádzajúcej a komplexnej úpravy, koncentrácie rozhodnutia o trovách celého konania v jednom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené, navrhol vyhovieť jeho odvolaniu. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je vecne správne, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ust. § 166 sa nepoužije. Ustanovenia ods. 1a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
Odvolací súd v danej veci zastáva názor, že súd prvého stupňa citované zákonné ustanovenia aplikoval správne. Argumentácia nesprávneho právneho posúdenia podávaná v odvolaní žalobcom nie je opodstatnená.
Pokiaľ ide o trovy štátu, pri ich rozhodovaní neplatí pravidlo podľa § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Na rozhodovanie o náhrade trov štátu sa vzťahuje zásada oficiality, to znamená, že súd je povinný rozhodnúť o trovách štátu z úradnej povinnosti, aj bez návrhu. Už z toho, že pre rozhodovanie o trovách štátu sa neaplikuje ust. § 151 ods. 1 O.s.p. (návrh účastníka), je zrejme, že sa nemôže aplikovať ani ust. § 151 ods. 3 O.s.p.(ale ani ostatné ustanovenia § 151 O.s.p.). Súd prvého stupňa v danom prípade podľa neho ani (správne) nepostupoval. Aj keď je ustanovenie týkajúce sa rozhodovania súdu o trovách štátu obsiahnuté v ust. § 151 (ods. 6), neznamená to, ako sa nesprávne domnieva žalobca, že celá úprava tohto ustanovenia sa vzťahuje aj na rozhodovanie o trovách štátu. Ustanovenie § 151 O.s.p. je označené ako Rozhodnutie o trovách konania, a preto aj rozhodnutie o trovách štátu je z hľadiska systematiky tiež zahrnuté pod toto spoločné ustanovenie. Keďže - ako už bolo vyššie uvedené - na rozhodovanie o trovách štátu sa neaplikuje ods. 1 § 151, na ktorý nadväzujú ostatné odseky tohto ustanovenia vzťahujúce sa len na rozhodovanie o trovách účastníkov, platí potom, že rozhodnutie o trovách štátu má byť obsiahnuté vo výroku rozsudku o veci samej. Ustanovenie § 155 ods. 1 O.s.p. však umožňuje aj samostatné rozhodnutie, hoci iba výnimočne. Pokiaľ teda v danom prípade súd o náhrade trov štátu nerozhodol súčasne s rozsudkom o veci samej hoci ide o pravidlo, ale rozhodol samostatným uznesením, uvedené uznesenie nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako to žalobca v odvolaní namieta. Keďže iné dôvody nesprávnosti napadnutého uznesenia žalobca nevytýka a uplatnený odvolací dôvod, ktorým odôvodnil žalobca svoje odvolanie nebol naplnený, bolo potrebné uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania nebolo potrebné rozhodnúť, lebo žalobca náhradu trov konania neuplatnil ( § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. ).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerov hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011 ).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.